Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Otrava barbiturátmi, jedmi, alkoholom…

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. nachádzajú sa na konci článku)

Göring, Hermann Wilhelm (53) – nemecký letec, poslanec, predseda ríšskeho snemu, zakladateľ gestapa, minister letectva, vrchný veliteľ Luftwaffe, ríšsky maršal a vojnový zločinec. Otrávil sa prehryznutím kyanidovej kapsuly vo väzenskej cele niekoľko hodín pred vykonaním trestu smrti obesením, na ktorý ho odsúdil Norimberský tribunál. Samovraždu spáchal 15. októbra 1946 o 22,44 hod. Kapsulu mal v cele ukrytú pravdepodobne vo fľaštičke gélu na vlasy. Iný zdroj uvádza, že súdni lekári vykonávajúci prehliadku Göringovho tela našli v okolí pupku hnisavú ranu a drobné podráždenie. Z toho usúdili, že odsúdenec mohol mať ampulu s jedom zašitú pod kožou a preto ju neodhalila ani počiatočná dôkladná lekárska prehliadka vykonaná v Mondorf-Les-Bains v Luxebursku.

Hannibal (63) – kartáginský politik a štátnik, jeden z najlepších vojenských stratégov a veliteľov, dlhoročný súper Rímskej ríše. Okolo roku 183 pred n. l. sa otrávil v bithynskej dedine Libyssa potom, ako bol Rimanom prezradený jeho úkryt.

Himmler, Heinrich (45) – nacistický pohlavár, priamo sa podieľal na realizácii vraždenia v koncentračných táboroch a na popravách špeciálnymi jednotkami bezpečnostnej služby a vojenskými oddielmi Einsatzgruppen. Nesie priamu zodpovednosť za genocídu 6-12 miliónov obetí. Tieto vraždy boli namierené nielen proti Židom, ale aj proti mnohým ďalším národom a rasám, ktoré nacistická ideológia považovala za menejcenné.

Na konci 2. svetovej vojny ho zajali britskí vojaci pri pokuse o útek na západ. 23. mája 1945 si kapitán C. Wells vykonávajúci Himmlerovu lekársku prehliadku pred začatím výsluchu v meste Lüneburg všimol v jeho ústach kyanidovú kapsulu, ale kým stihol zareagovať, Himmler ju prehryzol. Kapsulu mal údajne ukrytú v umelom zube. Lekár sa s majorom Whittakerom pokúšali Himmlera zachrániť, ale márne – smrť nastala približne 20 minút pred polnocou.

Ivins, Bruce Edwards (62) –  americký mikrobiológ, ktorý sa podieľal na výskume zbraní hromadného ničenia v lekárskom výskumnom ústave americkej armády pre infekčné choroby (United States Army Medical Research Institute of Infectious Diseases, USAMRIID) v Fort Detrick v Marylande. Až do svojej smrti tu odpracoval 36 rokov. Bol členom amerického Červeného kríža a poctivým farníkom rímsko-katolíckeho kostola Svätého Jána Evanjelistu vo Fredericku.

V júli 2008 spáchal samovraždu krátko po tom, čo ho Federálny úrad pre vyšetrovanie (FBI) obvinil zo zodpovednosti za útoky antraxom, ku ktorým došlo v roku 2001. Nebezpečenstvo tohto konania spočívalo v rozosielaní poštových zásielok obsahujúcich spóry antraxu na adresu kancelárií niekoľkých amerických zákonodarcov, bulvárnych novín a televízií. Obeťami útokov sa stalo 5 ľudí a 17 ochorelo.

Ivinsa našli 27. júla 2008 ráno doma v bezvedomí. Previezli ho do Frederick Memorial Hospital, kde o dva dni neskôr zomrel na následky predávkovania Tylenolom (podľa iného zdroja kombinovaného s kodeínom.) Samovražedné konanie na základe výsledkov laboratórnych testov krvi odobratej z tela bolo podľa úradníka miestneho policajného oddelenia také zjavné, že pitva ani nebola potrebná. V policajnej správe je ako príčina smrti uvedené zlyhanie pečene a obličiek. Ivins si údajne kúpil dve fľaše prípravku Tylenol PM obsahujúceho difenhydramín. Ivinsovi príbuzní ho odmietli, ako čiernu škvrnu rodiny, zaradiť na zoznam čakateľov na transplantáciu pečene a odpojili ho z prístrojov udržiavajúcich ho pri živote.

Joplin, Janis (27) – americká speváčka, jedna z najvýznamnejších osobností hnutia hippies, aj keď sa sama skôr stotožňovala s hnutím beat generation. Zomrela na predávkovanie heroínom v kombinácii s alkoholom. Našli ju v hotelovej izbe ležať na zemi, v jednej ruke so škatuľkou cigariet, ktorú si práve bola kúpiť v hotelovom automate a v druhej s drobnými, ktoré jej automat vydal.

Kahlo, Frida (47) – mexická maliarka začiatku 20. storočia. Bola ženou maliara Diega Riveru a milenkou komunistického revolucionára Leva Trockého[1].

Kahlo sa narodila s vrodeným rázštepom chrbtice a o pár rokov neskôr ju postihla detská obrna. Vďaka tomu mala jednu nohu viditeľne chudšiu. Defekt po celý života zakrývala dlhými sukňami a nosením dvoch ponožiek naraz na jednej nohe.

Keď mala osemnásť rokov a vracala sa s priateľom Ariasom zo školy, do ich preplneného autobusu narazila električka a tlačila ho niekoľko metrov pred sebou. Pri nehode zahynulo niekoľko cestujúcich. Arias utrpel len menšie zranenia, ale Fridu prebodla akási železná tyč, ktorá jej prešla panvou. Neskôr zranenie opisovala ako „spôsob, akým meč prerazí býka“. Arias z nej tyč vytiahol, ale Kahlo utrpela množstvo zranení. Mala zlomenú panvovú kosť, brucho a maternicu prepichnuté tyčou, chrbticu zlomenú na troch miestach, na jedenástich miestach zlomenú a vykĺbenú pravú nohu, zlomenú kľúčnu kosť a vykĺbené rameno. Tieto zranenia a nasledujúcich 30 operácií, ktoré za celý život absolvovala a neustála celoživotná prítomnosť bolesti ovplyvnili jej život a tvorbu. Za týchto okolností sa ani nemožno veľmi čudovať jej alkoholovej a drogovej závislosti.

Rok pred smrťou, v auguste 1953, Kahlovej amputovali kvôli gangréne pravú nohu v kolene. Po zákroku sa dostala do ťažkej depresie a úzkosti a jej závislosť od liekov proti bolesti sa stupňovala. Keď si navyše Rivera začal ďalší románik, pokúsila sa o neúspešnú samovraždu predávkovaním.

2. júla 1954 sa spolu s Riverom zúčastnila demonštrácie proti invázii CIA do Guatemaly. Účasť na demonštrácii zhoršila jej zdravotný stav. V noci 12. júla 1954 mala Kahlo vysoké horúčky a trpela extrémnymi bolesťami. Asi o šiestej ráno 13. júla 1954 ju sestra našla mŕtvu vo svojej posteli v Casa Azul. Kahlo mala 47 rokov. Za oficiálnu príčinu smrti stanovili lekári pľúcnu embóliu, hoci nebola vykonaná pitva. Usudzuje sa však, že v skutočnosti išlo o samovraždu. Zdravotná sestra, ktorá kvôli maliarkinej závislosti zvykla kontrolovať Fridine lieky proti bolesti, uviedla, že Kahlo v noci, keď zomrela, užila nadmerné množstvo. Predpísali jej maximálnu dávku siedmich tabletiek, ale ona ich užila jedenásť. Samovražedný úmysel naznačuje aj skutočnosť, že v ten večer dala Riverovi darček k výročiu svadby. Viac ako mesiac vopred!

Fridin posledný zápis v denníku:

„Dúfam, že koniec je radostný, a dúfam, že sa nikdy nevrátim.“

[1] Ruský revolucionár, politik a teoretik marxizmu, ktorému 20. augusta 1940 na Stalinov pokyn agent NKVD Ramán Rio Mercáder roztrieštil hlavu horolezeckým čakanom. Asi ho netrafil celkom dobre, pretože Trockij začal kričať, ale bolo mu to platné, ako mŕtvemu zimník – po prevezení do miestnej nemocnice po 24 hodinách zomrel.