Pavol Fabian

Tento text bol napísaný ešte predtým, ako sa vyskytol jav nazvaný „kolektívna samovražda Európy“, dejúci sa vďaka nekompetentným politikom priamo pred našimi očami. Tento druh samovraždy teda nie je do nasledujúceho textu zahrnutý, okrem iného aj preto, že by si vyžadoval rozsiahlu analýzu, ktorá by nebola kompatibilná so zameraním pôvodného textu.

Osobitou kapitolou je Rusko, ktoré i bez finančnej krízy vždy stálo na čele rebríčka samovrážd. Podľa expertky Dmitrijevovej sa v Rusku aj v časoch ekonomickej prosperity (kedyže?) zabilo 29 ľudí zo 100-tisíc, čo je raz toľko, než svetový priemer. Súvisí to vraj s tým, že Rusi majú viac, než napríklad Američania, sklon riešiť problémy alkoholom a väčšinu samovrážd páchajú potom v opitosti[1].

Hospodárska kríza teda zametá s osudmi ľudí a zvyšuje počet tých, ktorí si siahajú na život, ale najnovšia štúdia epidemiológov z University of Michigan skúmajúca zdravie Američanov za Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia prišla k zaujímavému výsledku. Dĺžka života sa v období rokov 1929 – 1932 prekvapujúco predĺžila. Priemerný vek populácie narástol z 57,1 na 63,3 roka. Svedčí to o tom, že hospodárska kríza má síce vplyv na zvýšený výskyt samovrážd, ale zároveň aj zlepšuje zdravotný stav obyvateľstva (ľudia sa musia viac oháňať, aby čosi zarobili, majú teda viac pohybu, ktorý je zdravý a nemajú peniaze napr. na gumené medvedíky prekŕmené éčkami, hranolky s majonézou, hamburgre a iné balastné potraviny, ktoré spôsobujú len poruchy zdravotného stavu).

Iný údaj WHO zas hovorí, že v krajinách s vysokými príjmami zomrie následkom samovraždy takmer trikrát toľko mužov ako žien. Na rozdiel od krajín s nízkymi a strednými príjmami, kde je miera vyrovnanejšia.

Čo z toho vyplýva? To je predsa jasné! V krajinách s vyššími príjmami, ženy viac shopujú, utrácajú na taľafatky a vôbec premrhávajú peniaze zarobené mužmi len tak naverímboha. Čudujete sa, že takí muži si potom hodia mašľu?

Mnohí odborníci naopak spochybňujú mýtus, že v chudobných krajinách si ľudia berú život častejšie. Argumentujú tým, že najmenej samovrážd sa vyskytuje v Brazílii, či Dominikánskej republike a najviac v Japonsku, či Francúzsku. No ale uznajte sami – brali by ste si život v krajine kde sa to hemží odviazanými snedými kráskami rozkokošene tancujúcimi a vystavujúcimi na obdiv svoje vnady na karnevalových sambodrómoch alebo v krajine, ktorá je zo všetkých strán obklopená krištáľovo priezračnými plážami lákajúcimi k ničnerobeniu a v provizórnych kioskoch pod palmami vám krásavice v rákosových sukienkach pripravujú lahodné daikiri?

[1] Tí Rusi sú nejakí čudní! Autor keď má vypité,  má tendenciu skôr spievať. Je však možné, že ak spieva dlho a vytrvalo, páchajú navôkol samovraždu všetci jeho nedobrovoľní poslucháči.