Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Skok z okna

Adamsová, Stephanie (47) – americká modelka, zakladateľka produkčnej spoločnosti, autorka niekoľkých kníh, ktorá zažiarila v novembri 1992 ako Playboy Playmate.

V máji 2006 sa pohádala s newyorským taxikárom o tom, kde ju vysadí z auta. Taxikár po chvíli privolal políciu a nepravdivo oznámil, že Adamsová držala v ruke zbraň a vyhrážala sa mu zastrelením.  Za klamlivé tvrdenie dostal pokutu 2 700 dolárov a zobrali mu taxikársku licenciu. Adamsová zas tvrdila, že počas incidentu ju polícia zhodila na zem a spôsobila jej zranenie krku a chrbta. V roku 2006 podala žalobu na newyorské policajné oddelenie a vo februári 2012 jej porota prisúdila 1,2 milióna dolárov, čo bolo o 400 000 dolárov viac, ako požadoval jej právnik. Sudca sumu neskôr znížil na 373 000 dolárov.

V roku 2010 po svadbe s manhattanským chiropraktikom Charlesom V. Nicholaiom Adamsová vyhlásila, že odchádza z verejného života a väčšinu času bude tráviť so svojim manželom a synom.

Večer 17. mája 2018 okolo šiestej bývalá modelka so sedemročným synom Vincentom vstúpila do apartmánu na 25. poschodí hotela Gotham na 46. ulici na Manhattane. Nasledujúce ráno ich oboch našli mŕtvych na balkóne na druhom poschodí v zadnom nádvorí hotela.

Modelka mala za sebou rozvod s chiropraktikom Nicolaiom, s ktorým sa súdila o pridelenie Vincenta do svojej starostlivosti. Sťažovala sa, že si nemôže svojho syna zobrať na dovolenku do Európy.

„Chcem zmiznúť so svojim synom od tejto nočnej mory, ale oni ma nenechajú“ povedala údajne pred tragickým večerom.

Modelka podľa médií najprv vyhodila z okna svojho syna a potom skočila sama. Stala sa teda vrahyňou a samovrahyňou súčasne. Krutý koniec jedného súdneho sporu o dieťa…

Armstrong, Edwin Howard (64) – americký vynálezca známy hlavne pre vynález frekvenčnej modulácie a superheterodynu[1]. Za svoju prácu a vynálezy získal významné ocenenia: Franklinovu medailu (1941), Edisonovu medailu (1942), francúzsky Rad čestnej légie. Nevyhnutnosť obhajovať patenty bola však finančne náročná a mnohoročný neúspešný spor so spoločnosťou Radio Corporation of America ho nakoniec finančne vyčerpal tak, že sa pohádal s manželkou. Pani Armstrongová si pobalila tašky a odišla do Connecticutu. V noci z 31. januára na 1. februára 1954, keď sa v jeho 12-izbovom byte na 13. poschodí budovy River House na Manhattane nenachádzala manželka a ani jeden z troch služobníkov, Armstrong odstránil klimatizáciu z okna a vyskočil. Jeho telo starostlivo oblečené do februárovej zimy – s čiapkou, kabátom a rukavicami našiel ráno zamestnanec River House na balkóne na 3. poschodí budovy.

Denník New York Times uverejnil úryvky z jeho dvojstranového listu na rozlúčku. Písal v ňom o tom, že nemožnosť viac vidieť manželku mu zlomila srdce a vyjadril hlbokú ľútosť nad tým, že jej ublížil – najdrahšej osobe v jeho živote. V závere listu stálo:

„Bože zostaň so mnou. Pane zmiluj sa nad mojou dušou.“

Biebl, Konstantin (53) – český básnik, prozaik lyrickej, snovej orientácie, člen literárnej avantgardy. Začal študovať medicínu, ale školu nedokončil, lebo sa chcel plne venovať poézii. V roku 1934 podpísal vyhlásenie ustanovujúcej Skupiny surrealistov v ČSR a bol prijatý za jej člena. Venoval sa básnickej tvorbe, žil prevažne v Lounoch, kde sa v zubnej ambulancii svojej matky živil ako zubný technik. Po 2. svetovej vojne nastúpil v roku 1945 na úradnícke miesto na ministerstve informácií, zvolili ho za člena Filmovej rady. Chce vydať štyri zbierky básni, ale vyšla len jedna. Hoci členom komunistickej strany bol od roku 1922, jeho nadšenie pre ňu po roku 1948 vystriedali pochybnosti a depresia. Generácia mladých komunistických fanatikov si z príslušníkov medzivojnovej avantgardy, ku ktorej patril, urobila príslovečného fackovacieho panáka. V časoch, keď na to, aby sa človek dostal za mreže, stačilo pár nesprávnych slov, bola pre Biebla každá kritická zmienka o jeho predvojnovej poézii zdrojom neskutočných depresií. Biebl sa snažil spoločensky zachrániť nadšenou básnickou zbierkou s názvom Bez obav (1951) pritakávajúcou dobovej atmosfére triedneho boja, ale nakoniec ho našli 12. novembra 1951 mŕtveho na chodníku pod oknom svojho bytu v Prahe. Zabil sa skokom z okna z obáv, aby ho nepostihol podobný osud ako jeho priateľov, ktorých začiatkom 50. rokov prenasledovali, väznili a popravovali. K zúfalému činu ho dohnali rozpory medzi jeho básnickou víziou a skutočnosťou, ale aj osobné problémy, hlavne pankreatitída, ktorou trpel. Pri rozhodovaní o ukončení svojho života ho mohol inšpirovať aj príklad jeho vlastného otca a otca jeho manželky, ktorí sa tiež zmárnili svojpomocne a dobrovoľne.

Blaskowitz, Johannes Albrecht (64) – bol mnohými vyznamenaniami obsypaný veterán 1. svetovej vojny a generál v rokoch 2. svetovej vojny. Bol držiteľom Rytierskeho železného kríža s dubovými ratolesťami a mečmi a Nemeckého kríža v striebre. Po vojne ho v rámci Norimberských procesov súdili za vojnové zločiny. Blaskowitz popieral svoju vinu. Napriek tomu tesne pred vynesením rozsudku spáchal 5. februára 1948 samovraždu. Vytrhol sa strážam z rúk a skočil z ochodze do dvorany súdnej budovy. Samovražda bola prekvapujúca, pretože v jeho prípade sa dalo očakávať oslobodenie. Norimberskí sudcovia totiž považovali Blaskowitza za pozitívny príklad toho, ako sa mohli  a mali dôstojníci Wehrmachtu správať.

[1] Nech vás to „hetero“ nemýli, ide o prijímač s nepriamym zosilnením.