Založ si blog

Jordánskymi kaňonmi a púšťami – 5. časť

Ráno, hneď po raňajkách, sme sa vydali do Petry. Urobili sme to rozumne, pretože sme do nej vošli zadným vchodom a navyše tak skoro, že väčšina atrakcií bola ešte ľudoprázdna – jednak kvôli skorému času, dvak kvôli tomu, že hlavná vlna ľudí, vchádzajúca hlavným vchodom ešte nestihla doraziť.

Mnohé cestovky majú v programe návštevu Petry spojenú s návštevou púšte vo Vádí Rum ako program na jeden deň.  Nie som síce až taký zanietený obdivovateľ historických pamiatok, ale aj ja musím uznať, že pol deň, či aj jeden celý deň je na prehliadku Petry málo. Lokalita je rozsiahla, nachodíte tu za deň pokojne aj dvadsať kilometrov, nehovoriac o zdolávaní celkom slušných prevýšení.

Video:

Cesta do Petry

V súvislosti s Petrou treba povedať, že každý návštevník Jordánska by si mal kúpiť tzv. Jordan pass. Podmienkou, aby ste ho mohli získať, sú minimálne tri absolvované nocľahy v krajine. V jeho cene je aj poplatok za vízum. Zároveň vás oprávňuje k bezplatnému vstupu do viac ako 40 pamiatok po celom Jordánsku. Jeho cena sa líši podľa toho, či chcete v Petre stráviť jeden, dva, alebo tri po sebe nasledujúce dni. Cena je potom 70, 75 alebo 80 jordánskych dinárov (JOD), pričom jeden JOD sa rovná 1,3 eura.

Do Petry môžete vstupovať len s certifikovaným sprievodcom. Ten náš bol mladý, sympatický a fundovaný. Vedel pútavo rozprávať o jednotlivých pamiatkach, ale jedno mu odpustiť neviem. Nepekne si z nás vystrelil. Cestou k najväčšej skalnej stavbe v Petre, ku Kláštoru, sme nastúpali pekných pár výškových metrov. Na vrchole stúpania sa pred nami otvorila krásna a hlboká roklina. Sprievodca sa tu zastavil a oznámil nám, že sme na mieste, kde možno počuť jednu z najkvalitnejších ozvien na svete. Vzápätí sa otočil k rokline a zakričal:

„Petraaa.“

Z rokliny sa ozvalo neuveriteľne jasne:

„Petraaaa.“

Potom zakričal:

„Salam alejkum“ a z rokliny zaznelo neuveriteľne jasne a zrozumiteľne: „Salam alejkuuuum“.

Všetci sme mu to zožrali. Aj s navijákom!

Pochybnosť sa okamžite dostavila, keď nás vyzval, aby sme si aj my zakričali. Pochopiteľne, nikto z nás nekričal do rokliny: salam alejkum. Vrieskali sme rozličné slovenské a české slová a z hlbiny sa ozývala síce jasná a hlasná, ale už vonkoncom nie zrozumiteľná ozvena. Pomocou zoomu na fotoaparáte som zistil, že na dne rokliny pohodlne rozložený na deke, sedí sprievodcov komplic (a asi aj komplic ďalších sprievodcov), ktorý na volania odpovedá imitujúc ozvenu.

Video:

Petra

Rád fotografujem, ale nepreháňam to. Nefotím takzvane na drzovku, t.j. proti vôli fotografovanej osoby. Ak už fotím nejakú osobu, snažím sa to urobiť tajne, alebo s jej súhlasom. Rovnako nerobím štylizované fotografie, kde fotografované osoby ukazujú na objekty, držia v rukách mesiac/slnko, pózujú ako filmové hviezdy a nahadzujú cukrbliky ako Marylin Monroe. Preto som si postupom času vytvoril averziu voči fotografom – aziatom. Väčšinou sú dosť bezohľadní, kdekoľvek na svete ich stretnete. Každý normálny človek sa snaží nerušiť inému expozíciu a kompozíciu, sám zaujme priestor len na nevyhnutnú dobu a uvoľní miesto ďalším. Nie Aziati! Tí zaberú celý priestor ako Džingischán Európu a nemienia ustúpiť. Tak sa mi to stalo aj v kamennom okne pred Kláštorom. Šikmooký fotografista tu exponoval svoju partnerku do úmoru vo všetkých možných pozíciách, ako keby chcel ktosi zdokumentovať vystúpenie cirkusovej gumenej ženy a každá jej nová krkolomná pozícia by bola ešte ohurujúcejšia. Niektorí Aziati to ešte vyšperkovali tým, že do prašného prostredia Petry  nahodili svoje partnerky do večerných rób a do šteklov. V skalnatom teréne takéto fotografovanie nemôže skončiť inak, ako vyvrtnutým členkom či čímsi ešte horším. Veď sotva týždeň po našom návrate z Jordánska preletela našou tlačou správa, že pri páde z výšky 30 metrov spadol z chodníka v Petre tridsaťročný turista a zabil sa. Písali síce o ňom ako o Talianovi, ale ja ani trochu nepochybujem o tom, že to bol naturalizovaný Aziat.

Kláštor Ad Deir

Kláštor Ad Deir

Kláštor Ad Deir

Kláštor Ad Deir

Kláštor Ad Deir  – monumentálna budova vytesaná do skaly je jeden z najväčších objektov v Petre. Vytesali ho pravdepodobne v polovici prvého storočia nášho letopočtu. Po Pokladnici je to tunajšia druhá najnavštevovanejšia pamiatka. Na šírku má 47 metrov a na výšku 48,3 metra. Dostať sa k nemu dá strmým výstupom po takmer osemsto schodoch. Obéznych, ale zato prachatých stopädesiatkilových Američanov sem vynášajú úbohé osly. Chápem, že aj taký človek chce spoznávať krásy sveta, ale možno by sa najprv mohol pokúsiť aspoň trochu schudnúť. Pripúšťam však, že sú aj obezity v dôsledku patologického metabolizmu, kde každá diéta je márna…

800 schodov

Petre je obrovské množstvo pozoruhodných objektov, nedá sa písať o všetkých. Navyše, ak sa trochu vzdialite z centra turistického diania, zistíte, že mnohé do skál vytesané objekty sa nachádzajú aj úplne mimo záujmu turistov a mimo návštevníckych trás. Neraz sú využívané ako obydlia beduínskych nomádov – to v tom lepšom prípade, alebo ako ustajňovacie priestory pre ich ovce a kozy – to v tom horšom prípade.

Za zmienku stojí určite Vysoké obetisko, Kráľovské hrobky či Divadlo – amfiteáter. Tu nás náš sprievodca dostal po druhý raz. Tentoraz otázkou, v čom sa tento prírodný skalný amfiteáter odlišuje od rímskeho Kolosea a v podstate od všetkých podobných stavieb na svete. Tvrdil nám, že za celý čas čo v Petre sprievodcuje, správne mu na túto otázku odpovedali len štyria ľudia. Hádali sme, v čom je svetová jedinečnosť amfiteátra v Petre – vo veľkosti, vo svetovej strane,  na ktorú je divadlo orientované, v šírke, vo výške, v dĺžke výstavby… Žiadna odpoveď nebola správna. Nakoniec jedna dievčina z našej partie zabodovala správnou odpoveďou. Niežeby som ju chcel podceňovať, ale ak sa stala naozaj len piatou osobou, ktorá to uhádla, tak všetka česť! Správna odpoveď znela, že je to jediný amfiteáter na svete vytesaný priamo do skaly! Všetky ostatné sú vybudované z kamenných kvádrov prinesených na miesto stavby.

Amfiteáter

Najpopulárnejším objektom, ktorý sa nachádza vyobrazený na prvej strane všetkých turistických prospektov z Petry je objekt Pokladnice (Treasury, Al-Khazneh). Pokladnica je najprepracovanejším chrámom v Petre, ktorá bola súčasťou Nabatejského kráľovstva obývaného Arabmi. Aj táto budova je vytesaná do pieskovcovej steny.  Predpokladá sa, že stavba bola mauzóleom nabatejského kráľa Aretasa IV. v 1. storočí nášho letopočtu. Svoj názov  dostala vďaka tomu, že beduíni tu žijúci verili, že objekt obsahuje poklady. Stavba je zložito zdobená korintskými hlavicami, vlysmi, figúrkami a ďalšími ozdobami. Názov Pokladnica je odvodený z legiend týkajúcich sa dekoratívnej kamennej urny nachádzajúcej sa vysoko na druhom „poschodí“, ktorá je v skutočnosti tvrdým pieskovcom. Podľa miestnej legendy ukrýva poklad faraónov. Objekt je štyridsať metrov vysoký a náš sprievodca tvrdil, že nánosy naplavenej zeminy ukrývajú pod povrchom ďalších deväť metrov stavby. Magické miesto poslúžilo ako kulisy množstvu nielen hollywoodskych trhákov. Najznámejší z nich bol Indiana Jones a posledná krížová výprava z roku 1989, v ktorom fasáda Pokladnice predstavovala vstup do miesta posledného odpočinku Svätého grálu.

Pokladnica

Pokladnica

Pokladnica

Ak kráčate ku Pokladnici smerom od hlavného vstupu, teda od návštevníckeho centra, tak prechádzate dobrých dvadsať minúť úžasným kaňonom tvoreným vysokými skalnými stenami, ktorý miestami nie je širší ako dva metre. The Síq, ako sa nazýva táto úzka roklina, vedie návštevníkov do Petry. Síq vznikol prirodzeným rozdelením hory a je dlhý 1,2 kilometra. Vchod do neho kedysi preklenoval Víťazný oblúk. Pozdĺž oboch skalných stien vedú dva vodné kanály. Okrem toho, že Síq predstavuje dramatický vstup do Petry, obsahuje aj množstvo pamiatok z minulosti, vrátane reliéfnej plastiky na dláždenej ceste Sabinos Alexendros a nabatejských baetylov (posvätné kamene). Uveličene prechádzate týmto dych berúcim kaňonom a najúžasnejší je záver, keď sa na konci tmavej skalnej rozsadliny začne zjavovať svetlo a v ňom majestátny objekt Pokladnice.

Síq

Síq

Síq

Síq

Síq

Síq

Záver kaňonu Síq, Vo svetle v štrbine sa už zjavuje Pokladnica

Video:

Prechádzka kaňonom Síq

Na námestíčku pred Pokladnicou je vždy najväčšia koncentrácia ľudí – predavačov suvenírov, ťaviarov, ktorí vám ponúkajú povozenie na zvierati a aj oficiálnych, či čiernych sprievodcov, ktorý vás za mierny bakšiš vyvedú na špeciálne miesto, odkiaľ možno nafotografovať tú najimpozantnejšiu fotografiu Pokladnice – presne takú, akú poznáte zo všetkých turistických prospektov. Čierni (rozumej, pracujúci na čierno) sprievodcovia ponúkajú svoje služby za dumpingové ceny a tak nečudo, že námestíčko je niekedy plné nevraživosti. Neodporúča sa zmeniť sprievodcu, ak ste sa s ním už raz dohodli a zrazu príde iný, s lepšou cenou. V takom prípade môže dôjsť aj k pästnému súboju. Tak sme boli varovaní, ešte pred príchodom na toto miesto. A hneď sa aj ukázalo, že to nie je len také plané varovanie. Aj v čase našej prítomnosti sa zrazu strhla na ploche pre Pokladnicou bitka v duchu najlepších tradícií NHL, do ktorej sa zapojilo najmenej dvadsať domorodcov tentoraz aj s blonďavými chlapmi – turistami neznámo akého, asi európskeho pôvodu. Bitka to bola drsná. Krv tiekla prúdom. Jedna modrina sa rodila za druhou. Telá padali na zem, kde do seba účastníci bitky navzájom kopali, akoby boli presvedčení, že brušná dutina protivníka je vyplnená slamou a nie citlivými orgánmi typu slezina, pečeň, oblička… Jeden jediný na mieste prítomný policajt hneď v prvých sekundách potýčky nenápadne, ale zato zrýchlene opustil priestor a ponechal udalostiam voľný priebeh. Kamarát z našej partie, ktorý si nič netušiac fotil Pokladnicu, takmer dostal nakladačku tiež. Ťaviari ho totiž podozrievali, že si fotil jednotlivých aktérov hromadnej bitky a s takýmto dôkazovým materiálom chce vyvodzovať dôsledky. Dlho to vyzeralo pre nášho kamaráta zle-nedobre, facky viseli vo vzduchu, ale náš sprievodca napokon rozvášnených bitkárov presvedčil, že on je v tom nevinne. Rýchlo sme miesto násilia opustili, hoci viacerí si pôvodne chceli Pokladnicu vyfotiť práve z toho úžasného fotopointu, o ktorý sa strhla bitka.

Jeden jediný na mieste prítomný policajt hneď v prvých sekundách potýčky nenápadne, ale zato zrýchlene opustil priestor a ponechal udalostiam voľný priebeh.

Na večeru sme sa odviezli do centra mesta, ktoré je pomerne moderné. Reštaurácia Sajiah bol kompromis v pomere cena/výkon. Drvivá väčšina si objednala jedlo s názvom galayah, čo bola jahňacina s ryžou, rajčinovou omáčkou a cibuľou. Keďže paradajkové omáčky až tak nemusím, zvolil som sajiah, čo bolo vlastne to isté, len rajčiny nahradilo hojné množstvo korenia. Jedlo bolo silno pikantné a to ja môžem.

sajiah

Celý náš pobyt v Jordánsku sa odohrával počas ramadánu. Znamenalo to, že na pivo, či iné alkoholy sme mohli zabudnúť. V Jordánsku to síce so zákazom alkoholu nepreháňajú až tak, ako v niektorých iných moslimských krajinách. Napríklad v meste Akaba – turistickom centre pri Červenom mori sme našli hneď dva obchody špecializujúce sa na predaj alkoholu. Pretože, čo by neurobili Jordánci pre turistov? Akurát, že boli oba v čase ramadánu zatvorené. A tak som na pitie v reštaurácii Sajiah zvolil chladenú citrónovú vodu s mätou. Tej tam bolo nadrolené skutočne požehnane, až mal celý nápoj zelenú farbu. Veľmi mi to zachutilo, a tomuto nápoju som zostal verný takmer až do konca pobytu a po návrate domov som si na záhradke nasadil mätu, so zámerom, že budem v tejto pijatike pokračovať.

Do tej istej reštaurácie sme sa vrátili aj nasledujúci večer, pretože sme si deň vopred objednali mansaf, ktorý je náročný na prípravu a bežne ho na jedálnom lístku nemajú. Ide o jordánske národné jedlo. Pripravuje sa z baraniny, ktorá sa varí spolu s cibuľou, cesnakom, bobkovým listom v omáčke, ktorej základ tvorí sušený jogurt z kozieho mlieka. Hotový mansaf sa podáva na veľkej mise, určenej pre všetkých stolovníkov. Do misy by ste mali načierať rukami. Podáva sa spolu s varenou ryžou, bulgurom (nalámaná celozrnná pšenica) a pitou (arabská placka z chlebového cesta). Dochucuje sa koreniacou zmesou baharat, praženými mandľami alebo píniovými orieškami. Jedlo sa podáva pri slávnostných príležitostiach, ako sú svadby, narodeniny a iné rodinné udalosti.

mansaf

 

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Správa o ceste do Ruska – 6/10

15.07.2024

Petrohrad žije intenzívnym životom. Mesto na každého zapôsobí svojou krásou, nie náhodou sa mu hovorí aj Benátky severu. Rozkladá sa v delte rieky Neva na viac ako 40 ostrovoch. Známe sú padacie mosty, ktoré sa väčšinou otvárajú okolo polnoci, aby mohli prejsť veľké nákladné lode. Petrohrad sme navštívili v období tzv. bielych nocí. Od mája do júla tu slnko [...]

Správa o ceste do Ruska – 5/10

13.07.2024

Zo železničnej stanice sme zamierili s Ľubkou do nákupného centra Galeria Shopping Mall nachádzajúceho sa hneď vedľa. Predpokladali sme, že tam bude dostatok verejne prístupných wifín a tak nebude problém nájsť si ubytovanie na štyri noci. Predpoklad bol správny, v shopingu boli k dispozícii štyri voľné siete. Malo to len malý háčik – do všetkých bolo potrebné sa [...]

Správa o ceste do Ruska – 4/10

12.07.2024

Vziať nás do 150 km vzdialeného Petrohradu sa nám nakoniec ponúkol vodič jednej maršrutky. Za predpokladu, že mu v mikrobuse zostane voľné miesto. Zostalo. Za odvezenie chcel 750 rubľov od každého, lenže my sme ešte nemali vymenené peniaze. Do Ruska sme brali so sebou britské libry, pretože informácie, ktoré sme mali, tvrdili, že v Rusku sa libry vymieňajú v [...]

Susko, gašpar,

Dva pokusy a dobiehajúci Čellár. NR SR rokuje zrýchlene: Mohla sa tomu koalícia vyhnúť? Čaká sa na ďalší pozmeňovák

16.07.2024 06:00

Novelu Trestného zákona prerokujú poslanci v skrátenom konaní a hlasovať by sa mohlo v utorok alebo v stredu.

Trump

Trump po streľbe voľby ešte nevyhral. Ponúkne voličom inú Ameriku?

16.07.2024 06:00

Amerika zažila temný deň pre demokraciu, keď sa cez víkend pokúsil 20-ročný Thomas Newton Crooks zavraždiť republikánskeho exprezidenta Donalda Trumpa.

Kennedy

Nezávislému kandidátovi Kennedymu pridelil prezident Biden ochranku

15.07.2024 23:45

Environmentálny právnik nemá vo voľbách veľké šance. Jeho mítingy sú však pomerne populárne a priťahujú veľké davy.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 609
Celková čítanosť: 2201670x
Priemerná čítanosť článkov: 3615x

Autor blogu

Kategórie