Zážitok z dnešného dňa. . .

25. apríla 2024 14:39, Prečítané 1 658x, Pavol Fabian, Dianie okolo nás

Vybral som sa dnes na Miestny úrad Bratislava – Staré Mesto, aby som tam, ako budúci člen okrskovej volebnej komisie v eurovoľbách, podpísal potrebné dokumenty. Prechádzal som cez Hviezdoslavovo námestie a už diaľky som zbadal pred americkou ambasádou veľký zhluk ľudí. Prekvapilo ma to, pretože som nevedel o žiadnej protestnej, ani inej akcii a väčšinou o nich zvyknem vedieť dopredu.

Pridal som do kroku a skúšal som už z diaľky zrátať zhromaždených ľudí. Mohlo ich tam byť za dva autobusy.

Keď som prišiel bližšie, zistil som, že sú talianski turisti zväčša penzijného alebo tesne predpenzijného veku. Asi tretina z nich si zo všetkých uhlov fotila budovu americkej ambasády. Veľmi ma prekvapilo, že v centre Starého Mesta fotia práve ju.

Eklekticistická budova postavená na prelome 19. a 20. storočia je síce celkom pekná a od roku 1985 dokonca vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku, ale aj tak naokolo ambasády je množstvo iných, omnoho významnejších, známejších a populárnejších historických budov. Nikdy doteraz som nezaznamenal taký fotografický záujem turistov práve o túto budovu.

Nedalo mi to a spýtal som sa jedného Taliana, prečo si fotia práve túto budovu? Povedal mi, že pochodili už veľký kus sveta, ale ešte nikde nevideli, aby v historickom centre pekného mesta niekto takto zatarasil a necitlivo oplotil verejný priestor a v podstate ho degradoval na úroveň nejakej vojenskej pevnosti. Neostalo mi iné, než súhlasiť.

Smutno som pokračoval v ceste na miestny úrad. Keď som vybavil, čo som potreboval, opäť som sa tou istou cestou vracal späť, s úmyslom sadnúť pod Mostom SNP na autobus a ísť domov. Prechádzajúc okolo amerického veľvyslanectva som si urobil jednu fotku budovy aj ja. A potom ešte jednu.

Spokojne som odchádzal po asfaltke, keď sa pri mne pristavilo auto. Bolo bez akéhokoľvek označenia a zo spusteného okienka sa ma mladý nabúchaný muž opýtal:

„Čo ste tam robili?“

„Kde?“

„Tam!“ ukázal smerom k budove veľvyslanectva a vystúpil z auta.

„Tak čo ste tam robili?“ zopakoval otázku.

„Fotografoval som tú peknú eklekticistickú budovu.“

„Ukážte mi tú fotku!“ prikázal mi.

„Prečo by som vám ju ukazoval?“ nechápem.

„Pretože my sme z polície.“ ukázal rukou na svojho kolegu sediaceho za volantom. Podotýkam, že obaja boli v civile, nijako neoznačení a aj auto bolo civilné.

„Ako mám vedieť, že ste z polície?“ pýtam sa.

„Pretože vám to hovorím!“

„Tak potom aj ja som z polície.“ odpovedám a odchádzam.

„Stojte! Ja som policajt!“ zvýšil hlas.

„To môže povedať každý.“

„Ukážte mi, čo ste vyfotili?“

„Neviem, prečo by som vám to mal ukazovať?

„Pretože som z polície. Mám vám ukázať preukaz?“ konečne ho trklo, že by sa mohol legitimovať a zdalo sa, že chce ísť k autu po nejaký doklad.

„Aj keby ste naozaj boli z polície, neviem prečo by som vám mal ukazovať obsah môjho mobilu. Fotografovanie tam nie je nijakou oznamovacou tabuľou zakázané a denne tam fotografujú stovky turistov.“

(To by už bolo fakt úplne debilné, aby v historickom centre mesta bolo zakázané fotografovanie.)

Chlapík sa obrátil späť ku mne a bez toho, aby sa legitimoval, povedal:

„Okamžite mi ukážte, čo ste fotili!“

„Vy mi ukážte na základe akého právneho predpisu odo mňa požadujete, aby som vám ukázal obsah mobilu?“

„Lebo som policajt!“

„Lenže ja chcem vidieť ten predpis, ktorý vás k tomu oprávňuje.“ povedal som a odchádzal som preč.

Čosi za mnou ešte vykrikoval, ale ja som sa už neobzrel.

Priznám sa, odchádzal som odtiaľ s malou dušičkou, ale s presvedčením, že som v práve. Čakal som, že údajný policajt pôjde za mnou, ale autom to krížom cez park šibnúť nemohli, to by už totiž vyzeralo na naháňačku v štýle Jamesa Bonda.

Chvíľu som sa motal po uličkách Starého Mesta, sledujúc, či ma niekto nesleduje. Potom som zamieril na autobus. Pod Mostom SNP mi napadlo, že si svoju prechádzku v Starom Meste ešte predĺžim – veď potrebujem kroky. A išiel som sa pozrieť, ako je to pri veľvyslanectve Ruskej federácie. Či aj tá je tak prísne strážená, či aj tam bude problém s (nezakázaným!) fotografovaním.

O desať minút som bol pred ruskou ambasádou. Nachádza sa v tichej uličke, ktorú progresivistickí aktivisti premenovali z Godrovej na ulicu Borisa Nemcova. Pritom Michal Godra bol známy slovenský básnik jazykovedec a publicista, ktorého životná púť sa v roku 1874 zakončila v Báčšskom Petrovci v Srbsku. V tom Báčskom Petrovci, kde počas amerického bombardovania Juhoslávie v roku 1999 porušujúceho medzinárodné právo zahynulo aj niekoľko Slovákov!

Bratislavským kaviarenským aktivistom je však bližší kritik Kremľa ako slovenský národovec.

Pri budove ruského veľvyslanectva som zotrval asi desať minút. Fotil som, čo som len chcel. Žiadnych ozbrojencov, ani inú ostrahu som nestretol. Pre istotu som zašiel aj do bočnej Maróthyho ulice, kde sídli konzulárny odbor ruského veľvyslanectva, ale ani tam nijaký problém s fotením, ani so strážcami.

A tak sa teda pýtam – kde je problém?

Ak Ruská federácia je vo vojne s Ukrajinou agresorom a zároveň označila Slovensko za nepriateľský štát, tak jej veľvyslanectvo v Bratislave sa nachádza na nepriateľskom území! Napriek tomu žiadne po zuby ozbrojené stráženie, žiadne zakazovanie fotografovania.

Ak sú Spojené štáty našim spojencom a údajným veľkým priateľom, tak ich ambasáda je predsa v hlavnom meste spriatelenej a spojeneckej krajiny! Tak prečo potom ploty, múry, protitankové zátarasy a motivovaní policajti v civile?

Niečo tu nesedí!

Prečo sa americká ambasáda, keď už na Slovensku musí byť, z historického centra doteraz nepresťahovala? Odkedy sa na Hviezdoslavovom námestí uhniezdila a degraduje tak historické centrum, Bratislavčania neustále volajú po jej presťahovaní. Pritom je známe, že v roku 2022 Spojené štáty odkúpili obrovskú budovu bývalého Alianzu na Dostojevskom rade, kam údajne plánovali presunúť svoje veľvyslanectvo. I keď nechápem, na čo im taká obrovská budova bude?

Napriek tomu, že od kúpy už uplynuli dva roky, stále sa nič nedeje. Písal som o tom už :TU

Myslím si, že Ficova vláda by aj s týmto mala čosi urobiť, hoci je pravda, že je to skôr v kompetencii bratislavského magistrátu a ten je, žiaľ, stále v rukách progresívcov. A podľa hlasovania Bratislavčanov v prezidentských voľbách asi v rukách progresívcov aj naďalej zostane. Napriek všetkým tým zhovadilostiam primátora Vallu, ako je nelegálny a nezmyselný cyklochodník na Vajanského nábreží.

Od ruskej ambasády som to mal bližšie už na autobus na Hodžovom námestí ako pod most SNP.

Zhodou okolností, za plotom prezidentského paláca sa práve čosi dialo. Boli natiahnuté červené koberce, vyhrávala vojenská hudba, defilovala čestná stráž. Vyzeralo to, ako keby mala dôjsť nejaká štátna návšteva! Ale podľa oficiálneho programu prezidentky Čaputovej, tá sa mala nachádzať v Prešove! Ale to zas neladilo s tým, že nad palácom viala prezidentská štandarda. Tak neviem, ako to funguje za prezidentovania pani Čaputovej. Či vlaje nad palácom prezidentská štandarda, aj keď je prezident mimo Bratislavy? Alebo čo sa tam vlastne dialo? Fakt je, že to vyzeralo skôr, ako keby sa tam nacvičovalo niečo pre potreby filmárov, lebo uniformovaní muži filmovali vojenskú hudbu a čestnú stráž pri defilé nielen pomocou stacionárnej kamery, ale aj pomocou dronu.

Chcem len dodať, že ani tu nikomu neprekážalo, keď som tam ja a ešte aj mnoho ďalších ľudí cez mrežu fotil stráženú budovu, v ktorej sídli dosluhujúca hanba štátu, pardon, chcel som napísať hlava štátu.