Správa o ceste do Ruska – 7/10

Ďalší deň sme si dali za cieľ navštíviť Auróru – obrnený krížnik premenený na múzeum, ktorý 7. novembra 1917 kotvil na Neve a na Leninov rozkaz vystrelil salvu slepých nábojov ako signál pre delostrelecký pluk, ktorý začal útok na Zimný palác znamenajúci začiatok októbrovej revolúcie v Rusku.

Pred ôsmimi rokmi som sa ku krížniku dostal až vo večerných hodinách, múzeum bolo už zatvorené.

Teraz stál pred pokladnicou múzea dlhý rad čakajúcich. Okolo chodili mladí muži v dobových námorníckych uniformách, či dámy a páni v šľachtických róbach a ponúkali turistom za úplatu spoločnú fotografiu.

Na vývesnom štíte pokladne bol zverejnený rozpis cien vstupeniek, z ktorého vyplývalo, že seniori majú výraznú zľavu (800/300 rubľov). Keď som prišiel k okienku požiadal som teda o seniorský lístok.

„Eto nevazmožno, skidka toľka dľa rezidentov Rasijskej federácii!“ odmietla ma predavačka.

A opýtala sa, odkiaľ som.

„Iz Slovakii.“ odpovedám.

Predavačka na mňa žmurkla a o čosi tichšie povedala:

„Hovoríte pekne po rusky. Nikomu o tom nehovorte a ja vám dám ten seniorský lístok.“

Netuším, čo zapôsobilo. Či naozaj moja, rozhodne nie dokonalá ruština, či názov Slovenska, ktoré predsa len nie je také zaslepeno protiruské, alebo môj šarm (o ktorom som dovtedy netušil, že ho mám). Bol to však ďalší dôkaz ústretovosti, ochoty a priateľskosť Rusov, s ktorými som sa stretával počas celého pobytu.

V múzeu na krížniku sú pekne zdokumentované dejiny lode, ktorá bola nasadená aj v rusko-japonskej vojne v roku 1905, zúčastnila sa bitky pri Cušime a bojovala tiež v prvej svetovej vojne.

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Krížnik Auróra

Od krížnika Auróra sme popri domčeka Petra I. prešli k Petropavlovskej pevnosti. Ľubke, ktorá v Rusku nikdy nebola, som platenú návštevu domčeka neodporúčal – bol som tam pred ôsmimi rokmi a veľmi tam nebolo čo obdivovať.

Domček Petra I.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

Petrohradská mešita, keď bola otvorená v roku 1913, bola najväčšou mešitou v Európe mimo Turecka. Mešita sa nachádza v centre Petrohradu. Jej dva minarety sú vysoké 49 metrov a kupola 39 metrov. Zmestí sa do nej až päťtisíc veriacich.

V Petropavlovskej pevnosti vybudovanej na Zajačom ostrove, naopak, obdivovať je čo. Veľkolepý je chrám sv. Petra a Pavla, v ktorom sa nachádzajú hrobky ruských panovníkov. Zaujímavá je expozícia väznice (Tjurma Trubeckovo bastiona) s kobkami slávnych väzňov (väznili tu napríklad spisovateľa Maxima Gorkého a revolucionára L. D. Trockého). Nachádza sa tu cárska mincovňa, zbrojnica, cintorín…

 

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Chrám sv. Petra a Pavla v Petropavlovskej pevnosti

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Cely v Tjurme Trubeckovo bastiona

Kráčajúc smerom k nášmu ubytovaniu som na Nevskom prospekte objavil na jednej budove túto pamätnú tabuľu:

Doteraz som bol presvedčený, že za prvých ľudí, ktorí postavili funkčné lietadlo svet považuje Američanov – bratov Wrightovcov. Vďaka návšteve Petrohradu a vďaka pamätnej tabuli na dome som sa dozvedel, že Alexander Fedorovič Možajskij už dvadsať rokov pred Wrightovcami skonštruoval prvé parou poháňané lietadlo. Možajského lietadlo bol trojvrtuľový jednoplošník s jednou veľkou vrtuľou vpredu, ktorý pri pokusoch v rokoch 1882 -1884 dokázal preletieť 30 metrov.

Vracajúc sa večer na adresu nášho ubytovania, plánovali sme ešte navštíviť niektorú z menších predajničiek potravín, ktoré sú často otvorené 24 hodín denne. Tesne pred desiatou hodinou (vonku bolo ešte svetlo) sme v ich okolí pozorovali zvýšený ruch, a zhluky najmä mladých mužov. O čo išlo som zistil, až keď som pred pokladníka položil svoj nákup, ktorý obsahoval aj dve plechovice piva. Pokladník ich nekompromisne stiahol z pultu a schoval.

Nechápal som.

Predavač mlčky ukázal na tabuľu visiacu nad pokladnicou:

Predaj alkoholu od 22,00 – 11,00 je zakázaný.

V niektorých predajniach, vrátane stánkov na železničnej stanici Moskovskij vokzal, boli ochotní predať alkohol aj po 22,00 hod. s podmienkou, že vám plechovicu piva, či šróbovaciu fľašu sami otvoria. Logiku som v tom len ťažko hľadal… asi išlo o alibi v štýle – ja som im to predal pred desiatou a nemôžem za to, že oni ešte pred obchodom popíjajú po desiatej…

Niektorí obchodníci regály s alkoholom po desiatej zastreli plastovým závesom, či zalepili igelitom, inde chladničku s alkoholom zamkli alebo vás jednoducho zavracal so zakázaným tovarom pokladník. Boj proti alkoholizmu, s ktorým neúspešne začal Gorbačov teda pokračuje v takejto forme. Zvyšné dni sa pre nás stali pretekmi, aby sme si stihli nakúpiť pred desiatou…

V Petrohrade na viacerých miestach predávali aj tzv. zmrzlinu pre dospelých. Na výber bolo v každom stánku aj desať druhov alkoholov, ktoré zmrzlina obsahovala. Nerozumiem síce tomu, ako môže zmrzlina obsahovať alkohol, keď alkohol je v podstate čosi ako Fridex – teda nemrznúca zmes, ale chutilo to! Zaujímalo by ma, či sa zákaz alkoholov od 22,00 – 11,00 týkal aj predaja tejto zmrzliny?

Mimochodom, napriek sankciách a českému oficiálnemu mimoriadne odpudivému prístupu k Rusku, všade v Petrohrade možno kúpiť české pivá…

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Výlet do Nového Jorku – 13. časť

29.06.2026

Na druhý deň pohľad z okna neveštil nič dobré. Na deviatu sme mali kúpené vstupenky na vyhliadkovú terasu Top of the Rock v Rockeffelerovom centre. Pred dvomi dňami, keď sme išli okolo vstupu na túto terasu, po ulici sa hadil dlhý rad čakajúcich ľudí. Dnes, keď sme k vstupu do Top of the Rock prichádzali, na ulici nebolo ani nohy. Vrcholky mrakodrapov sa strácali v bielom [...]

Výlet do Nového Jorku – 12. časť

28.06.2026

Posledný bod programu v tom dni bola návšteva Brooklynu a najmä Brooklynského mosta. Metrom sme sa presunuli do stanice Brooklyn Bridge City Hall. Východ z podzemia je uprostred parku, na ktorého okraji stojí rad stánkov predávajúcich občerstvenie a suveníry. Medzi suvenírmi ma upútali farbisté sošky prezidenta Trumpa v jeho typickej červenej šiltovke s nápisom Make [...]

Výlet do Nového Jorku – 11. časť

27.06.2026

Kúsok od pamätníka Imagine sa nachádza American Museum of Natural History. Je to jedno z najznámejších múzeí v New Yorku a zároveň jedno z najväčších prírodopisných múzeí na svete. Umelá inteligencia vám poradí, aby ste si na návštevu vyhradili najmenej dve až tri hodiny, ale pokojne tam môžete stráviť aj celý deň a určite sa nebudete nudiť. American Museum of [...]

Odesa, pláž, Reuters, NEPOUZIVAT

VIDEO: Aj keď ukrajinskej Odese hrozia ruské útoky, ľudia pred horúčavami utekajú na pláže

29.06.2026 21:15

Napriek neustálej hrozbe ruských útokov sa davy Ukrajincov vydali na pláže Odesy, aby sa schladili v Čiernom mori.

SR Michalovce horúčavy opatrenia KEX

Už „len“ 38 stupňov. Horúčavy potrápia Slovensko aj v utorok, hrozia aj búrky

29.06.2026 20:56

Tretí stupeň výstrah platí už len na časti krajiny.

20260629 hotel morava 010226914

V Tatrách otvorili ikonický hotel, komplexnej obnovy sa dočkal po 90 rokoch. Nazrite do jeho útrob

29.06.2026 20:20

Legendárnu tatranskú zotavovňu preslávil kultový film z roku 1956 a dlhé roky bol známy organizovaním retro pobytov v štýle ROH.

kuriatko, hydina, kurča, zviera, chov,

Tisíce kurčiat sa v rozpálenom hangári piekli zaživa, zasiahnuť museli hasiči

29.06.2026 20:04

Ešte pred príchodom hasičov uhynulo viac ako 500 kusov hydiny.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 758
Celková čítanosť: 2849279x
Priemerná čítanosť článkov: 3759x

Autor blogu

Kategórie

Archív