V týchto dňoch sa máme zdržiavať čo najviac doma a nekontaktovať sa zbytočne s ľuďmi. Lekári nám pritom radia, aby sme išli do prírody, pretože vplyvom slnečného žiarenia vytvorený vitamín D je veľmi dobrý na podporenie imunity proti coronavírusu. Za týchto okolností je dosť problém nájsť v Bratislave prírodnú lokalitu, kde nestretnete nikoho, alebo len minimum ľudí.
Obľúbené výletné lokality Bratislavčanov (Železná studnička, Koliba, Kamzík, Kačín, dunajská hrádza…) sú plné ľudí a coronavírus sa tu musí rozhodovať na koho skočí s takým potešením, ako niektorá zo žien Borisa Kollára v zlatníctve pri výbere šperku za odmenu.
Ideálnou lokalitou na peknú cca dvojhodinovú túrku je prechod Fialkovou dolinou na Gronáre, odtiaľ na Čiernu barinu a návrat Mokrým jarkom. (túra sa dá predĺžiť využitím ďalších vedľajších chodníkov). Celá trasa je neznačkovaná.
Nástup na túru je z Devínskej cesty, v úseku medzi kameňolomom a objektom, kde kedysi za minulého režimu sídlili pohraničníci (teda ak idete z centra, tak za kameňolomom po pravej strane). Nástup na chodník je celkom nenápadný, dokonca ani nie je veľmi prešliapaný, takže naozaj nie je ľahké ho nájsť. (blízko nástupu na túru je bilbord s Matovičovým Rozhodni.to – lenže tento poznávací znak už nebude mať dlhé trvanie). A možno ani premiér…
Asi po 50 metroch po nástupe na túru miniete po ľavej strane jednu či dve záhradky a dostanete sa do ústia Fialkovej doliny označeného tabuľou Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty. Tu sa nachádza aj vyvrátená osvetová tabuľa so základnými údajmi o prírodnej rezervácii Fialková dolina.
Úzky chodník sa vinie pomerne strmo nahor. Po pravej strane je lemovaný kovový stĺpmi, medzi ktorými bolo kedysi natiahnuté oceľové lano. Dnes zostalo lano už len kde-tu. Je otázne, či tu lano inštalovali kvôli bezpečnosti turistov alebo takýmto spôsobom vymedzovali ochranné pásmo neďalekého kameňolomu, pretože tu nájdete aj niekoľko tabúľ zakazujúcich vstup do jeho areálu.
Chodník v strmom svahu je miestami trochu nebezpečný, pretože nie je „vyšľapaný/vytesaný“ do svahu. V šikmine sa vám môže stať, že vám noha podkĺzne a zošmyknete sa dolu ku dnu doliny, ktorou tečie potôčik zvaný Nábrežný jarok.
Dolina je krajinársky veľmi zaujímavá a miestami vzdialene pripomína rokliny Slovenského raja. Približne v polovici Fialkovej doliny sa nachádza opustená a z diaľky romanticky pôsobiaca usadlosť, v ktorej dnes (podľa stavu a vybavenia interiéru) pravdepodobne žijú nejakí bezdomovci.
Na hornom konci Fialková dolina prechádza do lokality zvanej Gronáre. Pôsobí romantickým dojmom a pripomína trochu lokalitu s mlynom v Kvačianskej doline. Polorozpadnutá usadlosť, ktorá sa tu nachádza je v súčasnosti v rekonštrukcii a ten, kto tento objekt kúpil, sa stane vlastníkom určite najkrajšieho trvalého bydliska v hlavnom meste.
Naša túra sa tesne za objektom na Gronároch otáča (obchádzajúc budovy máme ich po pravej ruke) a lesnou cestou smerujeme k lokalite Čierna barina. Podľa názvu ide o bývalé jazero, či mokraď. V čase našej návštevy tu však bola len piesčitá plocha približne veľkosti futbalového ihriska.
Vraciame sa späť na chodník a naspäť k Devínskej ceste zostupujeme dolinou zvanou Mokrý jarok. Tu však už nejde o úzky a ťažšie schodný chodník, ale o klasickú lesnú cestu zjazdnú aj pre väčšie lesné mechanizmy. Vstup do doliny Mokrý jarok je od Devínskej cesty zablokovaný kovovou rampou.
Návrat k autu zaparkovanému pred vchodom do Fialkovej doliny (je tu parkovacia plocha pre cca 4 autá) vedie chodníkom oddeleným zeleňou od pomerne rušnej Devínskej cesty a neskôr popri kameňolome, kde už idete posledný úsek cca 500 metrov po asfalte. To je tá najnepríjemnejšia časť výletu, ale krásy Fialkovej doliny a Gronárov vám túto chvíľkovú štrapáciu s autami fičiacimi okolo vás plne vynahradia.
(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Zdroj fotografií: autor textu
vďaka za všetky tipy na výlety ...
Celá debata | RSS tejto debaty