Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou 

Samovražda(?), ktorá práve hýbe verejnou mienkou

Lučanský, Milan (51) – slovenský policajný generál, od júna 2008 do augusta 2020 prezident Policajného zboru SR.

V rokoch 2012–2016 vykonával funkciu 1. viceprezidenta Policajného zboru. Po nástupe vlády Ivety Radičovej z polície odišiel. Od 1. júna 2018 sa stal prezidentom Policajného zboru. O dva roky neskôr – 30. júna 2020 Lučanský oznámil, že podal žiadosť o uvoľnenie z funkcie. Dôvodom malo byť, že si s ministrom vnútra Romanom Mikulcom a vedením ministerstva nerozumie.

Generál Lučanský mal významný podiel na vzatí do väzby a odsúdení slovenského mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka a tiež na vyšetrovaní vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej.

3. decembra 2020 generála Lučanského zaistila Národná kriminálna agentúra (NAKA) a obvinila ho z korupcie. Bývalý policajný šéf skončil vo vyšetrovacej väzbe. Necelé štyri mesiace po svojom odchode z funkcie generál Lučanský za čudných okolností zomrel.

Na smutnú udalosť oneskorene a mimoriadne nešťastne, vzhľadom na pravidlá komunikácie s verejnosťou, zareagovala ministerka spravodlivosti Kolíková. Stalo sa tak počas tlačovej besedy, ktorú z nepochopiteľných príčin a proti zvyklostiam vysielali televízie len zo záznamu. Podobne zmätočne reagoval aj minister obrany Naď, či generálny prokurátor Žilinka, pričom každý prišiel s inou verziou toho, čo sa vlastne stalo. Je len pochopiteľné, že okamžite vznikli dohady, či skutočne išlo o samovraždu. Úrady zjavne zahmlievali o tom, čo sa vlastne stalo.

Lučanského v rámci policajnej akcie Judáš vzali 6. decembra 2020 do vyšetrovacej väzby. V čase, keď naňho vydali zatýkací rozkaz pre podozrenie z údajnej korupcie, bývalý policajný prezident sa nachádzal na dovolenke v Chorvátsku a napriek tomu, že vedel, čo ho na Slovensku čaká, sa bez obáv domov vrátil.

Lučanského zatvorili presne na Mikuláša. Či to bol úmysel, alebo len paradoxná náhoda je na zvážení čitateľa. Faktom však je, že tým potešili brutálneho mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka, ktorý si odpykáva mnohoročný trest práve vďaka vyšetrovaniu, ktoré proti nemu viedol Milan Lučanský. Černák svoju radosť vyjadril aj na svojej facebookovej stránke statusom:

„Dnes som si dal do okna čižmu pre Mikuláša a on mi do nej posadil Judáša.“

Už o tri dni po vzatí Lučanského do väzby sa v prešovskej väznici stala čudná udalosť, výsledkom ktorej bývalý policajný prezident musel absolvovať chirurgický zákrok v ružomberskej vojenskej nemocnici. Vládni predstavitelia poskytovali rozporné stanoviská k zdravotnému stavu väzneného: od obyčajnej prasknutej žilky v oku (čo si určite nevyžaduje chirurgický zákrok) až po tvrdenie, že Lučanský sa počas cvičenia zranil tým, že sa pošmykol a padol na roh postele. Okamžite sa vyrojili špekulácie o jedenásťhodinovej zložitej operácii, o oku vypadnutom z očnej jamky, o pochybných dôvodoch, prečo bývalého policajného prezidenta prevážali do ružomberskej vojenskej nemocnice, keď v Prešove, či Košiciach jestvujú patrične vybavené nemocnice so špecializovaným odborným personálom. A o tom, že Lučanského ružomberský operatér bol vraj lekár, ktorý v minulosti kandidoval za vládnu stranu.

Vládni predstavitelia tvrdili, že išlo o v podstate banálne zranenie generála Lučanského a po zákroku ho vraj v dobrom zdravotnom stave premiestnili do väznice v Trenčíne. Prečo tam a prečo nie naspäť do Prešova – to nevysvetlili. Do médií však zároveň unikla lekárska správa o ružomberskom operačnom zákroku, ktorý vraj trval len niečo okolo hodiny. Pravosť lekárskej správy nechtiac potvrdil minister obrany Naď, keď sa začal vyhrážať vyšetrovaním úniku zdravotnej dokumentácie a patričným trestom pre toho, kto ho má na svedomí. Mnoho nezainteresovaných lekárov (vrátane odborníka, na ktorého sa obrátili reportéri verejnoprávnej televízie), po prečítaní lekárskej správy tvrdilo, že popísaný stav zranení nemôže zodpovedať následkom pádu na posteľ, skôr naznačujú, že generála ktosi brutálne zbil.

Milan Lučanský v ružomberskej nemocnici absolvoval po operačnom zákroku na oku ešte aj CT vyšetrenie hlavy. Vraj preto, že sa prudko posadil do nemocničného pojazdného kresla, ktoré sa s ním prevrátilo a on si udrel hlavu.

Krátko po umiestnení generála Lučanského do prešovskej väznice presunuli do toho istého zariadenia aj mafiánskeho bossa Mikuláša Černáka! Mal svedčiť v prospech svojho štartéra Surového, ktorý žiadal o obnovenie procesu. Pritom bolo známe, že Černák  otvorene nenávidí každého, kto ho „zradil“ a ak by mal možnosť, iste by sa s chuťou generálovi Lučanskému pomstil.

Prítomnosť oboch v jednej a tej istej väznici, nie dostatočne vysvetlené premiestňovanie generála Lučanského z cely č.114 do cely č. 131, chýbajúce kamerové záznamy z Lučanského cely, neochota dať verejnosti k dispozícii kamerové záznamy z chodby pred Lučanského celou (pričom hodinový úsek na zázname chýba!) – to všetko len vyvolávalo ďalšie otázniky.

Pritom tých otáznikov je ďaleko viac: Prečo sudkyňa poslala Lučanského práve do prešovskej väznice, keď bola v tom čase preplnená? A prečo ho poslala do najvzdialenejšej väznice od domova, čo zabránilo nielen kontaktom s rodinou, ale malo vplyv aj na skutočnosť, že dostal obhajcu, ktorý nebol jeho voľbou? Prečo bol tak dlho v samotke bez možnosti kontaktu s rodinou? Prečo, hoci Lučanského manželka tvrdí, že mu do Prešova poslali televízor, hodinky a listy, generál nič z toho nedostal? Aký to malo vplyv na jeho psychický stav? Prečo, keď Martine Lučanskej konečne v deň smrti povolili navštíviť svojho v agónii sa nachádzajúceho manžela, po zuby ozbrojení ochrankári prítomní na stretnutí, jej nedovolili manžela odkryť? Videla tak len jeho hlavu a krk, na ktorom nebolo vidieť žiadne stopy po strangulačnej ryhe – typickom patologicko-anatomickom náleze po obesení sa.

Nijakú logiku nemožno nájsť ani v tom, že M. Lučanský, ktorý bol údajne po prvom zranení dôsledne monitorovaný a vyšetrenie psychiatrom v trenčianskej nemocnici nenaznačilo samovražedné úmysly predsa len spáchal samovraždu. Alebo to nebola samovražda?

V utorok 29. decembra 2020 mal Lučanský byť opäť na pohovore s psychológom a toto vyšetrenie nemalo naznačiť, že by si chcel siahnuť na život, ale už popoludní bolo všetko inak. O 16,30 hod. prebehla kontrola Lučanského cely a údajne bolo všetko v poriadku. O 16,39 hod. si človek roznášajúci jedlo všimol, že si ho Lučanský neprebral a nereaguje. Lučanského celu otvorili o 16,40 hod. Dozorcovia po vstúpení do nej zistili, že generál sa obesil na teplákovej bunde na posteli. Okamžite mu začali poskytovať prvú pomoc a privolaným záchranárom sa ho podarilo oživiť. Lučanského previezli do prešovskej nemocnice, kde ho pripojili na umelú pľúcnu ventiláciu.

Na druhý deň – 30. decembra 2020 generál Lučanský vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove zomrel.

Predstavitelia politickej moci a nimi riadené úrady trvajú na tom, že išlo o samovraždu a že nedošlo k nijakému pochybeniu väzenskej stráže ani nikoho iného, kto o väznenom generálovi rozhodoval. Generálny prokurátor začal dve trestné konania vo veci a ministerka spravodlivosti zriadila tzv. nezávislú komisiu na vyšetrenie udalostí.

Či a kedy sa verejnosť dozvie pravdu je vo hviezdach…

Záver:

Samovražda je samozrejme

HLÚPOSŤ!

Jediný zámer tohto textu bol doviesť čitateľa a to aj takého, ktorý o nej skutočne niekedy uvažoval, k poznaniu, že ide o kolosálny nezmysel!

Život je predsa krásny (aj keď niekedy ťažký).

A ak ťa, vážený čitateľ, niekedy naozaj obchádzajú myšlienky na samovraždu, mám pre teba jeden recept. Nestojí nič. Je teda vhodný aj pre človeka, ktorého hospodárska kríza pripravila o všetko.

Skoro ráno sa vyber na najvyšší kopec v okolí tvojho bydliska. Ale skutočne skoro! Tak, aby si pri východe slnka už bol na vrchole.

Sadni si a pozoruj.

Východ slnka je nádherný.

Symbolizuje nový začiatok.

Nabíja energiou.

Zohrieva.

Fascinuje.

Pozri sa dole do doliny. Z tej výšky sú všetky domy úplne maličké. A ľudia ešte drobnejší. A všetky tvoje problémy úplne mikroskopické. Navyše sú niekde tam hlboko dole a ďaleko. Z tej výšky sú úplne nepatrné!

Prvé hrejivé lúče po chladnom rannom výstupe ti dodajú čerstvú silu na nový začiatok. Rozžiaria tvoje vnútro. Presvetlia dušu. Odoženú smútok…

Je to jeden z tých úžasných pocitov, pre ktoré horolezci lozia na štíty. Nepoznám horolezca, ktorý by spáchal samovraždu.

Ten tvoj kopec nemusí byť práve Mount Everest. Stačí aj pahorok za obcou. Vyjdi naň, sadni si a pozoruj východ slnka.

Razom pochopíš aký je samovražda nezmysel!

Iba… ak by bolo – do riti – v ten deň zamračené!

Použité zdroje:

Hartl, Břetislav: Inspiromat. Vydavateľstvo Mladá fronta Praha 1967

Houllenbecq, Michel: Sérotonín. Vydavateľstvo Inaque Bratislava 2019

Monestier, Martin: Dějiny sebevražd: dějiny, techniky a zvláštnosti dobrovolné smrti. Vydavateľstvo Dybbuk 2007

Plokhy, Serhii: Černobyl. Vydavateľstvo Jota Brno 2019

Syrůček, Milan: Francois Mitterrand, osud velkého muže na pozadí dějin Francie. Vydavateľstvo Grada 2016

Šofař, Jakub: Poslední slova. Nakladatelství Dybbuk Praha 2009

a

množstvo internetových zdrojov