Z denníka karanténovaného – 1. časť

Budím sa do nového rána. Päsťami si pretieram rozospaté oči. Pozitívum je, že sa budím, negatívum je, že som si išiel päsťami do oči – v rádiu, v televízii, v tlači, na fajsbúku aj na Úrade vlády vraveli, že sa to nemá robiť. Chápem, že na Úrade vlády si oči nepretierajú, ešte by sa im mohli otvoriť a zrazu by videli to, čo vidí väčšina národa. Oni tie ruky namiesto do očí dávajú do vreciek. Iným.

Rozospato sa otočím na bok. Veda mňa leží manželka. Moja. V čase karantény vraj nie je dobré ležať vedľa cudzích manželiek… Manželka ešte hlboko odfukuje. Jej tvár je odo mňa vzdialená necelý meter a s každým vyfúknutím na mňa potenciálne chrlí tisíce malých covidov. Istý profesor imunologie na fejsbúku tvrdil, že Zdeno Chára so svojou schopnosťou vypáliť puk rýchlosťou 175 km/hod je len biedny šuchtavý babrák v porovnaní s rýchlosťou vydýchnutého covida. Úprimne povedané, neviem, či manželka na mňa niečo chrlí, ale skôr, či neskôr sa to možno stane, pretože pracuje v lekárni.

Roleta v spálni je stiahnutá. Nebývalo u nás zvykom sťahovať ju na noc, ale manželka chodí v tieto dni z práce vystresovaná a potrebuje sa vyspať. Povedala, že spať dokáže len v absolútnej tme. Navrhol som jej teda, aby si na istý čas prenajala Gombaseckú jaskyňu, len neviem, či sa to na Správe slovenských jaskýň dá vybaviť. Mám tam síce známeho, iste by sa to dalo… nejako…, ale nechcem sa ocitnúť v Threeme ani v článku redaktorky Tódovej. Navyše tá dennodenná dochádzka do práce v hlavnom meste…

A tak sme sa dohodli, že budeme na noc sťahovať roky nepoužívanú, z hrubej látky ušitú roletu. Keď sme ju včera stiahli prvý raz, priam bolestivo som videl ako sa milióny čiastočiek prachu a v ňom usadené roztoče, bacily a áno, možno aj covidy radostne rozosiali po celej spálni a pristáli prakticky všade. Teraz zvažujem, či roletu nechať radšej už trvalo stiahnutú, aby sme neprášili ďalšie covidy alebo ju predsa len vytiahnuť a umožniť prvým lúčom ranného slnka vstup do spálne. Slnečné, a v ňom obsiahnuté UV žiarenie, vraj ničí covidy tak úspešne ako Sulík sociálny štát – povedal akýsi mikrobiológ v TV. Teda, to s tým Sulíkom nepovedal, ale ostatné áno.

Problém je, že cez sklo prejde len svetlo a UV zostáva vonku. Ak by slnko malo fungovať, musím okno otvoriť dokorán. Lenže vonku je zima, manželka by ma sfúkla, že na ňu púšťam chlad. Okrem toho je na okne mriežkovaná sieťka proti komárom a tá predsa tiež zabraňuje UV žiareniu vstup do spálne. Nedá sa povedať, že by mriežka bránila vstupu UV žiarenia úplne. Svojou pravidelnou štruktúrou z covidov rovnomerne rozosiatych na perine selektívnym ničením vytvorí symetrické útvary, pripomínajúce vojakov pri spartakiádnom cvičení v osemdesiatom piatom.

Pozriem na manželku. Ešte stále spí. Opatrne vstávam a idem dolu do kuchyne nachystať obom citrónový nápoj. Pijeme ho ráno nalačno už dlho, predlho. Dávno pred Kr. A pijeme ho aj v dobe po Kr.(po koronavíruse).

Otváram chladničku a vyberám citrón. Snažím sa spomenúť si ako dlho od nákupu už leží v chladničke. Tento časový údaj mi je však načisto zbytočný, pretože žiadna vedecká autorita (pokiaľ viem) sa zatiaľ nevyjadrila k tomu, ako dlho prežíva covid na povrchu citróna. Nech spomínam koľko chcem, neviem určiť ako dlho bol v chladničke. Spomínam si len na okolnosti kúpy tohto ovocia – dokladač tovaru v oddelení lamačského Tesca kašľal ako tuberák. Síce do rúška, ale kašľal. Iste mu len zabehla slina – tak som sa v ten moment utešoval, keď som sa od neho vzďaľoval rýchlosťou Usaina Bolta. Do oddelenia ovocia a zeleniny som sa opatrne ako prieskumník v nočnej akcii vrátil až keď dokladač odtiaľ odišiel. Svoje citróny som si vyhrabal zo spodnej, azda neokašľanej vrstvy ovocia a doma som ich aj tak ešte pred vložením do chladničky dôkladne umyl. Lenže teraz, keď sa pozerám na kôru citróna, zo všetkého najviac mi pripomína celulitídny zadok  Reese Witherspoonovej, aj to postihnutý infekčnou žltačkou.

Umyl som ten citrón dostatočne? Vymyl som covida z každé „celulitídneho“ póru? Jeden zabudnutý covid na povrchu citróna azda nepredstavuje až takú hrozbu, veď aj pri sexe s HIV pozitívnou osobou závisí, či sa nakazíte aj od veľkosti dávky vírusu. Koniec koncov z citróna vytlačím len šťavu. Do šťavnatej dužiny sa dokladačove covidy predsa dostať nemohli! Lenže, aby som mohol vytlačiť šťavu, musím citrón rozrezať. A pri rezaní nožom covidy z povrchu prenesiem dovnútra… Ako tomu zabrániť? Mohol by som nôž nahriať na ohňom do žerava. Covidy by na povrchu do červena rozpáleného noža neprežili. Lenže teplo ničí aj vitamín C, o ktorý tu ide predovšetkým.(MUDr. Bukovský totiž v rádiu povedal, že práve tento vitamín je dôležitý pre imunitu. Je pravda, že MUDr. Bukovský toho už v médiách narozprával toľko, že v spísanej podobe by to prekonalo aj 55 zväzkov Leninových spisov, je pravda, že mnohé jeho tvrdenia si navzájom odporujú a je pravda aj to, že ak by ste si mali dennú dávku potravín stanovovať podľa jeho rád, museli by ste mať k dispozícii najvýkonnejší počítač z ústredia CIA v Langley… Ale dobre, to s tým významom vitamínu C pre imunitu mu budeme veriť.).

Rozhodujem sa, že nôž nebudem nahrievať. Odhodlane chytím citrón do jednej ruky a včera nabrúsený nôž do druhej. Jediným čistým rezom rozrežem citrón na polovicu spolu s bruškom ukazováka svojej ľavej ruky. Teda prst som nerozrezal na polovicu, ale takmer.

Prvý karanténny deň sa začína dobre…

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 18. časť

23.12.2025

Pred nami zostával posledný bod programu. Návšteva druhej najvyššej budovy na svete – Merdeka 118. Merdeka tower je vysoká 678,9 metra (architektonická výška) a má 118 nadzemných podlaží. Stavať ju začali v roku 2014 a s veľkou slávou ju otvorili 10. januára 2024. Napriek ceremoniálnemu otvoreniu, budova ešte stále nie je dokončená, v okolí vidno čulý pracovný [...]

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 17. časť

22.12.2025

V posledný deň pobytu sme v hoteli pobalili batohy do letového módu a premiestnili sa stanicu KL Sentral. Uložili sme ich do zamykateľných skriniek a zamierili k nástupisku, odkiaľ odchádzajú vlaky do Batu Caves. Hoci sa nástupisko nachádza pod úrovňou terénu a vagóny sú podobné metru, nie je to metro, ale prímestský vlak. Aj na ten však platí karta Touch´n Go. Vlak [...]

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 16. časť

21.12.2025

Pinang Peranakan Mansion je jednou z najznámejších historických pamiatok v meste George Town. Ide o múzeum, ktoré predstavuje bohatý životný štýl a kultúru Peranakanov – potomkov čínskych prisťahovalcov, ktorí sa usadili v Malajzii, Singapure a Indonézii a prijali niektoré miestne zvyky. Budovu postavili koncom 19. storočia, pôvodným majiteľom bol kapitan Chung Keng Kwee [...]

Rodina, hádka, konflikt.

Hádky počas Vianoc pramenia podľa odborníčky z nevyjasnených vzťahov a očakávaní

26.12.2025 14:55

Paradoxne, práve očakávanie pokojných a harmonických Vianoc je podľa nej významným zdrojom stresu.

zimná krajina, západ slnka, sneh, mráz, tráva, rákos, 1889050234

Slovensko čaká dynamické počasie. Prídu studené fronty a na mnohých miestach napadne sneh

26.12.2025 14:14

Vďaka oblačnosti a vetru nebudú nočné mrazy zvlášť silné.

blanar

Poškodenie lode pod slovenskou vlajkou: Blanárov rezort reaguje, Remišová žiada ráznu reakciu voči Rusku

26.12.2025 13:10, aktualizované: 13:45

V Odese boli zasiahnuté viaceré objekty civilnej infraštruktúry.

generál Daniel Zmeko

Robotizácia a protivzdušná obrana: Ozbrojené sily SR vstupujú do novej éry. Aké zmeny prídu v roku 2026?

26.12.2025 12:20

Slovensko si udržalo svoj príspevok v zahraničí a OS SR vzorne reprezentovali Slovensko.

Pavol Fabian

o cestovaní, o horách, o knižkách, o hocičom...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 725
Celková čítanosť: 2671699x
Priemerná čítanosť článkov: 3685x

Autor blogu

Kategórie

Archív