Pavol Fabian

(v texte sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Samovražda s použitím pomôcok si vyžaduje zháňanie

• pištole
• lana
• jedu
• liekov
• žiletky
• igelitového vrecka
• tisíca iných životunebezpečných predmetov, vrátane televízora so zapnutým slovenským komediálnym seriálom

Samovraždy spáchané s použitím pomôcok sú v odborných kruhoch viac cenené ako tie, ktoré sú spáchané len s využitím daností prostredia. Použitie pomôcok si totiž nevyhnutne vyžaduje rozmýšľanie nad spôsobom, postupom a vykonaním nami skúmaného činu.

Kombinovaná samovražda využíva zároveň danosti prostredia aj pomôcky.

Všetky tri metódy sa však často navzájom prelínajú a niekedy je ťažko jednoznačne určiť, o aký typ samovraždy išlo. Aby sme objasnili tento problém aj laickým čitateľom, uveďme príklad typickej samovraždy využívajúcej danosti prostredia – ak samovrah zvolí ľahnutie na menej frekventovanú železničnú trať (prostredie) a nezadováži si zároveň aj aktuálny cestovný poriadok ŽSR (pomôcka), aby zistil, kedy ide nejaký vlak. Takémuto nedôslednému samovrahovi sa môže stať, že ležiac na chladnej koľajnici prechladne na kosť – rozladí ho to a odíde sa zohriať domov. Samovražda je nedokonaná a samovrah v kruhu odborníkov – suicidológov stratí kredit.

SAMOVRAŽDY BEZ POUŽITIA POMÔCOK

1. Samovraždy s využitím zemskej príťažlivosti

Teoretickými podkladmi potrebnými pre úspešnú realizáciu takejto samovraždy sa zaoberali už Aristoteles a Galileo, ale zásadným spôsobom prispel Isaac Newton so svojim gravitačným zákonom:

m1 m2

F = ϗ –––––––

r²

Seriózna príprava na samovraždu s využitím zemskej príťažlivosti si vyžaduje solídne znalosti fyziky a dobré matematické schopnosti. Keďže táto príručka nechce byť suchopárna, nebudeme sa zaoberať všetkými potrebnými vzorcami[1]. Povieme si len základné predpoklady. Zemská príťažlivosť spôsobuje, že padajúce telesá zväčšujú svoju rýchlosť. Rýchlosť pádu vzrastá priamo úmerne s dĺžkou trvania pádu. Pre záujemcov o tento druh samovraždy bude možno cenná informácia, že rýchlosť pádu nezávisí od hmotnosti. Inými slovami – extrémne obézny samovrah skáčuci z okna, padá k zemi rovnako rýchlo ako tridsaťkilová bulimička. Má to len jednu chybu – toto pravidlo bez výhrady platí len vo vákuovom prostredí. Platí teda len pre samovrahov z radov astronautov nachádzajúcich sa práve na obežnej dráhe okolo Zeme. Ide, podľa momentálnej situácie, o dvoch až šiestich ľudí z celého ľudstva. Taký je totiž priemerný počet kozmonautov, ktorí zvyknú krúžiť v medzinárodnej vesmírnej stanici ISS. Prísny výber a výcvik kozmonautov je zameraný aj na znášanie akýchkoľvek útrap – samovrah by sa teda v radoch astronautov vyskytnúť nemal. Ak predsa, bol by to dostatočný dôvod na odstúpenie riaditeľa NASA Jima Bridenstinea. Nehovoriac o tom, že astronaut, ktorý by na svoj dobrovoľný odchod zo sveta zvolil skok z okna vesmírnej stanice, by jeho otvorením ohrozil ostatných členov misie. Ako je však všeobecne známe, okná vo vesmírnej stanici sa otvárať nedajú, dokonca sú dokonale hermeticky uzavreté, takže žiadna medzierka na vypáčenie sa tu nájsť nedá. Ibaže by do raketoplánov svoje skvelé plastové okná montovala firma Europlastt z Trnavy, pravidelne pranierovaná v spotrebiteľskej relácii Slovenskej televízie Občan za dverami.

Hoci autor tohto textu vo vesmírnej stanici ISS nikdy nebol, akosi intuitívne cíti, že tamojšie okná navyše nebudú mať ani kľučku. I keď by rozumel tomu, že aj astronauti majú občas nutkanie v tom malom uzavretom priestore vyvetrať[2].

Astronaut by na samovražedný skok mohol namiesto okna využiť východ určený na vesmírne prechádzky kozmonautov. Nebolo by však ľahké vyrátať, ako dlho by trvalo, kým by dopadol na Zem… Isté však je, že skôr ako by sa tak stalo, minul by sa mu kyslík. Po desiatich až pätnástich rokoch nezastaviteľného pomalého pádu[3] by zhorel v atmosfére a na zem by sa zniesol vo forme vesmírneho prachu. Astronautovi v takejto instantnej podobe by už styk s tvrdým povrchom Zeme s najväčšou istotou neublížil.

Pre výpočet rýchlosti pádu ostatných smrteľníkov (teda nekozmonautov) treba do úvahy zahrnúť aj faktory odporu vzduchu. V tom prípade práve obézny a rozložitý stokilový samovrah bude klásť väčší odpor ako tridsaťkilová vyschnutá bulimička. Na veľkosť tiažového zrýchlenia pádu má vplyv aj nadmorská výška a poloha na Zemi, teda vzdialenosť samovraha od stredu Zeme v momente skoku. Zemeguľa, aj keď sa tak nazýva, nie je totiž pravidelná guľa, ale sploštený elipsoid. Najväčšia vzdialenosť od stredu Zeme je na rovníku a najmenšia na póloch. Z toho vyplýva, že pre samovraha by bolo ideálne vyskočiť z okna na Severnom póle. To je však ťažko realizovateľné. Na Severný pól zatiaľ Penta, J & T, HB Reavis  ani iní developeri ešte neprenikli, takže tam zatiaľ nie je ani žiadne okno, z ktorého by sa dalo vyskočiť.

[1] Pre hlbšie štúdium podmienok a okolností tzv. gravitačnej samovraždy autor odporúča nasledovné publikácie: Ivan Červeň: Fyzika po kapitolách č. 5 Gravitačné pole, hydromechanika. Vydavateľstvo STU Bratislava 2007 alebo M. Amalvict: Gravity and low-frequency geodynamics, Vydavateľstvo Elsevier 1989 alebo Carmen Nappo: An Introduction to Atmospheric Gravity Waves. Vydavateľsvo Academypress 2002

[2] Každý piatok majú v jedálničku lyofilizovanú fazuľovú kašu so špeciálne konzervovaným práškovým kefírom…

[3] Teda ešte pred dopadom na Zem