Vietnam slovom aj obrazom – 16. časť - Pavol Fabian - Blog

Vietnam slovom aj obrazom – 16. časť

5. septembra 2022 09:47, Prečítané 578x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Ubytovali sme sa v zariadení Tam Coc Central Bungalow, čo bolo zoskupenie chatiek v nádhernom prírodnom prostredí, obklopené zeleňou, kvetmi, okrasným jazierkom a vybavené bazénom. Chatky nemali žiaden strop, priamo z izby bolo vidieť strešné trámy s krytinou, ale domajší ľudia asi vedia, čo je do týchto horúčav najvhodnejšie. Na stenách našej izby sa nachádzalo okolo 15 elektrických vypínačov. Na čo všetky slúžili som nepochopil ani na tretí deň, keď sme odtiaľ už odchádzali. Isté však je, že keď sme už za tmy do ubytovania prišli, zažať svetlo v izbe bol väčší hlavolam ako poskladať Rubikovu kocku.

Tam Coc Central bungalow

Nevynechali sme návštevu pagody Bai Dinh. Do prevádzky bola daná v roku 2010. Na jej vybudovanie sa skladali radoví Vietnamci. Nie je to teda žiadna historická záležitosť, ale medzi ostatnými budhistickými areálmi upúta už len svojimi rozmermi. Pozostáva z množstva siení a nádvorí, ktoré sa ťahajú do kopca do takmer kilometrovej vzdialenosti. Predné nádvorie lemuje viac ako 500 individuálne navrhnutých sôch arhatov, to znamená svätcov, ktorí svojimi zásluhami dosiahli nirvánu. Najväčší zvon v areáli váži 36 ton a najväčšia socha Budhu až 100 ton. K soche vedie strmé a dlhé schodisko, čo pre kondične menej zdatných znamená vybudovať postupové tábory na spôsob klasických horolezeckých expedícií. Našťastie na jednotlivých schodiskových terasách, čakajú na vyčerpaných turistov predavači drobného občerstvenia. Areálu dominuje jedenásťposchodová stúpa Bai Dinh, kam sa sústreďuje najväčší záujem návštevníkov, ktorí sú prevažne domáceho pôvodu.

Pagoda Bai Dinh

Bai Dinh

Interiér je celý zo zlata, na najvyššie poschodie sa možno dostať dvomi výťahmi. Všade je tlačenica a prehliadka musí byť prísne organizovaná, aby sa na každého dostalo. Na vstup si treba zakúpiť osobitnú vstupenku. Tlačenica pred výťahom, vo výťahu, na vyhliadkovej terase, ale aj na úzkych schodiskách pri zostupe nebolo to, čo v období tesne pocovidovom dodávalo návštevníkovi práve najlepší pocit zdravotného bezpečia… Hoci všetci poctivo nosili rúška.

Bai Dinh

Areál je veľmi rozsiahly. Od vstupnej brány vás na jednotlivé pozície dovezú elektrovozidlá, ale trasy jednotlivých liniek sú rozličné a pochopiť na akú trasu vás oprávňujú vaše vstupenky nie je jednoduché. A tak po absolvovaní prehliadky si nás posielali vietnamskí zriadenci zo severného okraja areálu na južný a zas opačne, kým nás niekto bol ochotný naložiť do vozidla o doviezť späť k hlavnej bráne. Inými slovami, ak by sme sa tam vydali peši, nachodili by sme presne toľko, ako pri hľadaní toho správneho elektromobilu.