Pavol Fabian

Skladateľa, aranžéra, klaviristu a účastníka festivalu Pohoda Petra Breinera, žijúceho po emigrácii striedavo v Kanade, USA a Veľkej Británii netreba veľmi predstavovať. Okrem jeho hudobnej aktivity, ktorú nechcem posudzovať, pretože sa na to necítim kompetentný, sa prejavuje aj publicisticky. Každé slovo v jeho článkoch dokazuje, že je kovaný neoliberál a človek, ktorý nemá príliš rád Slovensko.

Peter Breiner to dokazoval v denníku SME, kde publikoval svoje kritické postrehy pod názvom Z druhého brehu, aj v týždenníku Domino fórum. Po pravidelnom prispievaní do denníkov Sme a Denník N v rokoch 2010-2015 sa na niekoľko rokov publikačne odmlčal a v písaní komentárov pokračoval od  marca 2020 v Denníku N.

Za jeho „zásluhy“ mu rezident Kiska 1. januára 2018 mu udelil vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy „za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, hudobného umenia a o šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí.“

Kiska mal asi na mysli, najmä to „šírenie dobrého mena“…

V prípade Petra Breinera ide teda o človeka, ktorého ani Michal Šimečka, ani celá jeho fanatická sekta zoskupená okolo Progresívneho Slovenska nemôže haniť, pretože ide o ich človeka.

Nuž a tento Breiner sa preslávil tým, že sa podpísal pod aranžmány hymien všetkých štátov sveta! Dokonca si z toho urobil biznis! V roku 1998 mu spoločnosť Naxos pod značkou Marco Polo vydala antológiu šiestich CD platní nazvanú Complete National Anthems of the World, ktoré zaranžoval, oddirigoval a nahral. Aj národné hymny, hrané pri každom vyhlasovaní víťazov na Letných Olympijských hrách 2004 v Aténach, aranžoval tento slovensko-kanadský hudobný skladateľ a nahral ich Symfonický orchester Slovenského rozhlasu. Breinerove nahrávky hymien boli použité aj na Svetovom pohári vo futbale v roku 2002.

O Breinerovom vzťahu k hymne svedčí nasledovná otázka a odpoveď.

Páči sa vám ako hudobníkovi slovenská hymna?

Nemám k hymnám žiaden citový vzťah, lebo to sú, povedzme si rovno, nie príliš hodnotné kúsky hudby. Keď majú ľudia vzťah k nejakej hymne, tak to nie je vzťah k hudbe, ale k nejakému nostalgickému pocitu alebo k tomu, čo si predstavujú pod hymnou. Ale to nie je vzťah k hudbe, že by sa im páčila ako pesnička. To je prenesená nostalgia.

Pre Breinera je hymna len odduševnený materializovaný zdroj biznisu. Z výpovedí Oskara Rózsu cítim pravý opak!

Oskarovi Rózsovi sa zdá súčasná oficiálna verzia slovenskej hymny príliš pochodová. K „pochodovosti“ hymny sa vyjadril aj Peter Breiner:

Prezradili ste, že Poliaci chceli urobiť z hymny pochod a snažili ste sa im vysvetliť, že to nie je možné… Stretávate sa často s absurdnými požiadavkami?

Stretávam sa s takým množstvom kurióznych požiadaviek, až ma to miestami zmáha. Samozrejme, hneď ako sa do tohto zapletie politika, čo je pri olympiáde vždy, lebo tam je olympijský výbor, ktorý nie je vôbec zložený z odborníkov na hudbu a tí sa začnú vyslovovať k mojim aranžmánom, tak väčšinou sú to trápne, absurdné a nepochopiteľné veci. Ako všetci politici, hovoria a rozhodujú o niečom, čomu nerozumejú.

S druhou časťou odpovedi Petra Breinera možno súhlasiť, lebo vlastne pomenoval presne to, čo tu celá opozícia na čele s Progresívnym Slovenskom stvára v súvislosti s Rózsovým prepracovaním našej hymny.

Peter Breiner pokračuje:

Začali ste aranžovať hymny na objednávku a hovoríte, že ide o nekonečnú prácu. Prečo?

Lebo sa menia krajiny, zanikajú staré, vznikajú nové, takže tým pádom sa menia hymny, a to takmer po každej zmene vlády. Čím menšia krajina, tým väčšie formálne zmeny sa dejú. Veľkým a starým krajinám už veľmi nezáleží na tom, kto čo s ich hymnou robí a je im to v podstate jedno. Najmä malé krajiny si dajú záležať, aby to bolo presne tak, ako si nejaký úradníček želá.

Tu možno len s ľútosťou konštatovať, že ak je pravda Breinerovo tvrdenie, že „Veľkým a starým krajinám už veľmi nezáleží na tom, kto čo s ich hymnou robí a je im to v podstate jedno“, tak to len svedčí o tom, akí sme malí, mladí a zakomplexovaní (teda aspoň súčasná opozícia a jej priaznivci).

Zároveň treba dodať, že nová verzia slovenskej hymny nevzniká „presne tak, ako si to nejaký úradníček želá“, ale že ide o dlhodobé Rózsovo úsilie skvalitniť oficiálnu nahrávku slovenskej hymny datované od roku 2011 – teda počas panovania rôznych vlád, nielen Ficovej.

A ešte jeden citát z dobovej tlače:

Peter Breiner, ktorý dvestoštyri úplných a najnovších verzií národných hymien pre účely olympiády v priebehu predchádzajúceho roka aj dirigoval, hovorí: „Strávil som v štúdiu 90 hodín s 90-členným orchestrom. Bol to náročný proces, lebo hymny sa menili niekoľkokrát.“ Niektoré verzie hymien museli byť počas nahrávania zmenené až štyrikrát a niekoľké z nich museli byť pre účely olympiády skrátené.“

Zaznamenali ste niekedy, že by niekde vznikali nejaké celonárodné polemiky o Breinerových aranžmánoch hymien? Že by ho za to niekto hnal pred súd? Že by musel uhradiť odškodné za spoločenskú a prestížnu ujmu niektorému štátu?

Nuž a ešte jedna krátka Breinerova citácia:

„Tento rok (2004) sme niektoré hymny nahrávali aj dva tri razy.“

Treba tomu rozumieť tak, že nielen nahrávali, ale aj prearanžovávali.

Peter Breiner podľa Hospodárskych novín z 10.7. 2010 na piatkovom otváracom koncerte festivalu Pohoda odpremiéroval aj špeciálnu „pohodovskú“ verziu slovenskej hymny. Aká bola to netuším, len šípim. Zavzdušňoval sa vtedy azda niekto?

Nuž a definitívne posledná Breinerova citácia:

„Hudobne sú hymny v drvivej väčšine úplné nezmysly a texty siahajú od naivných hlúpostí cez hysterické krváky až po opilecké pesničky. Každá krajina je najkrajšia, každý národ najšľachetnejší…“

Tieto vety rukolapne ukazujú, že hymna je pre Breinera len neživá surovina, z ktorej urobil predmet svojho biznisu. Nič také necítiť s výpovedí Oskara Rózsu.

Napriek tomu, Breinerovi sa jeho aranžmány tolerujú a Oskar Rózsa je dezolátsky diabol!

Slovo hymna sa podobá slovu hymen, čo je lekársky názov pre panenskú blanu pochádzajúci z gréčtiny.

Nesprávajme sa ku slovenskej hymne ako k hymenu! Zachovanie neporušeného hymenu má vysokú dôležitosť len pre ultraortodoxných náboženských fanatikov. Ubezpečujem, že strata hymenu (prearanžovanie jestvujúceho stavu) nemá nijaký vplyv na ďalšiu funkčnosť onej lokality tela.  Naopak, zostať zatrpknutou starou dievkou, ktorej prekáža všetko naokolo, je oštara. Neviem, ako to majú z tohto pohľadu v Progresívnom Slovensku…

Búrka v pohári vody pre Rózsovu hymnu je nielen trápna, ale aj komická.