Výlet do Nového Jorku – 3. časť - Pavol Fabian - Blog

Výlet do Nového Jorku – 3. časť

18. júna 2026 09:29, Prečítané 690x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Človek mojich finančných možností môže v New Yorku zabudnúť na návštevu nejakej reštaurácie. Ak hovorím reštaurácie, tak myslím pohostinský podnik s normálnymi taniermi a príbormi, sklenenými pohármi, s obsluhou. Buď sú veľmi drahé, alebo dokonca fungujú na rezerváciu. Za celý pobyt sme navštívili len jeden taký podnik – Westway Diner neďaleko Brodway. Ide o klasický americký „diner“ – rodinný podnik, podľa výzoru obsluhy patriaci nejakým latinos, kam chodia najmä miestni a vraj aj ľudia z divadelnej štvrte (Broadway). Na jedálnom lístku mali burgre, sendviče, šaláty a dezerty, obsluha bola pomerne rýchla. Prezerajúc si menü, v ktorom ma nič veľmi nezaujalo (burgre a sendviče nemusím) som zauvažoval, či Američania majú vôbec nejaké národné jedlo. Umelá inteligencia mi povedala, že ich majú vraj viac: hamburger, hot dog, fried chicken, apple pie, thanksgiving dinner (roast turkey-pečený moriak). No ďakujem pekne, francúzski gurmáni sa musia rehotať!

Westway Diner

A tak sme zvolili grécky šalát, v ktorom boli také tuhé opekané kúsky chleba, že som si na nich skoro vylomil zuby. Marsé ich všetky vyselektovala na okraj taniera. Našťastie, cena sa tú večeru (s pivom) nebola až taká strašná. V ostatné dni sme sa však už stravovali v pouličných pizzeriách, kebabárňach, thajských a iných ázijských reštikách, kde všetko, ale naozaj všetko, vám podávajú v plastových obaloch. S jedným jedlom dostanete aj tri, štyri plastové obaly!

Pri sledovaní amerického TV seriálu Veľký tresk (je už staršieho dáta), v ktorom si protagonisti neustále do bytu objednávajú či nosia kvantá jedla v plastoch, som si myslel, že to bola minulosť, že vzhľadom na všeobecne zdvíhané ekologické povedomie sa už od plastov upustilo aj v SŠA.

Ale nie! Ani náhodou!

Plasty frčia ďalej a po skonzumovaní ich z tácky zhrniete spolu so zvyškami jedla do plastového vreca – čiže žiadna recyklácia! Bežná cena trojuholníka pizzy (1/6 kruhu) je 3 doláre a poriadnemu chlapovi hlad veru neupokojí… Musím však povedať, že všetky navštívené, najmä ázijské bufety, ponúkali jedlá vynikajúcich chutí, v dostatočnom množstve a v dobrej kvalite. Nie vo všetkých však mali WC, tak neviem, čo by na to povedali naši hygienici? U nás je povinnosť mať WC v každom podniku, kde sa dá sadnúť a kde sa podáva jedlo. A ak v newyorských podnikoch WC aj bolo, tak vyzeralo nezriedka dosť… ako to povedať… nelákavo.

plasty

V jednom ázijskom bufete, nachádzajúcom sa na prízemí mrakodrapu, tesne po daždi (neviem, či to súviselo s dažďom) kvapkala zo stropu voda. Nielen na miesto, kde stál náš stôl, ale aj na výdajný pult, kde to bufetárka riešila tak, že pod kvapkajúcu vodu umiestnila plastovú misku na jej zachytávanie. Opäť – čo by na to povedali naši hygienici…?

V čase nášho pobytu v NY sa na facebooku zjavil príspevok – krátke videjko istého Slováka, ktorý si nevedel vynachváliť nízke ceny v manhattanskom Lídli. Ceny, ktoré vo videu ukazoval vyzerali neuveriteľne aj na naše pomery. Zhodou okolností sme ten jediný manthattanský Lídl raz navštívili aj my. Ceny boli možno na miestne pomery nižšie, ako v iných potravinových reťazcoch, ale vzhľadom na ceny, na aké sme zvyknutí u nás doma boli aj tak poriadne mastné. Na fotke prikladám účet z manhattanského Lídlu, aby som vyvrátil tie nezmysly, ktoré prezentoval neznámy Slovák. A to ešte pripomínam, že my sme si vyberali z tých lacnejších potravín.

Z nabitého newyorského programu sme si chceli v ten deň odškrtnúť ešte dve položky: New York Public Library a Grand Central Terminal.

New York Public Library je jedna z najznámejších knižníc na svete a patrí medzi najväčšie verejné knižničné systémy v USA. Sídli v budove nazvanej Stephen A. Schwarzman Building na 5th Avenue. V tesnej blízkosti sa nachádza Bryant Park, ktorý podľa bedekrov údajne treba tiež vidieť, ale v čase nášho pobytu ho rekonštruovali, takže tam toho na pozeranie veľa nebolo. Okrem toho začalo popŕchať, tak sme sa celkom vďačne schovali v mohutnej budove knižnice.

Bryant Park, v pozadí New York Public Library

Bryant Park

New York Public Library založili v roku 1895. Knižnica je verejná a bezplatná (teda vraj väčšina jej služieb). Teória o voľnej dostupnosti dostáva na frak, ak si chcete pozrieť najzaujímavejší priestor v budove, tzv. Rose Main Reading Room – jedna z najväčších čitární na svete. Čitáreň je voľne dostupná pre tých, ktorý si z knižničných fondov požičajú nejakú knižku a idú ju tam študovať. Pre turistických očumovačov je vyhradený čas medzi 10,00 a 11,00 (ten sme nestihli), resp. dajú sa objednať aj krátke sprievodcované 15-minútové prehliadky, ale tie sú kapacitne limitované (tam sme sa už nezmestili, nič nebolo voľné).

Hlavná budova New York Public Library je známa svojou architektúrou v štýle Beaux-Arts. Pred vstupom stoja dva slávne kamenné levy Patience a Fortitude. Po vstupe do haly ohúri impozantné schodisko. Zbierky knižnice obsahujú okolo 50 miliónov položiek.

New York Public Library

Len pár krokov od knižnice sa na 42. ulici nachádza Grand Central Terminal, železničná stanica postavená v rovnakom štýle ako New York Public Library.

Grand Central Terminal je jedna z najikonickejších budov v New York City — a určite miesto, ktoré sa oplatí vidieť aj keď vlakom necestujete. Do prevádzky ju dali v roku 1913. Denne ju využívajú státisíce ľudí. Pozoruhodná je najmä hlavná hala (Main Concourse). Je to obrovský priestor s ikonickým stropom zobrazujúcim súhvezdia. Uprostred haly je známa informačná búdka so štvorstrannými hodinami. Nachádza sa tu výnimočné miesto – tzv. Whispering Gallery. Vraj, keď tu šepkáš do jedného rohu, druhá osoba ťa počuje na opačnej strane arkád. V praxi je to však neoveriteľné, pretože v hale je neustále taký ruch, že si takmer vlastného slova nepočujete.

Samotné nástupiská sa nachádzajú v podzemí. Jazdia tu najmä prímestské vlaky Metro-North. Interiér Grand Central Terminal filmári využili vo viacerých dielach, napr. Ja, legenda s Will Smithom, Avengers so Scarlett Johansson… (V New York Public Library sa zas nakrúcali filmy Ghostbusters a Deň potom).

Aj v čase našej prítomnosti na stanici sa tu realizovali filmári. Na jednej z terás čosi nakrúcali. Svedčili o tom naplno svietiace filmárske reflektory, ale celá terasa bola od haly (a od neželaných svedkov) oddelená natiahnutým bielym plánom, takže z natáčania sme nič nevideli. Pritom sa tam možno niekde producírovala niektorá z hollywoodskych hviezd…

video Grand Terminal: https://www.youtube.com/watch?v=QnmVqA8H6Mg

Grand Central Terminal

Labyrint podzemných priestorov Grand Central Terminal využívajú na svoju produkcia rôzni pouliční umelci. Černošský jazzový muzikant, ktorého sme tam zažili my, bol úplne skvelý. (i keď neviem, či sa má povedať černošský alebo už afroamerický? Chvalabohu, u nás zatiaľ stačí aj černošský).

video černošský muzikant: https://www.youtube.com/watch?v=9PMIc5yxnwg

Cestou späť k hotelu sa nám do cesty ešte priplietla Chrysler Building. Je to jeden z najznámejších mrakodrapov v New York City a odborníci ho často považujú za najkrajší Art Deco mrakodrap na svete.

Výstavbu 319 metrového mrakodrapu dokončili v roku 1930. Postavili ho pre automobilku Chrysler. V čase dokončenia bol najvyššou budovou sveta, ale už čoskoro ho prekonal Empire State Building. Ale aj v čase dokončovania museli architekti a stavitelia použiť lesť. V 20. rokoch prebiehala tzv. race for the sky (preteky o najvyšší mrakodrap). Proti sebe stáli dvaja konkurenti: 40 Wall Street (projekt viedol architekt H. Craig Severance s výškou 283 metrov a Chrysler building, ktorý bol nižší. Architekt William Van Alen (Chrysler building) mal plán, ako potichu poraziť konkurenciu – vo vnútri budovy nechal vopred zostaviť oceľovú špicu (vežu). Bola skrytá v konštrukcii, takže ju nikto zvonka nevidel. V októbri 1929 ju robotníci vytiahli hore za približne 90 minút a okamžite tým zvýšili výšku budovy. Chrysler building „zrazu“ narástla na 319 metrov a získala rekord. Tento moment sa považuje za jeden z najodvážnejších „PR ťahov“ v histórii architektúry.

V budove nie je nijaká verejná vyhliadka a väčšina priestorov je verejnosti neprístupná. Zvedavý turista môže vstúpiť do vstupnej haly s krásnymi Art Deco interiérmi a nástennými maľbami na strope. To sme aj urobili, ale necítili sme sa tam dobre, ochrankári na nás zazerali, akoby sme boli podozriví už len tým, že existujeme.

Aj Chrysler Building sa zjavil v niektorých hollywoodskych filmoch (Spiderman, Armageddon, The Avengers…)