Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Obesenie

Kane, Sarah (28) – anglická dramatička, jedna z predstaviteliek súčasnej britskej drámy. Hneď po dokončení rukopisu hry Psychóza o 4.48 zhltla dvesto piluliek antidepresív. Našiel ju však priateľ a odviezol do nemocnice, kde sa ju lekárom podarilo zachrániť. Tam ale o dva dni neskôr zostala na poldruha hodiny bez dozoru. Obesila sa na nemocničnom záchode na šnúrkach od topánok.

Kapek, Antonín (67) –  pôvodným povolaním strojný zámočník, neskôr český politik a funkcionár KSČ, jeden z piatich ľudí, ktorí podpísali v roku 1968 tzv. pozývací list a jeden z organizátorov nasledujúcej normalizácie. V roku 1989 bol nútený odstúpiť zo všetkých svojich straníckych a verejných funkcií a vo februári 1990 ho vylúčili z vtedajšej KSČ.

4. januára 1990 vo Svinnej, časti obce Hlohovice na Rokycansku, si v senníku pri svojej chalupe strelil do hlavy z revolveru kalibru 9 mm, ktorý dostal v roku 1972 od vtedajšieho ministra vnútra Junga. Tento svoj prvý samovražedný pokus prežil. Transportovali ho do Rokycan, kde ho ošetrili a potom previezli na psychiatrickú kliniku Fakultnej nemocnice v Plzni.

Svoj život ukončil o necelých päť mesiacov neskôr – 23. mája samovraždou obesením na svojej chalupe.

Lébl, Petr (34) český režisér, scénograf, herec, výtvarník a umelecký šéf Divadla na Zábradlí. V rokoch 1994 a 1997 za dve inscenácie podľa A. P. Čechova realizované v tomto divadle (Racek a Ivanov) dostal Cenu Alfréda Radoka za najlepšiu inscenáciu roka. Léblova posledná inscenácia, Čechovov Ujo Váňa, bola však už viac obrazom jeho rozpoltenej psychiky než divadelnou inscenáciou. Lébl bol zvláštny človek pochybujúci o každom svojom kroku. Život bol pre neho v posledných mesiacoch zrejme ťažší ako smrť vlastnou rukou. Podľa svedectva priateľov a kolegov hovoril často o samovražde i o tom, že chce zomrieť v Kristových rokoch. Nikto nepochyboval, že roky žil s predstavou dobrovoľného odchodu zo života. Deň pred smrťou rozoslal dvesto rozlúčkových listov, postaral sa o scenár vlastného pohrebu, vydal detailné pokyny a na dvere svojej kancelárie v Divadle na Zábradlí prilepil lístok:

„Som na javisku.“

11. decembra 1999 sa obesil v divadelnom povrazisku. Obeseného režiséra našiel javiskový technik divadla až na druhý deň pri upratovaní scény. Herci pod mŕtvym režisérom visiacim nad javiskom odohrali celé jedno predstavenie.

Legasov,  Valerij Alexejevič (51) – sovietsky vedec v odbore anorganickej chémie, člen Akadémie vied Sovietskeho zväzu, známy najmä pre svoju funkciu vedúceho vyšetrovacieho tímu černobyľskej havárie z 26. apríla 1986. Legasov a ďalší vedci už pri zavádzaní reaktoru RBMK do prevádzky sovietskych elektrární upozorňovali na riziká vyplývajúce s jeho nebezpečnej konštrukcie. Po katastrofe v Černobyle sa Legasov stal kľúčovou postavou vládnej komisie, ktorá mala skúmať príčiny katastrofy a vypracovať plán na odstránenie jej následkov. Prijal dôležité rozhodnutia v záujme odvrátenia ďalších škôd a informoval vládu o situácii v oblasti. Informoval svojich kolegov a tlač o bezpečnostných rizikách zničeného reaktoru a vyzval na okamžitú evakuáciu mesta Pripjať. Navrhoval tiež zrušiť prvomájové oslavy v Kyjeve, ktoré nasledovali krátko po černobyľskej havárii, ale presvedčiť komunistických pohlavárov sa mu nepodarilo. V auguste 1986 predniesol správu sovietskej delegácie na zvláštnom zasadaní Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vo Viedni.

V roku 1987 Legasov ochorel a skončil v nemocnici. V Černobyle dostal dávku žiarenia štyrikrát vyššiu ako je prípustné maximum. Dobre si uvedomoval, ako sa to skončí. Raz si na noc zobral priveľa liekov na spanie – akademika zúfalo sužovala nespavosť. Lekári mu výplachom žalúdka zachránili život.

Dva roky po výbuchu v Černobyle, dňa 27. apríla 1988 popoludní syn Alexej našiel svojho otca Valerija Legasova mŕtveho vo svojom dome pri Moskve. Obesil sa a o vážnosti jeho zámeru nebolo pochýb, uzol na povraze bol taký pevný, že ani policajti, ktorá jeho smrť vyšetrovali, ho nedokázali povoliť.

Legasov nezanechal nijaký list na rozlúčku, ale usporiadal verše, ktoré celý život písal manželke. Predtým si priniesol z kancelárie osobné veci, vrátane svojej obľúbenej fotografie dvoch černobyľských bocianov – symbolov života, ktorý sa do oblasti katastrofy pomaly vracal.

V predvečer tragédie nahral akademik Legasov päť zvukových kaziet. Zaznamenal na nich viac podrobností o černobyľskej havárii a spomenul mená tých, ktorí sa skutočne podieľali na katastrofe a tých, ktorí nesú bremeno viny. Nešetril ani akademikov.

Po jeho tragickej smrti sa Legasovove názory, publikácie a zvukový záznam šíril medzi sovietskymi vedcami a Sovietsky zväz napokon priznal chyby v konštrukcii reaktoru RBMK – 1000.

Lepper, Andrzej Zbigniew (57) – bývalý boxer a chovateľ prasiat, neskôr poľský politik a odborár, zakladateľ a prvý predseda politickej strany Sebaobrana Poľskej republiky. V rokoch 1995, 2000, 2005 a 2010 kandidoval do funkcie poľského prezidenta.

Kontroverzný politik bol známy organizovaním poľnohospodárskych blokád, urážkami politických protivníkov, kritikou Európskej únie aj sexaférou vo vlastnom politickom zoskupení.

Lepper zastával funkciu vicepremiéra a ministra poľnohospodárstva. V roku 2007 ho odvolali kvôli údajnej účasti v korupčnej afére. Tesne pred Vianocami v roku 2006 rozruch spôsobila jeho sexuálna aféra, za ktorú ho neskôr súd poslal na dva roky a tri mesiace do väzenia za to, že od jednej z pracovníčok straníckeho aparátu požadoval a prijímal sexuálne služby. V odvolacom konaní rozsudok zrušili.

V lete 2011 spáchal kvôli právnym sporom, nedostatku peňazí a dlhom samovraždu. Lepperovo telo našiel jeden z jeho spolupracovníkov vo varšavskom sídle strany. Politik sa obesil. Predsedom Sebaobrany bol až do svojej smrti.

Ley, Robert  (55) – nemecký politik, vykonával funkciu ríšskeho vodcu nacistickej strany v Nemecku (NSDAP) a vedúceho združenia Deutsche Arbeitsfront. Jeho celoživotné úsilie zanechalo vo svojej dobe výraznú stopu v nemeckom národe. Podľa neho bol nazvaný istý druh nového osídlenia Nemcami „Ley-Siedlung“ a loď pre prepravu pasažierov dostala pomenovanie Robert Ley.

V 1. svetovej vojne slúžil v letectve ako pozorovateľ  zaradený do Fliegerabteilung 202. Dňa 29. júla 1917 ho nad Francúzskom zostrelili a padol do zajatia, v ktorom ako vojnový zajatec strávil dva roky. Počas núdzového pristátia vo Francúzsku utrpel ťažké zranenia vrátane ťažkého otrasu mozgu. Prežil klinickú smrť. Pôvodne mu mali amputovať nohu, ale napokon ju zachránili. V záujme zotavenia absolvoval v zajatí niekoľko opakovaných operácií. Zo zajatia sa vrátil do Nemecka v roku 1920. Nie úplne funkčná noha a vážne poranenie mozgu boli trvalými následkami jeho vojnového utrpenia. Aj jeho alkoholická závislosť a sklon k jachtaniu mohli byť dôsledkom vojnových zranení.

Do nacistickej strany vstúpil medzi prvými[1]. Keď sa Hitler stal kancelárom, Ley ho sprevádzal do Berlína. Angažoval sa v odborovom hnutí, vodcom organizácie Deutsche Arbeitsfront (DAF) bol  Robert Ley až do roku 1945. Podarilo sa mu dosiahnuť viacero pracovných úspechov, napríklad spreneveriť značné čiastky tejto organizácie. Jeho vzťah s Hitlerom mu však pomohol prežiť nepriateľstvo iných straníckych funkcionárov.

Keď nemeckých robotníkov odviedli na front, nadobudli v Nemecku význam zahraniční „pracovníci“ – ľudia určení na nútené práce pochádzajúci z Česko-Slovenska, Poľska, Ukrajiny a ďalších východných krajín Európy. Ley bol hlboko zapletený do týrania týchto zahraničných otrokov. Bol si vedomý, že cieľom nacistického režimu je vyhladenie Židov v Európe.

16. mája 1945 Leya zajali výsadkári zo 101. výsadkovej divízie v dome obuvníka v obci Schleching. Ley im tvrdil, že je Dr. Ernst Distelmeyer, ale jeho dlhoročný nepriateľ – pokladník nacistickej strany Franz Xaver Schwarz s veľkým zadosťučinením pomohol identifikovať jeho pravú totožnosť.

V rámci norimberských procesov ho obvinili z dvoch trestných činov a Leya očividne pobúrilo, že ho považujú za vojnového zločinca. Pred vyhlásením rozsudku Robert Ley v samoväzbe pravdepodobne usúdil, že je lepšie spoliehať sa sám na seba, ako na iných a spáchal samovraždu. Roztrhal si spodnú bielizeň, z jej textilných súčastí si vlastnoručne vyrobil povraz a obesil sa posediačky na záchode.

[1] Aj to by mohlo naznačovať vážne poškodenie mozgu…