Pavol Fabian

Po predpoludňajšej vychádzke k moru sme sa vrátili do kempu. Jeho majiteľ pomocou svojich kontaktov na železnici zisťoval, kedy pôjde vlak do Zouératu. Lebo presný cestovný poriadok nejestvuje. Počas dňa zvyknú vypraviť tri vlakové súpravy, ale žiadna z nich nemá nejaký presne určený čas odchodu.

Iron train býva označovaný za najdlhší vlak na svete. Jeho dĺžka je 2,5 – 3 kilometre. Súpravu ťahajú dve až tri dieselové lokomotívy, za ktorými je zapojených okolo 200 – 250 nákladných vagónov. Sú to vagóny s otvorenou ložnou plochou, na ktorej sa prepravuje železná ruda z baní v Zouérate. Na konci dlhej súpravy sú pripojené dva vagóny osobnej dopravy, ktoré Mauritánii údajne venovala Česká republika. Kto v nich cestuje netuším. Pretože všetci turisti a aj väčšina domácich cestuje v nákladných vozňoch. Jestvujú tu dva typy nákladných vagónov. Hlbšie vagóny, z ktorých nevidíte cez okraj na krajinu a plytšie, kde okraj vagóna sa nachádza kdesi v úrovni vašich prsných bradaviek. Pre lepšiu predstavu treba povedať, že hovoríme o mužských bradavkách priemerne urasteného chlapa.

Cestovanie nákladným vlakom je zadarmo. Majiteľ kempu zistil, že vlak do stanice ležiacej na opačnej strany cesty by mal prísť okolo tretej popoludní. Presúvame sa ku koľajniciam, kde už sú zložení viacerí domorodí cestujúci s ich objemnou batožinou a pribúdajú ďalší. Urobím pár fotiek železničnej budovy a fotíme aj na „nástupisku“. Domácim sa naše fotografovanie nepozdáva. Zanedlho pri nás zastane skorodovaný rozheganý mercedes a vystúpi z neho muž v maskáčoch. Auto, rovnako ako maskáče, sú bez akéhokoľvek označenia, ale radšej nepochybujeme o tom, že je to miestny policajt. Dôrazne nás upozorňuje, že nesmieme fotografovať domácich. Takže od tej chvíle ich fotíme menej okato.

Vlaková stanica

V meste sme si všetci nakúpili berberské šatky. Ich dĺžka je aj dva metre. Pokúšame sa ovinúť si nimi hlavu, pretože sme presvedčení, že do vlaku to bude skvelá ochrana  pred prachom a pieskom. Šatky, ktoré sme si kúpili sú však z akejsi tvrdej naškrobenej látky. Zle sa poddáva našim viazačským pokusom. V kempe sme viacerí látku vyplákali vo vode, aby zmäkla. A ona naozaj zmäkla, ale po uschnutí opäť nadobudla konzistenciu plechu získaného priamo z valcovacej stolice z VSŽ/US Steel Košice.  To, čo sme si na hlavách z berberských šatiek vytvorili, malo čudný tvar s krátkou trvácnosťou.

Zrazu vzduch zaplní temné bublanie dieselových motorov a v diaľke sa zjaví svetlo silného reflektora. Lokomotívy prehrmia okolo nás a vlak dlho nezastavuje. Až teraz si uvedomujeme jeho dĺžku. Keď sa konečne zastaví, cestujúci sa rozbehnú k vagónom a snažia sa ich obsadiť. Sme dvanásti a naša ambícia je mať jeden vlastný vagón. Vyberieme si ten najbližší a po dvoch stúpačkách a iných trčiacich kovoch lezieme do vagóna. Dvaja najvyšší zostávajú na zemi a podávajú batohy. Podarilo sa nám „nalodiť“ rýchlejšie ako mnohým domorodcom, ale pravda je, že máme výrazne menej batožiny ako oni. Oni nakladajú celé vrecia čohosi, desiatky škatúľ, rôzne stavebné materiály a vlastne čokoľvek. Vďaka rýchlemu nastúpeniu máme možnosť pozorovať cvrkot na stanici. Aby nevznikol mylný dojem – pod pojmom stanica mám na mysli chatrnú bielu budovu v diaľke a potom už len železničný násyp jednokoľajky obklopený doďaleka pieskom.

Opäť fotografujeme. Snažíme sa to robiť nenápadne, ale neúspešne. Ktosi nás zase nabonzoval. Prichádza policajt a rozčuľuje sa. Vzhľadom na to, že stojí na zemi a my sa na neho pozeráme z výšky vagóna, sme trochu vo výhode. Policajt žiada, aby fotografisti za ním zliezli dole. Zdráhame sa a aj on nie je celkom presvedčený o tom, čo požaduje. Lenže opäť sa k nám dýchavične dohrká onen „policajný“ mercedes a hodnosťou vyšší ochranca zákona je omnoho ráznejší. Dokonca sa tvári, že chce vyliezť za nami do vagóna. Veľkou nevýhodou cestovania v iron traine je však skutočnosť, že vôbec netušíte, kedy sa vlak pohne. V tomto prípade sa to ukázalo ako výhoda. Policajt nechcel riskovať, že ho vlak odvezie stovky kilometrov od domova a zostal na zemi. Konal múdro, pretože vlak sa skutočne za pár okamihov pohol.

Svietilo popoludňajšie mauritánske slniečko, takže tričko s krátkym rukávom a krátke nohavice sa nám zdali na cestovanie vhodné. Okrem toho základný princíp cestovania týmto vlakom hovorí – treba si zasviniť čo najmenej vecí. Zvlášť, ak ste ešte  len na začiatku vášho pobytu v Mauretánii…

Zdroj fotografií: autor textu (všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)