Krátka návšteva Kosova – 1. časť - Pavol Fabian - Blog

Krátka návšteva Kosova – 1. časť

3. apríla 2026 09:53, Prečítané 1 071x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Mal to byť lacný výlet. Letenka z Bratislavy do Prištiny ma stála pätnásť euro a nocľah na dve noci tridsať. Jedlo je tu veľmi lacné, takže to som do nákladov ani nerátal, pretože jesť by som musel aj doma. Celý výlet ma teda stál štyridsaťpäť euro – to za predpokladu, že z letiska do centra Prištiny pôjdem letiskovým autobusom, linkou 1/A. Ukázalo sa však, že autobus jazdí v riedkom intervale – každé dve hodiny a práve mi jeden pred nosom ušiel. Musel by som na letisku čakať takmer dve hodiny na ďalší. Vzhľadom na to, že som mal na Kosovo len 48 hodín, strata dvoch bola neprípustná!

Cestovný poriadok shuttle busu

Taxikársky klan to tu má dobre vymyslené, zjavne sa stará o svoj biznis a má dlhé chápadlá… Neostalo mi nič iné, ako zvoliť tento najdrahší spôsob dopravy. Shuttle bus by ma stál tri euro, ale taxík stál dvadsaťpäť. Uvedomil som si, že aj na spiatočnú cestu na letisko si budem musieť zobrať taxík, pretože prvý autobus linky 1/A z centra Prištiny na letisko vychádza o siedmej hodine rannej a to sa mi zdalo príliš natesno, keď odlet môjho lietadla bol naplánovaný na ôsmu.

Prizren je historické mesto a kultúrne centrum na juhu Kosova. Má úplne inú atmosféru ako Priština. Je viac orientálna. Prizren je to veľmi fotogenické mesto. Korene má už v antike. Najviac ho ovplyvnila Osmanská ríša. V roku 1878 tu vznikla Prezidentská liga čo bol kľúčový moment albánskeho národného hnutia.

V meste možno stretnúť pomerne veľa turistov, najmä Nemcov. Prepojenie s Nemeckom je zrejmé na každom kroku. Nemecké sú názvy niektorých obchodov a každý druhý tu jazdiaci autobus je jazdenka z Nemecka, ktorá má na sebe dokonca ešte pôvodné nemecké reklamy.

Prizren

Nad mestom sa vypína pevnosť Kalaja. Vyšplhá sa sem len torzo z tej záľahy turistov, pretože chodník je riadne strmý. Jej základy siahajú až do čias Byzantskej ríše. Je pekne rekonštruovaná a z hradieb poskytuje dych vyrážajúci výhľad na celé mesto. Stredom historického centra tečie rieka Bistrica a rozdeľuje ho na dve polovice. Jej prúd smeruje k majestátnemu vrcholu pohoria Šar Planina, k zasneženému štítu Ljuboten (2498 m.n.m.), ktorý sa nad mestom vypína ako pyramída.

Pevnosť Kalaja nad Prizrenom

Chodník k pevnosti Kalaja nad Prizrenom

Pevnosť Kalaja nad Prizrenom

Rieku Bistricu preklenuje v centre viacero mostov, ale najikonickejší je kamenný most Ura e Arastës, kde sa väčšina turistov fotografuje, i keď najzaujímavejšie miesto na fotografovanie si pre seba zabrala miestna žobráčka.

kamenný most Ura e Arastës

Za videnie stojí aj Sinanova mešita. Je to jedna z najväčších a najkrajších mešít v Kosove. Ale Katedrála panny Márie ustavičnej pomoci je dôkazom náboženskej rôznorodosti mesta. Na jej nádvorí sa nachádza pamätník venovaný spoločne uhorskému šľachticovi Janosovi Hunyadimu a albánskemu národnému hrdinovi Gjergjovi Kastriotovi (Skanderbergovi) – dvom hlavným odporcom Osmanskej ríše v Európe považovaným za obrancov kresťanskej Európy.

Sinanova mešita

Katedrála Panny Márie ustavičnej pomoci

Pamätné tabule pri Katedrále Panny Márie ustavičnej pomoci

Prizren má veľmi pekné historické staré mesto s úzkymi uličkami a množstvom kaviarní a remeselných prevádzok. V meste žije mix kultúr, Albánci, Turci, Bosniaci… Počuješ babylón jazykov, albánčina, turečtinu, srbčinu, nemčinu, ale celkovo má mesto orientálny nádych. Na chodníku dláždenom z oblých kameňov vedúcom na hradný vrch, kde sa vypína pevnosť Kalaja vás sprevádza množstvo túlavých psov. V okolí pulzuje čulá stavebná činnosť, vzniká tu jedno ubytovacie či reštauračné zariadenie vedľa druhého. Na pevnostnom múre vás upútajú tri veľké písmená trčiace do priestoru – UÇK. Sú také veľké, že ich bez problémom vidno aj zdola – z mesta. A ako som zistil, keď som sa priblížil až k nim, ide o nápis, ktorý v noci svieti do ďaleka. UÇK je skratka Kosovskej oslobodzovacej armády. Nápis tu žiari napriek tomu, že UÇK bola v roku 1999 oficiálne rozpustená!

UCK na pevnosti Kalaja

Kosovská oslobodzovacia armáda bola ozbrojená albánska skupina pôsobiaca v 90. rokoch v Kosove. Vznikla približne v roku 1996 a za cieľ mala odtrhnutie Kosova od Srbska, vtedy súčasti Juhoslávie. Tvorili ju etnickí Albánci z Kosova. Spočiatku fungovala ako partizánska (gerilová) skupina, neskôr prerástla do väčšej ozbrojenej sily a konflikt vyústil do zásahu NATO v roku 1999 proti Juhoslávii. Po bombardovaní Srbska sa srbské sily z Kosova stiahli.

Pohľad na UÇK je dnes rozdelený – v Kosove, najmä Albánci vnímajú UÇK ako osloboditeľskú armádu a ich členov považujú za hrdinov. V Srbsku a v časti medzinárodného spoločenstva je UÇK považovaná za teroristickú organizáciu, najmä pre jej obvinenia z vojnových zločinov, únosov, zabíjania civilistov.

Známou postavou UÇK bol Hashim Thaçi – kosovský politik a bývalý líder UÇK, ktorý zohral veľkú úlohu v moderných dejinách Kosova. Po vojne sa stal jednou z najvplyvnejších postáv krajiny. Podieľal sa na vyhlásení nezávislosti Kosova v roku 2008, stal sa premiérom krajiny (2008 – 2014) a v rokoch 2016 – 2020 bol prezidentom Kosova.

V roku 2020 ho obvinili zo zločinov počas vojny (vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti). Objavili sa aj podozrenia z obchodovania s ľudskými orgánmi. Tieto obvinenia sa zjavili okolo roku 2010 v správe Rady Európy (Dick Marty report), v ktorej sa tvrdilo, že niektorí členovia UÇK mohli byť zapojení do únosov ľudí a nelegálneho odoberania orgánov. Thaçi tieto obvinenia odmietol. Bývalý kosovský prezident sa momentálne nachádza v detenčnom centre súdu (pre obvinených z vojnových zločinov) v Haagu. Súdny proces s Hashimom Thaçim stále pokračuje…

Po rozpustení UÇK časť jej členov prešla do nových bezpečnostných štruktúr Kosova. A niektorí lídri čelia obvineniam pred medzinárodnými súdmi dodnes…

V Prizrene, ale aj v Prištine, teda takmer všade na tých miestach, ktoré som za dva dni stihol prejsť, možno nájsť neuveriteľné množstvo pamätníkov, ktoré pripomínajú udalosti z bojov so srbskou armádou a z čias oslobodzovania Kosova. Jeden z takýchto pamätník stojí v Prizrene na brehu rieky Bistrica. Je to socha mladíka v uniforme so samopalom v ruke. Na podstavci je titul: Heroi a jeho meno – Agim Shala. Shala bol veliteľom jednotky v rámci UÇK počas vojny v Kosove. Pôsobil v bojoch v regióne Vërrin/Jeshkova pri obrane proti silám Juhoslávie. Zomrel 3. septembra 1998 vo veku 22 – 23 rokov. Do bojov sa zapojil v lete 1998 po návrate z emigrácie (žil predtým v Taliansku, ale vrátil sa, aby sa pridal k UÇK).

Pomník Agim Shala

Pomníky na Balkáne a najmä v Kosove vraj treba brať s rezervou – často miešajú realitu a symboliku a príbeh tej ktorej osoby sa môže líšiť podľa komunity – albánska verzus srbská verzia…

Ak sa bojíte túlavých psov, tak neodporúčam cestovať do Kosova. A teda ani do Prizrenu a Prištiny, pretože množstvo túlavých psov je v oboch mestách enormné. Väčšinou sa správajú v ľuďom priateľsky až apaticky, ale zažil som aj bitku dvoch psov medzi sebou, keď tesáky sekali hlava nehlava a v takom prípade byť nablízku nie je vhodné.

Sinanova mešita

V Prizrene (ale asi nielen tam) je pozoruhodná aj elektroinštalácia. Myslím si, že horšiu (zložitejšiu/zamotanejšiu/nebezpečnejšiu) som videl už len v Ekvádore. Lebo také množstvo káblov, aké dokážu kosovskí elektrikári namontovať na jeden stĺp pouličného osvetlenia, to sa až čudujem, že sa ten stĺp pod ich váhou neohne či nezlomí.

elektroinštalácia v Prizrene

Hlad som zahnal v kaviarničke pri prizrenskej autobusovej stanici. Dal som si tradičnú mäsovú placku pleskavicu so zeleninovou oblohou a skvelým miestnym chlebom – lepinjou. Skvelé jedlo za facku – 3,50 €.