Letisko Dubaj sa vyznačuje tým, že je tu síce zadarmo wifina, ale jej kvalita je taká, že sa nikam nedovoláte. Našťastie, všetko ostatné funguje priam perfektne. Okrem toho, vám po prílete darujú SIM kartu s objemom 1 GB dát.
Pri prílete a odlete nemáte žiadne administratívne prestoje – ak teda za prestoje nepovažujete samotný čas medzi príletom a odletom. Neónové reklamné pútače už na dubajskom letisku upozorňovali, že v Indii sa blíži sviatok Diwali. O tom, že tento najväčší indický sviatok vypukne za pár dní, svedčalo aj to, že naše lietadlo do Amritsaru prevádzkované indickou nízkonákladovou leteckou spoločnosťou Spice Jet bolo plné. Domov za rodinami sa vracalo množstvo Indov pracujúcich v Dubaji. Každý jeden z nich vliekol k check-inu so sebou najmenej jednu obrovskú kartónovú škatuľu plnú nakúpených darčekov, či potrieb pre domácnosť. Väčšinou však tých škatúľ mali toľko, že sa im ani nezmestili na vozíky, ktoré sú na letisku k dispozícii na presun batožiny. Uvažoval som, či sa naše lietadlo vôbec odlepí od zeme…
Letisko v Dubaji
Amritsar je síce vyše miliónové mesto, ale tunajšie letisko je malé. Na vybavenie pasových záležitostí je otvorené len jedno okienko. Pred ním kľukatí dlhý had pricestovavších. Takisto röntgenový prístroj na kontrolu batožiny pred opustením letiska pracuje len jeden, hoci hneď vedľa neho odpočíva ďalší. Indickí uniformovaní muži a ženy však majú čas. Pasová a vízová kontrola spočíva aj vo vyfotení vašej tváre a sňatí odtlačkov palcov z obidvoch rúk. Po necelej hodinke sa ocitáme pred letiskovou budovou. Je pol deviatej ráno a našim jediným záujmom je hodiť veľké batohy do hotela.
Sotva náš taxík zastaví pred budovou hotela, z dverí po schodoch vybehne úctivý portier a trhá nám batožinu z rúk. Keď ju väčšinou z rúk nepustíme, tak aspoň úctivo pridrží otvorené dvere na recepciu. Za chvíľu sme ubytovaní a môžeme vyraziť na raňajky. Hneď vedľa hotela sa nachádza vývarovňa s názvom Kulcha café.
Na výber z jedál bola – na prekvapenie – práve a len kulcha. Kulcha je kvasený chlieb diskového tvaru. Niekde mu hovoria aj naan alebo tandoori parantha. Niektorí v týchto chleboch vidia rozdiel. A asi aj je, najmä podľa zamiesených surovín.
Kulcha
Kulcha
Kulcha sa vyrába z múky nazývanej maida (jemne mletá bez otrúb, rafinovaná a bielená, vyrábaná z pšenice), vody, štipky soli a kysnúceho činidla (droždie alebo kus starého kulcha cesta) Všetko sa ručne zamiesi, prikryje vlhkou handričkou a nechá sa hodinu na teplom mieste. Cesto mierne nakysne, potom sa opäť miesi a pomocou valčeka vyvaľká do okrúhleho tvaru. Pečie sa v hlinenej peci (tandoor), ktorú často vidno u pouličných predavačov pečiva ako dieru v podlahe ich krámiku. Niekedy je do kulchy zamiesená aj trocha na drobno posekanej zeleniny. Ku kulche sa podáva kúsok masla a konzumuje sa s akýmkoľvek indickým kari. Najmä pikantné cícerové kari známe ako chole je jedlom voľby na konzumáciu s kulchou. V našom prípade ku kulche pridali aj cibuľu v kyslom náleve.
Kulcha resp. naan sa stali našim pravidelným jedlom alebo prídavkom k jedlu prakticky počas celého pobytu. Tento chlieb je mimoriadne chutný, takmer vždy čerstvo pripravený a často sa stal tou najchutnejšou zložkou nášho jedla. Čo to robilo s telesnou hmotnosťou konzumenta, to je už druhá vec. K pohostinskému zariadeniu Kulcha café prináležalo aj platené parkovisko určené nielen pre zákazníkov podniku. Vodiči-nekonzumenti platili parkovné pri stolíku v kaviarni u človeka, ktorý bol zároveň čašníkom. Zaujímavé bolo, že niektorí vodiči čašníkovi odovzdávali aj kľúče od auta. Či sa báli, že im ich niekto v úzkych uličkách starého amritsarského mesta ukradne alebo ich tu nechávali, aby mohol čašník v prípade potreby auto preparkovať – to neviem.
Nasýtení sme zamierili do mesta. No vlastne v centre sme už boli, veď námestie s objektom Zlatého chrámu (Hari Mandir Sahib) bolo vzdialené od hotela azda len dvesto metrov.
Vstup do Zlatého chrámu
Pred Zlatým chrámom
Pred Zlatým chrámom
Tuk-Tuk pred Kulcha café
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty