Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Skok pod vlak/ľahnutie na koľaje

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. Nachádzajú sa na konci článku.)

Barát, Peter (20) – slovenský futbalista, záložník. V  československej lige hral za Slovan Nitra, Červenú hviezdu Bratislava a Slovnaft Bratislava.

V roku 1962 spáchal samovraždu ľahnutím si pred vlak.

Bartošová, Iveta (48) – česká speváčka, ktorá sa v rokoch 1986, 1990 a 1991 stala Zlatým slávikom a v rokoch 1987-1989 a 1999-2000 obsadila v tejto ankete druhú priečku v kategórii speváčok. Patrila medzi predstaviteľky tzv. stredného prúdu. Jej prvým manželom sa stal herec a producent Jiří Pomeje[1], od roku 2013 bola druhýkrát vydatá za Jozefa Rychtářa.

Na počiatku kariéry vytvorila úspešný spevácky pár s Petrom Sepéšim (hity Červenám, Knoflíky lásky…). Ich úspešná spolupráca skončila predčasne 29. júla 1985. Petr Sepéši mal tragickú nehodu na železničnom priecestí vo Františkových Lázňach a Iveta Bartošová tak prišla aj o veľkú lásku a na niekoľko mesiacov sa odmlčala.

Na jar roku 1987 začala spolupracovať s orchestrom Ladislava Štaidla a kapelník sa stal na mnoho rokov jej životným partnerom. Nasledovala séria ďalších úspechov – státisíce predaných albumov,  víťazila v mnohých hitparádach a anketách. V októbri roku 1996 sa stala matkou a porodila syna Artura Štaidla.

Začiatkom roku 1997 prijala ponuku Karla Svobodu na účinkovanie v muzikáli Dracula. Dvojrolu Adriany/Sandry zvládla bravúrne a postupne sa začala vracať na výslnie českej pop music. Účinkovala v ďalších muzikáloch, napr. Mrazík, Pomáda, Monte Christo, Johanka z Arku, Miss Saigon a Bedári.

Od roku 2002 jej popularita postupne klesala, čiastočne kvôli škandálom v osobnom živote. V závere roka 2006 ohlásila „tvorivú pauzu“, ktorá trvala niekoľko mesiacov. V roku 2007 nastúpila ústavnú liečbu na psychiatrickú kliniku v Kroměříži, kde sa od júla do októbra liečila zo závislosti na antidepresívach. V apríli 2008 bolo ohlásené jej účinkovanie v muzikáli Mona Lisa v pražskom Divadle Broadway, no nakoniec v tomto muzikáli nevystupovala. V pražskom divadle Goja Music Hall začala skúšať muzikál Děti ráje, v ktorom však nakoniec tiež nevystupovala. V júni 2011 natočila dvojjazyčný duet so svojím vtedajším partnerom Domenicom Martuccim. V septembri 2011 dostala novú šancu na obnovenie kariéry – naspievať vokály k piesni pre film Hranaři, ktoré sa ale vo filme samotnom nakoniec neobjavili.

V posledných rokoch života vystupovala len minimálne a dlhodobo bola terčom agresívneho bulváru, čo jej situáciu len zhoršovalo. Na začiatku roka 2013 občas koncertovala v kluboch, ale s blížiacim sa letom zmizla do ústrania a nevychádzala z domu. Bola v zlom zdravotnom stave. So Zdenkom Macurom utiekla do Talianska, kde jej azyl poskytol jej bývalý priateľ Domenico Martucci. Medzitým partner Josef Rychtář usporiadal plány na jej nájdenie a nakoniec speváčku vyzdvihol v Taliansku. V septembri sa speváčka za neho vydala a začala svojmu okoliu ukazovať, že to s lepším životom a návratom na pódia myslí naozaj vážne. S vlastnou kapelou začala skúšať a v novembri vystúpila na svojom, po dlhom čase, prvom koncerte. Pred Vianocami usporiadala špeciálny vianočný koncert v kostole v Uhříněvsi. Svoj návrat na pódiá zavŕšila ešte niekoľkými vystúpeniami. Na začiatku roka 2014 podstúpila plánovanú operáciu zubov, ktorá znamenala, že v januári a časti februára nevystupovala. Potom niekoľkokrát koncertovala v kluboch a pripravovala sa na turné s kapelou.

Dňa 29. apríla 2014 o pol dvanástej dopoludnia spáchala samovraždu. Vlakovú stanicu v Uhříněvsi mala Iveta len kúsok od domu, v ktorom bývala. Speváčka si ľahla na koľajisko v blízkosti železničného prejazdu na ulici U Starého mlýna tesne pred prichádzajúci vlak CityElefant, ktorý mieril z Prahy do Benešova. Rušňovodič videl osobu na koľajniciach, ale zastaviť vlak sa mu podarilo až 200 metrov od nehody. Bartošová utrpela ťažké zranenia nezlučiteľné so životom a na mieste im podľahla. Výsledky toxikologických testov vylúčili, že by u speváčky nastala zdravotná indispozícia, ktorá by spôsobila jej smrť ešte pred stretom s vlakovou súpravou. Vzhľadom na značný rozsah zranení bolo potrebné vykonať porovnávacie testy DNA, ktoré totožnosť speváčky definitívne potvrdili. Jozef Rychtář, keď sa o nehode dozvedel, psychicky sa zrútil a museli ho previesť do liečebne v Bohniciach. V čase samovraždy sa v Ivetinom dome nachádzal aj jej syn Artúr. Speváčka Rychtářovi zanechala odkaz:

„Budem na teba spomínať od inakadiaľ.“

Za speváčkinu smrť do značnej miery mohli aj bulvárne médiá, ktoré ju doslova uštvali.

Neljubov, Grigorij Grigorjevič (31) – sovietsky kozmonaut, jeden z členov prvého oddielu kozmonautov z roku 1960. Pôsobil ako druhý záložník pri historickom lete Jurija Gagarina vo Vostoku 1 a ako prvý náhradník pre let Vostok 2, na ktorého palube bol German Titov. V roku 1963 Neljubova z programu prepustili pre výtržníctvo a opilstvo. V ten istý rok  Neljubova spolu s Ivanom Anikejevom a Valentinom Filatovom zatkli pre opilstvo a výtržníctvo na stanici metra Čkalovskaja. Zasahujúci milicionári boli údajne ochotní nad celým incidentom privrieť oko, ak by sa im kozmonauti ospravedlnili. Neljubov to však odmietol a milicionári postupovali podľa predpisov – nahlásili incident úradom. Keďže trojica mala už na svedomí viac podobných prehreškov, všetkých troch z vesmírneho programu prepustili. Neljubov sa tak do vesmíru nikdy nedostal.

Po odchode zo skupiny kozmonautov sa vrátil k lietaniu. Odvelili ho na Ďaleký východ, lenže tam prepadol depresiám a alkoholu. Vo februári 1966 v opitosti spáchal samovraždu, keď skočil pod vlak. Po jeho smrti sa úrady usilovali zatajiť Neljubovovo pôsobenie v oddiele kozmonautov, ututlať dôvody jeho  prepustenia, ba i samotnú samovraždu. Vymazali ho zo spoločných fotografií a o jeho existencii sa verejnosť dozvedela až v 80. rokoch.

Přiklopil, Wolfgang (44) – jedináčik, rakúsky telekomunikačný technik českého pôvodu, ktorý sa únosom vtedy desaťročnej Natasche Kampuschovej zaradil medzi najznámejších únoscov sveta.

Přiklopil ju uniesol na jej ceste do školy. Svedkovia vraveli, že ju ktosi naložil do bielej dodávky. Hoci policajti skontrolovali vyše 700 vozidiel a medzi nimi aj Přiklopilovo, prípad zostal neobjasnený. Telekomunikačný technik väznil malú Nataschu celých osem rokov, kým sa jej podarilo utiecť. Vybudoval pre ňu malú tajnú miestnosť nad garážou, kde ju väznil najčastejšie. Postupom času sa unesená začala viac pohybovať po dome a Přiklopil ju využíval na domáce práce. Osudnú chybu urobil, keď jej dal 23. augusta 2006 umyť svoje auto. Medzitým mu totiž zazvonil telefón, ktorý si išiel vybaviť opodiaľ. Natascha na túto chvíľu dlho čakala a nezaváhala. Přiklopil po tom, ako zistil, že dievča zmizlo a polícia ide po ňom, neváhal a ukončil svoj život skokom pod vlak viedenského metra, medzi zastávkami Wien Nord a Wien Traisengasse neďaleko viedenského Severného nádražia. Prvá fotografia mŕtveho tela bola nasnímaná až pri pitve. Přiklopilova hlava vraj bola od zvyšku tela, ktoré sa našlo vo vzdialenosti 1,8 metra od vlaku, takmer oddelená a bola na počudovanie úplne nepoškodená. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa vyrojili konšpiračné teórie o tom, že Přiklopil mal spolupáchateľa únosu a nespáchal samovraždu, ale bol zavraždený. Vyšetrovanie však nič také nepotvrdilo.

Polícia pri overovaní totožnosti oslobodenej dievčiny našla v skrýši jej pas a identifikovala ju aj podľa jazvy a pomocou analýzy DNA.

Přiklopil bol podľa expertov psychopat, ktorý musel byť v minulosti týraný a svoje traumy potlačoval perfekcionizmom. Preto pravdepodobne túžil po tom, vychovať si vlastnú princeznú ako partnerku. Vďaka psychopatickému perfekcionizmu sa Přiklopilovi darilo pred okolím svoj čin dlho dokonale maskovať. Dokonca aj odpadky vyhadzoval v takom množstve, aby to budilo zdanie, že v dome žije sám.

[1] Jiří Pomeje zomrel 26. februára 2019 na rakovinu hrtanu, ktorá neskôr metastázovala do kostí a následne postupne do celého tela. S rakovinou bojoval od polovice roka 2017, kým postupom času neprišiel o hlas a zrak.