Pavol Fabian

Ďalší deň sme tiež strávili v Amritsare čakajúc na popoludnie, keď vypukne sviatok diwali. Dopoludnia sme zašli do areálu Zlatého chrámu. Využili sme iné nasvietenie objektu rannými lúčmi slnka na ďalšie fotografie. Potom sme zamierili k ubytovniam pre pútnikov. Poskytujú okolo šesťsto izieb, niektoré dokonca s kúpeľňou. Väčšina pútnikov však spí v obrovských halách na zemi. Mimochodom, prespávanie pútnikov na námestí pred chrámom a na ulici vo vonkajších výklenkoch obvodových múrov chrámu je tiež úplne bežné. V ubytovni je časť vyhradená aj pre cudzincov, pričom výhoda týchto priestorov spočíva v tom, že je tu navyše stropná vrtuľa rozháňajúca stojaté dusno. Ubytovanie je pre pútnikov je v zmysle sikhskej filozofie zadarmo. Bezplatne tu môžu zotrvať tri dni.

Nocľah na námestí pred chrámom

Spánok vo výklenkoch Zlatého chrámu

Spánok na námestí pred chrámom

Najväčší zážitok však predstavuje obrovská komunitná jedáleň. Hovorí sa jej langar. Jedáleň má niekoľko poschodí a sikhovia tu nakŕmia každého, bez toho, aby sa pútnika pýtali, odkiaľ prichádza, akú vieru vyznáva, z akej kasty pochádza. Nezaujíma ich ani pohlavie, ekonomické postavenie či etnická príslušnosť pútnika. Všetci sú si tu skrátka rovní.

Udáva sa, že za deň sa tu naje okolo 100 000 stravníkov. Fungovanie jedálne je veľmi racionálne zorganizované. Stravníci sú vpúšťaní do obrovskej miestnosti po skupinách. Každá z nich môže predstavovať okolo tisíc jedincov. Pútnici si posadajú vedľa seba na podlahu, na natiahnuté koberce vyznačujúce miesta pre stravníkov. Sedia jeden vedľa druhého a obsluhujúci personál okamžite nabehne na pľac. V prvom kole chlapík rozdá hliníkové tácky s vyformovanými priečinkami na viac druhov pokrmov. Ďalší chodí s veľkým vedrom plným mliečnej ryže a žufaňou vám kydne porciu do jednej z priehradiek. Iný vám z podobného vedra naporciuje šošovicový dhal s cesnakom a ďalší jogurtovú pochutinu zahustenú niečím, čo neviete definovať. Na tácke vám pristanú aj dve placky čapátí od ďalšieho obsluhujúceho. Posledný chlapík tlačí čosi ako fúrik, akurát na „ložnej ploche“ vezie sud s vodou a z ventilu umiestneného naspodku vám načapuje do ďalšej priehradky vodu (tú sme, samozrejme, na rozdiel od domorodcov, nepili).

Celé stravovanie trvá okolo 10 až 15 minút, pričom sú stále k dispozícii – nazvime ich čašníci – a ak chce niekto dupľu, tak ju dostane. Po skonzumovaní svojej porcie, odnesiete tácku do zberného regálu a chlapík, ktorý predtým čapoval vodu do misky prejde okolo natiahnutých kobercov a tentoraz ju vypúšťa povedľa nich na dlážku. Za ním, podobne ako rolba na hokejovom štadióne, idú dvaja chlapíci so širokými zmetákmi a odstraňujú z plochy omrvinky, ktoré popadali ľuďom od úst a zároveň podlahu zmývajú. Jedáleň je tak pripravená na ďalšiu várku stravníkov. Všetko je zadarmo, ale očakáva sa, že pútnici prispejú nejakou rupiou, alebo si jedlo aspoň odpracujú. Možnosť na to majú napríklad v ďalšej časti budovy, kde sa nachádza obrovská umyváreň riadu. Nájdete ju podľa zvuku pohadzovaných a do seba narážajúcich plechových tácok. V prvej časti umyvárne sa totiž odstraňujú z tácok nedojedené zvyšky jedla do obrovskej kade a vyprázdnené tácky sa hádžu na kopu, odkiaľ si ich odnášajú umývači riadu. V umyvárni sú tri dlhé korytá s vodou a pri nich desiatky umývajúcich. V drvivej väčšine ide o dobrovoľníkov. Sikhovia sem totiž prichádzajú nielen kvôli jedlu, ale aj preto, aby pomohli. Samozrejme, bez nároku na odmenu. Zapojiť sa môžu aj návštevníci nášho typu. Okrem hluku, je tu aj vlhko a klzko.

Video: Jedáleň (langar) pri Zlatom chráme v Amritsare

Naproti umyvárne je prípravovňa jedál, či skôr obrovská kuchyňa, kde sa čistí zelenina a varí. Tu som si prisadol do kruhu ľudí čistiacich cibuľu aj ja a prispel svojou prácou. Vyfasoval som síce kuchynský nôž, ktorého čepeľ bola akoby len z trochu pevnejšieho alobalu (ohla sa ktorýmkoľvek smerom ste chceli a už zostala v tej pozícii), ale aj tak som počas polhodinky očistil viac cibule ako kedykoľvek inokedy v celom svojom živote – dokonca ani pri domácich zakáľačkách v Čataji som tých cibúľ nenačistil viac. Na zemi sa mojim starým kostiam pri čistení cibule nesedelo práve komfortne, ale miestni zbadali, že mi je trochu nepohodlne a posunuli mi debničku od zeleniny a prikryli ju vrecom. V takomto komfortnom sedadle mi už práca išla pekne od ruky.

Langar

Langar

Langar

Langar

Langar

Langar

Jedlo v langare

Langar

Langar

Langar

Čistenie cibule v langare

Túlame sa popoludňajšími ulicami Amritsaru a ľudia už začínajú pred svoje obchodíky a príbytky vynášať sviečky a zapaľovať ich na chodníku. V krámiku si zopár sviečok kupujeme aj my.

Nechávame si ich však na večernú návštevu Zlatého chrámu. Dnes je tu oveľa väčší nával, ako včera. Sviatočne poobliekaní sikhovia promenujú okolo vodnej nádrže Amrit Sarovar. Mnohí chlapi majú pri páse nielen tradičný malý nôž, ale prechádzajú sa aj s dlhočiznými mečmi. S pribúdajúcim súmrakom ľudia začínajú zapaľovať sviečky na okraji vodnej nádrže. Zapaľujú ich aj na iných miestach, napríklad pri posvätnom strome. Svoje sviečky sme pridali aj my a bola to v tom mori sviečok len bezvýznamná kvapka.

Čím viac sa stmieva, prostredie vyzerá veľkolepejšie a atmosféra je slávnostnejšia. Miliónmi žiarovčičiek sú osvetlené aj okolité budovy chrámu. Svetelné girlandy ponúkajú rôzne farebné show. Na baňatých vežičkách sa svetelné pásy krútia dokola. Raz darmo, diwali (Sviatok svetiel)  nie je nič dlžný svojmu názvu.

Video: Diwali v Zlatom chráme v Amritsare

Dlho sa tu však nezdržíme, pretože na recepcii nášho hotela nám sľúbili, že ohňostroj budeme môcť pozorovať z hotelovej strechy. Strecha údajne nie je vo vlastníctve hotela, ale recepčný nám vybavil, že nás tam majitelia na pätnásť minút pustia.

Vyšlo to perfektne!

Sotva sme sa vyviezli výťahom na strechu, ohňostroj začal. Ako na dlani sme mali celý vysvietený Zlatý chrám aj svetlice rozprskávajúce sa nad ním.

Video: Ohňostroj nad Zlatým chrámom v Amritsare

Oficiálny ohňostroj trval 15-20 minút. Milióny neoficiálnych miniohňostrojov, výbuchov delobuchov trval v nezmenšenej intenzite do hlbokej noci. Dokedy presne- to neviem, pretože o jednej v noci sa mi podarilo konečne zaspať. Ešte predtým sme sa išli prejsť do uličiek starého mesta. Je priam fascinujúce (prvýkrát som to zažil v Káthmándu) ako sa rušné uličky so živými obchodíkmi nalepenými jeden pri druhom akoby švihnutím čarovného prútika v priebehu pár minút premenia na pusté a v nočnom osvetlení takmer strašidelné zákutia bez ľudí (ak nerátam zopár bezdomovcom spiacich na chodníku a svorky túlavých psov). Uličky boli pusté, až na pár výrastkov odpaľujúcich delobuchy a smejúcich sa z toho, že sa zdráhate popri nich prejsť. Rovnako bolo potrebné dávať si pozor, aby vám pyrotechniku niekto nepustil za golier z okna. V pustých uličkách svietili do tmy len maličké budhistické svätyne. Čírou náhodou sme naďabili na svätyňu, odkiaľ znela všetkým hipíkom známa višnuistická mantra – hare krišna, hare rama.  Skupinka muzikantov, podľa mňa v tranze, ju hrala donekonečna a za pomoci elektrických zosilňovačov šírila do prostredia na plné gule.

Video: Hare Krišna v Amritsare

Zdroj fotografií: autor textu

(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)