Správa o ceste do Ruska – 7/10

Ďalší deň sme si dali za cieľ navštíviť Auróru – obrnený krížnik premenený na múzeum, ktorý 7. novembra 1917 kotvil na Neve a na Leninov rozkaz vystrelil salvu slepých nábojov ako signál pre delostrelecký pluk, ktorý začal útok na Zimný palác znamenajúci začiatok októbrovej revolúcie v Rusku.

Pred ôsmimi rokmi som sa ku krížniku dostal až vo večerných hodinách, múzeum bolo už zatvorené.

Teraz stál pred pokladnicou múzea dlhý rad čakajúcich. Okolo chodili mladí muži v dobových námorníckych uniformách, či dámy a páni v šľachtických róbach a ponúkali turistom za úplatu spoločnú fotografiu.

Na vývesnom štíte pokladne bol zverejnený rozpis cien vstupeniek, z ktorého vyplývalo, že seniori majú výraznú zľavu (800/300 rubľov). Keď som prišiel k okienku požiadal som teda o seniorský lístok.

„Eto nevazmožno, skidka toľka dľa rezidentov Rasijskej federácii!“ odmietla ma predavačka.

A opýtala sa, odkiaľ som.

„Iz Slovakii.“ odpovedám.

Predavačka na mňa žmurkla a o čosi tichšie povedala:

„Hovoríte pekne po rusky. Nikomu o tom nehovorte a ja vám dám ten seniorský lístok.“

Netuším, čo zapôsobilo. Či naozaj moja, rozhodne nie dokonalá ruština, či názov Slovenska, ktoré predsa len nie je také zaslepeno protiruské, alebo môj šarm (o ktorom som dovtedy netušil, že ho mám). Bol to však ďalší dôkaz ústretovosti, ochoty a priateľskosť Rusov, s ktorými som sa stretával počas celého pobytu.

V múzeu na krížniku sú pekne zdokumentované dejiny lode, ktorá bola nasadená aj v rusko-japonskej vojne v roku 1905, zúčastnila sa bitky pri Cušime a bojovala tiež v prvej svetovej vojne.

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Od krížnika Auróra sme popri domčeka Petra I. prešli k Petropavlovskej pevnosti. Ľubke, ktorá v Rusku nikdy nebola, som platenú návštevu domčeka neodporúčal – bol som tam pred ôsmimi rokmi a veľmi tam nebolo čo obdivovať.

Domček Petra I.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

V Petropavlovskej pevnosti vybudovanej na Zajačom ostrove, naopak, obdivovať je čo. Veľkolepý je chrám sv. Petra a Pavla, v ktorom sa nachádzajú hrobky ruských panovníkov. Zaujímavá je expozícia väznice (Tjurma Trubeckovo bastiona) s kobkami slávnych väzňov (väznili tu napríklad spisovateľa Maxima Gorkého a revolucionára L. D. Trockého). Nachádza sa tu cárska mincovňa, zbrojnica, cintorín…

 

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Kráčajúc smerom k nášmu ubytovaniu som na Nevskom prospekte objavil na jednej budove túto pamätnú tabuľu:

Doteraz som bol presvedčený, že za prvých ľudí, ktorí postavili funkčné lietadlo svet považuje Američanov – bratov Wrightovcov. Vďaka návšteve Petrohradu a vďaka pamätnej tabuli na dome som sa dozvedel, že Alexander Fedorovič Možajskij už dvadsať rokov pred Wrightovcami skonštruoval prvé parou poháňané lietadlo. Možajského lietadlo bol trojvrtuľový jednoplošník s jednou veľkou vrtuľou vpredu, ktorý pri pokusoch v rokoch 1882 -1884 dokázal preletieť 30 metrov.

Vracajúc sa večer na adresu nášho ubytovania, plánovali sme ešte navštíviť niektorú z menších predajničiek potravín, ktoré sú často otvorené 24 hodín denne. Tesne pred desiatou hodinou (vonku bolo ešte svetlo) sme v ich okolí pozorovali zvýšený ruch, a zhluky najmä mladých mužov. O čo išlo som zistil, až keď som pred pokladníka položil svoj nákup, ktorý obsahoval aj dve plechovice piva. Pokladník ich nekompromisne stiahol z pultu a schoval.

Nechápal som.

Predavač mlčky ukázal na tabuľu visiacu nad pokladnicou:

Predaj alkoholu od 22,00 – 11,00 je zakázaný.

V niektorých predajniach, vrátane stánkov na železničnej stanici Moskovskij vokzal, boli ochotní predať alkohol aj po 22,00 hod. s podmienkou, že vám plechovicu piva, či šróbovaciu fľašu sami otvoria. Logiku som v tom len ťažko hľadal… asi išlo o alibi v štýle – ja som im to predal pred desiatou a nemôžem za to, že oni ešte pred obchodom popíjajú po desiatej…

Niektorí obchodníci regály s alkoholom po desiatej zastreli plastovým závesom, či zalepili igelitom, inde chladničku s alkoholom zamkli alebo vás jednoducho zavracal so zakázaným tovarom pokladník. Boj proti alkoholizmu, s ktorým neúspešne začal Gorbačov teda pokračuje v takejto forme. Zvyšné dni sa pre nás stali pretekmi, aby sme si stihli nakúpiť pred desiatou…

V Petrohrade na viacerých miestach predávali aj tzv. zmrzlinu pre dospelých. Na výber bolo v každom stánku aj desať druhov alkoholov, ktoré zmrzlina obsahovala. Nerozumiem síce tomu, ako môže zmrzlina obsahovať alkohol, keď alkohol je v podstate čosi ako Fridex – teda nemrznúca zmes, ale chutilo to! Zaujímalo by ma, či sa zákaz alkoholov od 22,00 – 11,00 týkal aj predaja tejto zmrzliny?

Mimochodom, napriek sankciách a českému oficiálnemu mimoriadne odpudivému prístupu k Rusku, všade v Petrohrade možno kúpiť české pivá…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Hoaxy, pravda a schopnosť ich odlíšiť

18.08.2025

V uplynulých dvoch dňoch sa mňa obtreli tri udalosti, tri situácie, pri ktorých som si uvedomil, aká je tenká hranica medzi hoaxom a pravdou a ako ľahko ľudia môžu podliehať manipulácii. Žiaľ, jednej z týchto manipulácií som tentoraz podľahol aj ja. Našťastie krátkodobo a najmä vďaka svojej zbrklosti. Na Facebooku sa mi ukázal údajný profil Natálie Blahovej (bez [...]

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 4. časť

15.08.2025

Na spiatočnú cestu z Užhorodu do Bielu som sa rozhodol využiť kratšiu trasu s lanovými mostom. Cyklochodník viedol krásnou prírodou CHKO Latorica. Prekvapilo ma, že cca päťdesiat metrov od lanového mosta sa nachádza ďalší „most“ – tzv. produktovod, preklenujúci rieku pravdepodobne plynovým potrubím. Aj po ňom by sa dalo s bicyklom prejsť (s malými ťažkosťami). [...]

Cestovná správa o krátkom pobyte v trojhraničí SK-HU-UA – 3. časť

14.08.2025

Na svoju vyše stokilometrovú cyklocestu do Užhorodu a späť som vyrazil z obce Biel smerom do susednej obce Bačka. Navigácia aplikácie mapy.cz ma zaviedla hneď na začiatku do objektu na prekládku železnej rudy a ďalej som sa odtiaľ nevedel vymotať. Mapy.cz ma stále posielali odbočiť niekam na nejestvujúcu cestu. Až po niekoľkominútovom motaní sa sem a tam som zbadal [...]

Nemecko, fabrika, nemecký priemysel

Oplatí sa v Nemecku vôbec pracovať? Sociálny systém je príliš štedrý, vláda to chce zmeniť

04.09.2025 06:00

Asi 5,5 milióna ľudí v Nemecku dnes poberá sociálne dávky od štátu. Spolkový kancelár Friedrich Merz to chce zmeniť a v sociálnej oblasti usporiť miliardy eur.

ipiccy image  1  02

SAV odhalí veľkú analýzu o mRNA vakcínach. Vláda mlčí. Kotlár chce, aby rozhodla súdna moc

04.09.2025 06:00

Prezident odporúča vláde zaoberať sa správou SAV k vakcínam čím skôr.

Adršpašsko-teplické skaly, jazero, mReportér

Najväčší skalný labyrint v strednej Európe sa týči u našich susedov. Pozrite si zábery priamo odtiaľ

04.09.2025 05:00

Zábery, ktoré zachytila mReportérka Janka Chovanová.

USA Washington Trump Nawrocki stretnutie rokovanie diplomacia

Trump hrozí Putinovi: On vie, aký je môj postoj. Ak budeme nespokojní, uvidíte, čo sa stane

03.09.2025 22:00

Prezident USA pohrozil sankciami proti Rusku v prípade nedosiahnutia mierovej dohody.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 686
Celková čítanosť: 2545032x
Priemerná čítanosť článkov: 3710x

Autor blogu

Kategórie

Archív