Správa o ceste do Ruska – 7/10

Ďalší deň sme si dali za cieľ navštíviť Auróru – obrnený krížnik premenený na múzeum, ktorý 7. novembra 1917 kotvil na Neve a na Leninov rozkaz vystrelil salvu slepých nábojov ako signál pre delostrelecký pluk, ktorý začal útok na Zimný palác znamenajúci začiatok októbrovej revolúcie v Rusku.

Pred ôsmimi rokmi som sa ku krížniku dostal až vo večerných hodinách, múzeum bolo už zatvorené.

Teraz stál pred pokladnicou múzea dlhý rad čakajúcich. Okolo chodili mladí muži v dobových námorníckych uniformách, či dámy a páni v šľachtických róbach a ponúkali turistom za úplatu spoločnú fotografiu.

Na vývesnom štíte pokladne bol zverejnený rozpis cien vstupeniek, z ktorého vyplývalo, že seniori majú výraznú zľavu (800/300 rubľov). Keď som prišiel k okienku požiadal som teda o seniorský lístok.

„Eto nevazmožno, skidka toľka dľa rezidentov Rasijskej federácii!“ odmietla ma predavačka.

A opýtala sa, odkiaľ som.

„Iz Slovakii.“ odpovedám.

Predavačka na mňa žmurkla a o čosi tichšie povedala:

„Hovoríte pekne po rusky. Nikomu o tom nehovorte a ja vám dám ten seniorský lístok.“

Netuším, čo zapôsobilo. Či naozaj moja, rozhodne nie dokonalá ruština, či názov Slovenska, ktoré predsa len nie je také zaslepeno protiruské, alebo môj šarm (o ktorom som dovtedy netušil, že ho mám). Bol to však ďalší dôkaz ústretovosti, ochoty a priateľskosť Rusov, s ktorými som sa stretával počas celého pobytu.

V múzeu na krížniku sú pekne zdokumentované dejiny lode, ktorá bola nasadená aj v rusko-japonskej vojne v roku 1905, zúčastnila sa bitky pri Cušime a bojovala tiež v prvej svetovej vojne.

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Od krížnika Auróra sme popri domčeka Petra I. prešli k Petropavlovskej pevnosti. Ľubke, ktorá v Rusku nikdy nebola, som platenú návštevu domčeka neodporúčal – bol som tam pred ôsmimi rokmi a veľmi tam nebolo čo obdivovať.

Domček Petra I.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

V Petropavlovskej pevnosti vybudovanej na Zajačom ostrove, naopak, obdivovať je čo. Veľkolepý je chrám sv. Petra a Pavla, v ktorom sa nachádzajú hrobky ruských panovníkov. Zaujímavá je expozícia väznice (Tjurma Trubeckovo bastiona) s kobkami slávnych väzňov (väznili tu napríklad spisovateľa Maxima Gorkého a revolucionára L. D. Trockého). Nachádza sa tu cárska mincovňa, zbrojnica, cintorín…

 

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Kráčajúc smerom k nášmu ubytovaniu som na Nevskom prospekte objavil na jednej budove túto pamätnú tabuľu:

Doteraz som bol presvedčený, že za prvých ľudí, ktorí postavili funkčné lietadlo svet považuje Američanov – bratov Wrightovcov. Vďaka návšteve Petrohradu a vďaka pamätnej tabuli na dome som sa dozvedel, že Alexander Fedorovič Možajskij už dvadsať rokov pred Wrightovcami skonštruoval prvé parou poháňané lietadlo. Možajského lietadlo bol trojvrtuľový jednoplošník s jednou veľkou vrtuľou vpredu, ktorý pri pokusoch v rokoch 1882 -1884 dokázal preletieť 30 metrov.

Vracajúc sa večer na adresu nášho ubytovania, plánovali sme ešte navštíviť niektorú z menších predajničiek potravín, ktoré sú často otvorené 24 hodín denne. Tesne pred desiatou hodinou (vonku bolo ešte svetlo) sme v ich okolí pozorovali zvýšený ruch, a zhluky najmä mladých mužov. O čo išlo som zistil, až keď som pred pokladníka položil svoj nákup, ktorý obsahoval aj dve plechovice piva. Pokladník ich nekompromisne stiahol z pultu a schoval.

Nechápal som.

Predavač mlčky ukázal na tabuľu visiacu nad pokladnicou:

Predaj alkoholu od 22,00 – 11,00 je zakázaný.

V niektorých predajniach, vrátane stánkov na železničnej stanici Moskovskij vokzal, boli ochotní predať alkohol aj po 22,00 hod. s podmienkou, že vám plechovicu piva, či šróbovaciu fľašu sami otvoria. Logiku som v tom len ťažko hľadal… asi išlo o alibi v štýle – ja som im to predal pred desiatou a nemôžem za to, že oni ešte pred obchodom popíjajú po desiatej…

Niektorí obchodníci regály s alkoholom po desiatej zastreli plastovým závesom, či zalepili igelitom, inde chladničku s alkoholom zamkli alebo vás jednoducho zavracal so zakázaným tovarom pokladník. Boj proti alkoholizmu, s ktorým neúspešne začal Gorbačov teda pokračuje v takejto forme. Zvyšné dni sa pre nás stali pretekmi, aby sme si stihli nakúpiť pred desiatou…

V Petrohrade na viacerých miestach predávali aj tzv. zmrzlinu pre dospelých. Na výber bolo v každom stánku aj desať druhov alkoholov, ktoré zmrzlina obsahovala. Nerozumiem síce tomu, ako môže zmrzlina obsahovať alkohol, keď alkohol je v podstate čosi ako Fridex – teda nemrznúca zmes, ale chutilo to! Zaujímalo by ma, či sa zákaz alkoholov od 22,00 – 11,00 týkal aj predaja tejto zmrzliny?

Mimochodom, napriek sankciách a českému oficiálnemu mimoriadne odpudivému prístupu k Rusku, všade v Petrohrade možno kúpiť české pivá…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Krátka správa o ceste vlakom

03.04.2025

Predvčerom som cestoval osobákom z Bratislavy do Kútov. Vďaka tomu som získal dva nové poznatky. V prvom rade som bol zvedavý, či vlak zastane v Plaveckom Štvrtku, v obci s najnovším ohniskom nákazy slintačky a krívačky. Farma je od železničnej stanice vzdialená vzdušnou čiarou presne kilometer. Vlak zastal. Ľudia v pohode nastúpili aj vystúpili. Na staničnej budove [...]

Ešte o slintačke

02.04.2025

V minulom článku uverejnenom v Hlavných správach (link: TU) som písal o svojich podozreniach, akým spôsobom mohlo dôjsť k vzniku slintačkového (slintačka a krívačka, ďalej len SLAK) ohniska v Kisbajcsi v Maďarsku blízko slovenských hraníc. Až po napísaní článku som sa dozvedel, že na farme v Kisbajcsi pracovali egyptskí dojiči. A teda logicky, namiesto mojich trošku [...]

Krátka správa z cesty

27.03.2025

Včera som sa vrátil z výletu do Barcelony a Andorry, ktorý bol kratší, ako by sa mi žiadalo… Bolo tam fajn. Okrem iného aj preto, lebo ani v Barcelone, ani v Andorre som nevidel jedinú ukrajinskú vlajku. Akurát v Andorre som zazrel vtáčie búdky pre ukrajinských sťahovavých vtákov vyhotovené nielenže v národných farbách, ale aj v ich správnom poradí… Zazrel [...]

Remišová

Remišová kritizuje Takáča: Peniaze pre farmárov nemá, 221-tisíc pre Ficovho poradcu áno

04.04.2025 14:42

Zmluva je podľa poslankyne navyše postavená tak, že niektoré služby môžu byť financované aj z eurofondov.

Archeology / Archeológia /

Archeológovia objavili pri Lipsku záhadný systém priekop starý asi 3-tisíc rokov

04.04.2025 14:30

O účele systému vedci zatiaľ iba špekulujú.

peter kubina

Pustili prepisy do médií OČTK? Advokáti sú pre úniky veľmi znepokojení, Kubina podal trestné oznámenie

04.04.2025 14:12

Ak by sa podozrenia potvrdili, išlo by podľa SAK o mimoriadne závažný zásah do práv.

Pápež / František / Pope / Francis /

Pápež František Slovákom: Viera je poklad, o ktorý sa treba deliť s radosťou

04.04.2025 13:44

V Bazilike svätého Petra vo Vatikáne sa v piatok uskutočnila slávnostná svätá omša v rámci národnej púte Slovákov pri príležitosti jubilejného roka.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 676
Celková čítanosť: 2441216x
Priemerná čítanosť článkov: 3611x

Autor blogu

Kategórie

Archív