V týchto dňoch sa máme zdržiavať čo najviac doma a nekontaktovať sa zbytočne s ľuďmi. Lekári nám pritom radia, aby sme išli do prírody, pretože vplyvom slnečného žiarenia vytvorený vitamín D je veľmi dobrý na podporenie imunity proti coronavírusu. Za týchto okolností je dosť problém nájsť v Bratislave prírodnú lokalitu, kde nestretnete nikoho, alebo len minimum ľudí.
Obľúbené výletné lokality Bratislavčanov (Železná studnička, Koliba, Kamzík, Kačín, dunajská hrádza…) sú plné ľudí a coronavírus sa tu musí rozhodovať na koho skočí s takým potešením, s akým sa ženy Borisa Kollára v zlatníctve rozhodujú po akom šperku za odmenu siahnu.
Dnešný tip na výlet, pri ktorom by ste mali stretnúť minimum ľudí sa týka lokality CHKO Dunajské luhy.
Východiskom pre túru môže byť lokalita Ketelec nachádzajúca sa južne od Slovnaftu alebo lokalita Topoľové. Na hranici CHKO v súčasnosti pokračuje mohutná výstavba bratislavského obchvatu, takže okolité prostredie je touto veľkou stavbou poznamenané. Ak si chcete pozrieť ako stavba pokračuje, odporúčam ako východisko na túru zvoliť lokalitu Ketelec, ak sa si nechcete kaziť náladu zdevastovaným životným prostredím, rýchlo prebehnite cez Lieskovec i Ketelec a zamierte rovno na Topoľové.
Do oboch lokalít chodí autobus MHD č. 79 ale frekvencia spojov je veľmi riedka, takmer nepoužiteľná. Čiže buď prídete autom, alebo priamo na bicykli. Dajú sa tu absolvovať pekné cyklotúry po chodníkoch s asfaltovým povrchom či po poľných cestičkách, ale v lužnom lese nájdete aj neznačené chodníky (tých je väčšina), ktoré pre bicykle veľmi prejazdné nie sú.
V okolí zastávky MHD Topoľové sú miesta len pre tzv. divoké parkovanie (odhadujem pre cca 20 áut), v lokalite Ketelec môžete auto nechať prakticky kdekoľvek, ak práve nevlastníte Lamborghini s volantom potiahnutým kožou z pravého barguzinského sobola… pretože poisťovák by vám vaše noblesné fáro odmietol poistiť v prípade, že by ste trvali na parkingu práve tu.
Z Ketelca peši prejdete cez dva nadjazdy ponad dve komunikácie diaľničného typu a potom sa už zanoríte do lužného lesa a po cca kilometri chôdze prídete do lokality Topoľové kde sa okrem hájovne nachádza aj bufet nazývajúci sa Na konci sveta (jeho názov len vykresľuje, kde ste sa ocitli). Napriek tomu, že sa toto miesto dá nazvať aj pojmom riť sveta, alebo aspoň riť Bratislavy, čapujú tu Pernštejn, ak pravda kvôli coronakríze bude otvorené.
Od horárne na Topoľovom sa môžete vybrať po modrej značke ku Kalinkovskej horárni. Povrch je asfaltový, výskyt peších turistov takmer nulový, len sem-tam nejaký cyklista. V Kalinkovskej horárni si môžete kúpiť med, alebo mierne predražené domáce slepačie vajíčka (0,25.-/ks), ktoré však zaručene pochádzajú od slobodne a demokraticky na slnku pobehujúcich sliepok (vidno ich cez plot) a nie od nejakých vypĺznutých úbožiatok ubytovaných v produkčných klietkach s rozmermi 20x20x20 cm.
Ak budete mať šťastie, stretnete pri horárni aj koňa. Teda mne sa tak udialo, keď sa nečakane spoza zákruty ku mne prihnal veľký a krásny vraník. Kdesi v diaľke som zazrel jeho pešiu majiteľku s rovnako čiernym psom. Myslel som si, že rozkokošený tátoš majiteľke ušiel a pokúsil som sa ho chytiť za ohlávku, ale pejko bol rovnako slobodomyselný ako tie horárenské sliepky a nechať sa chytiť mu ani nenapadlo.
Od Kalinkovskej horárne môžete pokračovať ďalej doľava po modrej značke, ale ak sa vydáte neznačenou cestou vpravo od smerovníka, dovedie vás polňačka k lokalite Bajdelská lúka. Ide ochránený areál v oblasti Dunajské luhy. Územie je od roku 1988 zaradené do 4. stupňa ochrany kvôli topoľu bielemu a pôvodnému tvrdému lužnému lesu – brestovej jasenine s charakteristickým bylinným podrastom.
Mimochodom celá dnešná túra je charakteristická mohutným výskytom medvedieho cesnaku. Ak sem prídete v čase jeho kvitnutia, koberec bielych kvetov skvelo dotvorí už aj tak pekný estetický zážitok. Ak cesnak nemáte radi, tak sem ani nechoďte, pretože to tu páchne ako v pokútnej výrobni z internetu stiahnutého receptu zaručeného cesnakového elixíru proti covidom.
Či po modrej značke alebo po poľnej ceste lemujúcej Bajdelskú lúku, tak či tak sa dostanete k derivačnému kanálu. Ak budete pokračovať ďalej po modrej dovedie vás až do obce Kalinkovo. Vzhľadom na to, že auto ste nechali v Ketelci či v Topoľovom nebol by to pre vás práve najlepší variant výletu. Preto po dosiahnutí brehu derivačného kanála pokračujte doľava po modrej, ale len cca 200 metrov. Tam by ste mali naraziť na most preklenujúci derivačný kanál. Frekvencia cyklistov vyskytujúcich sa na dunajskej hrádzi (niektorí bez rúšok, niektorí s rúškami na pol žrde – to znamená rúška zakrývajúce ústa ale nie nos) je vysoká, ale vy len rýchlo prebehnite cez hrádzu a zamierte k Dunaju.
V trstí pri brehu rieky je viacero opustených „posedov“ vybudovaných rybármi. Tu sa v ústraní môžete na chvíľu zložiť a skonzumovať prinesené občerstvenie. Ak sa pozorne rozhliadnete, nájdete tu aj stopy ničivej činnosti bobrov a presvedčíte sa na vlastné oči, že na hesle: zabi bobra, ochrániš les – je niečo racionálne.
Ďalšia trasa vedie povedľa hrádze, po korune ktorej frčia síce cyklisti jeden za druhým, ale vy sa pohybujete v bezpečnej vzdialenosti minimálne 30 metrov od nich. Kráčate trávnatou plochou popri hrádzi smerom k Bratislave cca 2 kilometre až kým nenarazíte na ďalší most ponad derivačný kanál (nachádza sa tu bufet Malá vyza). Prejdete cez most a pred vami sa nachádza lesnatá lokalita zvaná Gajc. Ak by ste pokračovali po brehu derivačného kanála asi kilometer smerom k mestu, dôjdete k areálu výstavby mosta diaľničného obchvatu. Pre technicky založeného človeka je to možno zaujímavý bonus tejto túry, ale pre človeka, ktorý prišiel navštíviť prírodu je to čistá katastrofa.
Ak si odpustíte návštevu stavby diaľničného mosta, tak za mostíkom preklenujúcim derivačný kanál pokračuje modrá značka, ktoré vás dovedie späť do lokality Topoľové, odkiaľ už trafíte k svojmu autu.
Na niektorých turistických mapách CHKO Dunajské luhy je vyznačená aj červená značka. Tá má začínať na brehu derivačného kanála približne uprostred vzdialenosti medzi mostom preklenujúcim derivačný kanál a stavbou diaľničného mosta. Červenú značku tu však nikde žiadnu nenájdete. Vedie tu však lesná cesta, ktorá vás dovedie k poľovníckemu posedu a od neho pokračuje viacero neznačených chodníkov. Ak máte v mobile aplikáciu S batohom na hory, tak pomocou nej sa viete orientovať v spleti týchto chodníkov a vlastne kráčať po červenej značke, ktorá v reáli nejestvuje. Červená značka sa pri horárni Bôrové napojí na modrú a ďalej po modrej sa už vrátite k horárni Topoľové a neskôr k autu.
Celá popísaná túra meria okolo 8 kilometrov, samozrejme vzdialenosť závisí aj od vašich odbočení z trasy a od vašich občerstvovacích zastávok. Stráviť tu v bezcovidovom prostredí môžete približne tri hodiny.
Zdroj fotografií: autor textu
(všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty