Výlet do Nového Jorku – 4. časť - Pavol Fabian - Blog

Výlet do Nového Jorku – 4. časť

19. júna 2026 10:37, Prečítané 631x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Na ďalší deň sme mali kúpené vstupenky do Sochy slobody. To bol dôvod, prečo sme prvýkrát museli použiť newyorské metro. Červenou linkou od hotela sme sa prepravili až do konečnej stanice South Ferry, kde sa kúsok od nej v Castle Clinton nachádza kancelária, v ktorej sa dajú kúpiť vstupenky, resp. tie elektronické vymeniť za papierové. Na dôkaz, že ste ich vlastníkom vám na zápästie pripevnia plastový náramok, aký sa zvykne dávať návštevníkom diskoték.

Ľudia, ktorí už navštívili New York, mi tvrdili, že je úplne jednoduché pochopiť plán newyorského metra. Vraj je blbuvzdorný. Nuž neviem. Vozil som sa metrom už asi v dvadsiatich svetových metropolách, ale plán newyorskému metra mi pripadal dosť zložitý a nezrozumiteľný.

V newyorskom metre jestvujú obyčajné a expresné linky, ktoré nestoja na každej zastávke. Zastávky metra sa často nazývajú len podľa čísla ulice alebo ešte lepšie, podľa rohu dvoch ulíc, na ktorých má metro zastávku. Napríklad na 23. ulici majú rôzne linky metra aj tri zastávky. Ak si chcete niečo plánovať podľa google máp alebo podľa aplikácie mapy.cz nie je to úplne jednoduché, pretože na týchto mapách sa im celý názov stanice do mapy jednoducho nezmestí a tak je tam napísané len: 23.ulica a vy ich neviete rozlíšiť. Neviete, ktorá z tých troch je vaša.

Orientáciu v metre vám trochu komplikuje aj skutočnosť, že v máloktorej súprave metra sú vagóny, kde na stene je prehľadná trasa linky metra a svetelná signalizácia vám ukazuje, v ktorej stanici sa práve nachádzate alebo ktorá bude najbližšia. Vo väčšine vagónov to rieši len obyčajná „neživá, fixná“ nálepka s trasou. Zato však v nijakom inom metre som nevidel strojvodcu vykláňať sa z okna za jazdy a tak kontrolovať bezpečnosť na peróne (alebo len obyčajne frajerili?)

Ako som už spomínal, čo to som sa metrami už nacestoval vo svete. Môžem teda porovnávať. Je jasné, že moskovské a petrohradské s veľkým náskokom vedie pred všetkými ostatnými. To newyorské sa svojou „estetikou“ zaraďuje kamsi na koniec tabuľky. Ale funguje spoľahlivo. I keď sa nám počas tých pár dní stalo aj to, že ohlásený spoj jednoducho vynechal.

Traduje sa, že newyorské metro má problémy s bezpečnosťou. Na túto tému nemôžem prispieť nijakou pripomienkou. Cítili sme sa bezpečne, i keď v metre naďabíte na rôznych típkov. Pravda však je, že sme metro ani raz nepoužili po dvadsiatej prvej hodine a pohybovali sme sa len na Manhattane a v Brooklyne. Bronx, Harlem či iné sporné newyorské štvrte sme nenavštívili. Niežeby sme sa báli, jednoducho na to už nevyšiel čas.

Jednu pozoruhodnosť však newyorské metro má. Nikde inde som nezažil, že by pod zemou jedna súprava metra predbiehala druhú.

V New Yorku od. 1. januára 2026 zrušili všetky predplatené metro karty. Cestovný lístok si kupujete kreditkou, telefónom alebo hodinkami, ktoré priložíte k čítačke na turnikete. Bývalú výhodnosť predplatených kariet zabezpečuje iné opatrenie – ak v priebehu jedného týždňa vykonáte viac ako dvanásť jázd metrom, všetky ďalšie jazdy máte už zadarmo. Systém si to sám vyhodnotí. Samozrejme, predpokladom je, že platíte stále tou istou kartou. My sme za šesť dní stihli metrom najazdiť štrnásť jázd, takže sme mali zadarmo len dve.

Do Castle Clinton nachádzajúceho sa v Battery parku (tiež bol celý rozkopaný a neútešný) sme prišli s veľkým časovým predstihom. Do odchodu našej lode na ostrov Liberty Island sme mali ešte viac ako hodinu. Využili sme ju na prehliadku blízkeho okolia. Zamierili sme na Wall street, známu ulica v dolnej časti New York City, ktorá sa stala symbolom celého finančného sveta. Názov pochádza zo 17. storočia, keď tam holandskí kolonisti postavili obranný múr (wall), aby chránili osadu.

Táto ulica je (dožívajúcim?) centrom amerického (a často aj globálneho) finančného systému. Sídlia tu významné inštitúcie ako New York Stock Exchange – najväčšia burza na svete, Federal Reserve Bank of New York a NASDAQ – druhá veľká americká burza. Wall street je symbol globálneho finančného systému, kde sa rozhoduje o obrovských peniazoch, firmách aj ekonomikách. Odtiaľto sa riadia nákupy a predaje akcií, investície miliárd dolárov, finančné stratégie veľkých korporácií.

Aby som neostal pozadu, aj ja som na tejto známej ulici urobil jednu investíciu – kúpil som si magnetku.

New York Stock Exchange

Samozrejme, nemohli sme sa nezastaviť pri bronzovej soche nazývanej Charging Bull (útočiaci býk). Symbolizuje vraj silu a rast trhu (tzv. „bull market“), optimizmus investorov a ekonomickú energiu. Autorom sochy je Arturo Di Modica. Dielo sem nainštalovali v roku 1989 po krachu trhu dva roky predtým (1987). Malo symbolizovať nádej a návrat dôvery v ekonomiku. Socha váži viac ako tri tony. Všetky bedekre tvrdia, že turisti sa často dotýkajú jeho nosa alebo rohov pre „šťastie“. Pravda je však taká, že turisti sa dotýkajú hlavne býkových výrazných semenníkov. Svedčí o tom skutočnosť, že bronzové semenníky sa na rozdiel od ostatného býkovho tela lesknú ako plešina Richarda Sulíka pod televíznym reflektorom. Dotyk semenníkov vraj prinesie človeku finančné šťastie, úspech v podnikaní a bohatstvo. Tak neviem… Dotkol som sa semenníkov viac krát. Manželka tiež. Bežná splatnosť faktúr je 14 dní. Od dotyku uplynulo už viac ako dva mesiace a žiadne mimoriadne peniaze manželke ani mne na účet neprišli. Takže je to asi len hlúpa povera. A vraj Amerika krajina neobmedzených možností…

Charging Bull

Od útočiaceho býka sme pokračovali ďalej po sodnej časti Broadwaye. Prešli sme okolo protestantského Kostola sv. Trojice. Na americké pomery je veľmi starý – založený už v roku 1697. Súčasná budova v neogotickom štýle je z roku 1846. Kedysi bol tento kostol najvyššou budovou v New Yorku.

Kostol sv. Trojice

Na chodníku v spodnej časti Broadwaye upútajú pohľad vsadené nápisy pripomínajúce vzácne osobnosti, ktoré navštívili New York, ale aj výnimočné udalosti, akou bolo napríklad oslobodenie rukojemníkov v rámci iránskej rukojemníckej drámy trvajúcej 444 dní. Zo známych osobností tu svoj nápis majú napr. John Lennon, Marylin Monroe, Andy Warhol, Charles Lindberg, Winston Churchill, Nelson Mandela, princ z Walesu a aj kompletná posádka z Apolla 11, ktorej dvaja členovia pristáli v roku 1969 na Mesiaci (Neil Armstrong, Buzz Aldrin, Michael Collins). Ak, pravda, ten Mesiac nebol fingovaný v hollywoodskych filmových štúdiách…

Nápis na chodníku pripomínajúci rukojemnícku drámu

Iránska rukojemnícka dráma začala 4. novembra 1979, keď radikálni študenti v Teheráne obsadili americké veľvyslanectvo a zajali 52 amerických diplomatov a občanov. Požadovali vydanie bývalého iránskeho šacha Mohammada Rezu Pahlaviho, ktorý bol v SŠA. Udialo sa tak za prezidentovania Jamesa Cartera, ktorý sa pokúsil o záchranu rukojemníkov. Tajná vojenská operácia Operation Eagle Claw v roku 1980 skončila katastrofou v púšti (havária vrtuľníkov), pri ktorej zomrelo osem amerických vojakov. Rukojemníkov napokon prepustili 20. januára 1981. K prepusteniu došlo presne v deň inaugurácie nového prezidenta SŠA Ronalda Reagana. K celému incidentu došlo po iránskej revolúcii, ktorej dôsledkom bolo zvrhnutie nenávideného šacha. Reza Páhlavi utiekol do SŠA. Nová islamská vláda bola silne protiamericky zameraná, pretože SŠA boli vnímané ako podporovateľ šachovej diktatúry. Zhoršenie vzťahov so SŠA trvá odvtedy prakticky až dodnes, keď vyvrcholilo do veľkej vojny na Blízkom východe.

Na spodnej časti Broadwaye sa nachádza ešte jedna pamätihodná budova – Wolworth building. Postavili ju v roku 1913. Je vysoká 241 metrov a až do roku 1930 to bola najvyššia budova na svete. Jej 57 poschodí je tak, ako mnoho iných newyorských stavieb, postavených v neo-gotickom štýle. Fasáda je bohato zdobená kamennou a terakotovou výzdobou. Pôvodne bola postavená pre F. W. Woolworth Company, ktorej mala slúžiť ako sídlo a hlavná kancelária, preto dostala prezývku „katedrála biznisu“. Budova má aj pre verejnosť otvorenú nádhernú vstupnú halu, ktorá je považovaná za umelecké dielo samo o sebe.