Pavol Fabian

V tomto a nasledujúcich príspevkoch na pokračovanie budem písať o svojej ceste do Mauritánie.

…

Letel som už najmenej stokrát, ale ešte nikdy sa na obrazovku predo mnou (na sedadle) nepremietal pohľad z kamery umiestnenej v kokpite pilota. Je to zaujímavý nápad a aj pohľad. Do tej chvíle, kým sa pilot tesne pred zosadnutím na ranvej nouakchottského letiska nerozhodne roztúrovať všetky motory a opäť prudko vyštartovať k nebesiam ako raketa z ruskej kaťuše. Po obkrúžení letiska sme na druhý pokus pristáli bez problémov. Aké by aj mohli byť problémy, keď pre toto letisko je typický dopravný frmol podobný tomu, aký je v Bratislave ráno po silvestrovských oslavách. Na celom letisku robil nášmu airbusu spoločnosti Turkish Airlines partnera len stroj senegalských aerolínií.

Letisko v hlavnom meste Mauritánie má zaujímavú polohu. Kamkoľvek sa z letiskovej budovy pozriete, všade až do nedohľadna vidíte len piesok a púšť. Budova zvonku vyzerá moderne, veď bola otvorená toť nedávno – v roku 2016. Predchádzajúce letisko sa nachádzalo v centre Nouakchottu a dnes jeho pristávacia dráha slúži ako príliš rozšafná a určite jedna z najlepších komunikácií v meste. (Získať takéto ocenenie nie je ťažké, väčšina ulíc hlavného mesta má piesočný povrch.)

Letisková budova v Nouakchotte

Letisková budova zvonku vyzerá moderne a letiskové toalety patria určite k tým najlepším, aké možno v Mauretánii nájsť – to znamená, že sú európskeho typu, nemusíte v nich po turecky čupieť. Tu pozitíva končia – splachovacia voda netečie, na mise chýba doska a v kastlíku toaletný papier. Nechýba hajzelbaba, sediaca znudene pred vchodom, avšak s tvárou vyjadrujúcou spokojnosť so stavom záchodov.

Kontrola na letisku pri vstupe do krajiny je zodpovedná a dôkladná – takmer na úrovni prijímania nového chovanca do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Na jej prvý stupeň naďabíte už v tuneli (rukáve) pri vychádzaní z lietadla. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že na tunajšom letisku pristane za celý deň len asi desať spojov. Je teda nad slnko jasnejšie, že do tunela ste sa mohli dostať len a len z toho práve prileteného  a jediného lietadla nachádzajúceho sa na letiskovej ploche. Napriek tomu si túto skutočnosť so všetkou vážnosťou overí agilný kontrolór. Pýta od vás palubný lístok a beda vám, ak ste ho medzitým už zahodili.
Nasleduje covidová kontrola. Chlapík v ušmudlanom bielom plášti s imidžom predavača v mäsiarstve, do ktorého už dávno nezavítala hygienická kontrola, si od vás vyžiada doklad o očkovaní a PCR teste. Detailnejšie ho však neštuduje, uspokojí sa s tým, že zazrie QR kód. Ak by QR kód obsahoval napríklad menu vašej obľúbenej reštaurácie, aj s takým dokladom by ste prešli.

Od zdravotníka postupujete k okienkam pasovej kontroly.

Sú dve.

Do Nouakchottu síce prileteli našim lietadlom len asi dvadsiati cudzinci, napriek tomu dve okienka ani na tento počet pricestovavších respondentov nie sú postačujúce. Komótny úradník vás usadí na stoličku, aby vám odobral odtlačky prstov. Neuspokojí sa s jedným, či dvomi. Poskytnúť musíte všetkých desať a vám v hlave vyvstane neodbytná otázka, či vie aj o prstoch, ktoré ukrývate v topánkach? Odtlačky odoberá opakovane, pretože nie je spokojný s nasnímaným obrázkom. Keď má pohromade kompletnú súpravu odtlačkov (bývalí pracovníci s motorovou pílou majú výhodu) niekam ich pomalým internetovým pripojením odošle. Čaká sa na potvrdenie príjmu odtlačkov. Potom nasleduje fotografovanie tváre. Vzápätí odoslanie fotografie tváre slimačím internetovým pripojením kamsi do databáz centrály mauritánskej tajnej služby či do castingovej spoločnosti pripravujúcej televíznu súťaž Zločinec roka. Za tento pozoruhodný záujem o vašu telesnú schránku zaplatíte 55 eur. Bez toho, aby ste dostali doklad o zaplatení, vám potom úradník vlepí do pasu vízovú nálepku, na ktorej sa vyníma fotografia  vašej do červena rozpálenej nasratej tváre.

Informačná tabuľa na prvom prestupovom letisku v Istanbule (ďalšia zastávka bola v senegalskom Dakare)

Môžete sa posunúť k ďalšiemu kontrolnému postu. Tu si dvaja uniformovaní muži overia, či máte v pase platné vízum, pričom ste ho práve dostali na kontrolnom poste nachádzajúcom sa asi päť metrov od nich. Po získaní dvoch pečiatok do pasu sa rozhliadnete po okolí a s úľavou konštatujete, že do Nouakchottu dorazil okrem vás aj váš batoh. Radostne sa k nemu úzkym východom rozbehnete, lenže tam sedí ďalší uniformovaný muž. Do chvíle, kým sa ocitnete v jeho blízkosti vyzerá ako ideálny herecký typ na predstaviteľa Šípkovej Ruženky, pravda až na to, že má tmavú pokožku, prešedivenú bradu a je to chlap. V momente, keď okolo neho prechádzate, prebudí sa! Jeho ruka vystrelí k vám! Aj on chce váš pas!

Pomalým pohybom si ho priblíži k očiam a dlho sa naň zahľadí. (Asi je krátkozraký). Potom začne listovať. Prelistuje postupne všetkých(!) 34 strán a ak každej z nich venuje päť sekúnd pozornosti (čo je len veľmi mierny odhad), tak pas dočíta po troch minútach. Následne dôkladne skontroluje aj zadnú stranu pasu (tá aj mne pripadala vždy najzaujímavejšia – nie je tam totiž zhola nič). Napokon pas zatvorí a opäť sa zahľadí na jeho prednú stranu. V tejto pozícii opäť prejde do spánkového stavu a vy neviete, čo to znamená?

Práve ho postihol akútny záchvat obávanej africkej spavej choroby?

Dostal práve infarkt? Nie, to by asi spadol zo stoličky…

Či len chce bakšiš?

Keď to trvá už minútu a vy neviete, čo robiť, zrazu sa opäť preberie a pas vám bez slova vráti.

Hurá!

Zamierite k batohu, ktorý je prekvapujúco stále na svojom mieste a zisťujete, či dorazil v pôvodnom stave. Uspokojene si ho hodíte na plecia a zamierite k východu.

Lenže opäť na vás ktosi zakričí a nasmeruje vás k letiskovému röntgenu. Poslušne zložíte veľký aj malý batoh na pohyblivý pás a s obavami čakáte ako kontrola dopadne (do krajiny nemožno doviezť ani alkohol ani bravčové!). Pohyblivý pás je tu však jediné, čo sa pohybuje. Černoška v zelenej uniforme majúca na starosť röntgen sa hýbe maximálne úsporne. V podstate  pohybuje len prstami na rukách a hodnotí pohľadom svoje čerstvo nalakované nechty. Obsah batohov je jej ukradnutý. Prešli ste aj poslednou kontrolou.

Zdroj fotografií: autor textu (po kliknutí na fotografie sa tieto zväčšia)