(po kliknutí na fotografie sa zväčšia)
Dnešný tip na víkend bude trochu špecifický a v tejto forme nie pre každého použiteľný. Je to spôsobený tým, že východiskovým bodom našej bicyklovej túry bola malá obec v okrese Levice – Drženice. Je taká malá a ničím zaujímavá, že pred časom aj miestnu krčmu museli zatvoriť lebo sa neuživila. Pre nás boli Drženice interesantné tým, že sme tu mohli prespať, či skôr prežúrovať noc u dávneho spolužiaka.
Cyklistický okruh, ktorý sme prešli meral cca 65 kilometrov. Z Drženíc viedol do Kmeťoviec, Žemberoviec, Hontianskych Trstian a Moraviec, cez Dudince, Hontianske Tesáre a Sudince späť do Žemberoviec a Drženíc, s tým, že posledný úsek od Sudiniec sme sa trmácali zarastenou poľnou cestou „cez kopec“, ktorý bol „významný“ len tým, že v tejto opustenej lokalite ďaleko od ľudí sme išli okolo „farmy“ bez vody a elektriky, na ktorej býva údajne mediálne známy farmár z TV relácie „Farmár hľadá ženu“ (zásadne nepozerám!).
Cyklistika v prvej časti je vedená po málo frekventovaných asfaltových okreskách, v strednej časti (od Dudiniec) po pomerne dobre značených cyklistických chodníkoch (i keď pod týmto pojmom si netreba predstavovať chodník typu dunajskej hrádze) a v záverečnej časti zo Sudiniec išlo o viac-menej o intuitívne a zúfalé blúdenie zarastenou vrchovinou a roľami.
Lenže tento článok nemá byť o cyklistike, ale o dvoch lokalitách pre mňa dovtedy neznámych, pričom tá druhá mi pripadá úplne úžasná a pritom slabo spropagovaná, s veľkým potenciálom na rozvoj turistického ruchu.
Dudince sú známe kúpele zamerané na liečbu pohybových a srdcovo-cievnych ochorení. V areáli je kúpalisko, kúpeľné domy, zariadenia na kúpeľné procedúry a relax. Trochu bokom záujmu sa nachádza lokalita zvaná Rímske kúpele alebo Močidlá – rozsiahla travertínová terasa vystupujúca meter nad úroveň terénu. Tu sa nachádza 32 umelo vytesaných bazénikov, ktoré údajne vyhĺbili rímski vojaci. Vyššie položené bazéniky vraj patrili veliteľom, nižšie položené mužstvu. Bazéniky sa používali aj na močenie konope (od toho pochádza druhý názov). Systém bazénikov s pretekajúcou liečivou vodou bol funkčný do roku 1958. Odvtedy skalný útvar, žiaľ, zvetráva a zarastá.
Najväčšia atrakcia opisovanej cyklotrasy sa však nachádza v katastri obce Hontianske Tesáre. Už samotná železničná stanica v tejto obci pôsobí značne romantickým dojmom. Žiaľ, trať pre osobnú dopravu bola zrušená v roku 2003 pre údajnú nerentabilnosť. Železničná trať sa však stále udržiava, pretože sa využíva na sporadickú nákladnú prepravu. Je pre mňa nepochopiteľné, že aspoň na desaťkilometrovom úseku Dudince –Hontianske Tesáre nepremáva nejaký „retro“ vláčik pre dudineckých kúpeľných hostí, ktorí sa počas dlhšieho liečebného pobytu od nudy isto rýpu v nose.
Z hontianskotesárskej železničnej staničky je to cca kilometer chôdzou či na bicykli k trom skalným útvarom so zvláštnymi názvami Jednodierka, Dvojdierka, Osemdierka. Ide o umelo vytvorené príbytky zvané aj Dúpänce či Dúpence vyhĺbené do mäkkej horniny. V časoch tureckých nájazdov ich ľudia používali ako skrýše. Prvý ich zdokumentoval Andrej Kmeť v roku 1902.
Názvy jednotlivých útvarov naznačujú z koľkých miestností pozostávajú. V teréne nie je úplne jednoduché ich nájsť a ani sa k nim dostať.
K Dvojdierke je pristavený drevený rebrík a do Osemdierky vedie v strmom teréne čosi ako miniferratka (cca 10-15 metrov) s natiahnutou reťazou. Napriek reťazi nie každý je ochotný liezť po zle prístupnej skalnej strmine.
Asi 200 metrov od Osemdierky sa lesom dostanete k Tesárskej rokline, čo je vrcholná atrakcia dnešného výletu. Hlboký ale pomerne krátky kaňon bol počas našej návštevy vyschnutý, ale pôsobil impozantne. V časoch vodohospodársky priaznivejších tu vraj možno vidieť až štyri vodopády. Napriek absencii vody, bola roklina s vysokými úzkymi stenami, naplaveným drevom a skalami veľmi pôsobivá a vzduch v nej chladný a vlhký – čosi ako najlepšie rokliny Slovenského raja v malom! Nepamätám sa, kde som zažil užší kaňon ako tu. Nevýhodou je, že končí slepo – musíte sa vrátiť tou istou cestou akou ste prišli.
Je len smutné, že hoci by sa sem dalo z Dudiniec doviezť vlakom, ten nechodí. Je smutné, že hoci sú všetky spomínané skalné útvary len cca 1,5 kilometra od hlavného cestného ťahu európskeho významu Zvolen–Šahy na ich existenciu vás upozorní (či skôr neupozorní) len neveľká tabuľa pri asfaltke vyhotovená v béžovej farbe s plastickým písmom rovnako béžovej farby. Taká informačná tabuľa je z vzdialenosti väčšej ako tri metre v podstate nečitateľná. Len máloktorý motorista sa z nej dozvie okolo akej pozoruhodnosti prechádza.
Na druhej strane pre milovníka prírody je to dobre, nemusí sa báť, že tu stretne hulákajúcu čeliadku zo zájazdového autobusu, ktorá sa bude s mobilmi v rukách prekrikovať, robiť si selfíčka a odhadzovať cigaretové ohorky a obaly od tatraniek.
(Zdroj fotografií: P. Fabian)
Asi tam čo najskôr zbehnem pozrieť :) ...
Mne sa tam veeeeeľmi páčilo, dokonca je tam ...
Pali, vďaka za pekný víkendový tip. Konečne ...
Celá debata | RSS tejto debaty