Pavol Fabian

Včera sa na pôde Matice slovenskej konalo Spomienkové kolokvium k stému výročiu narodenia novinára, spisovateľa a kultúrneho dejateľa Romana Kaliského.

Dnes by sa táto významná slovenská osobnosť dožila sto rokov. Roman Kaliský (aktívny účastník SNP, v ktorom bol zranený) dlhé roky pracoval v novinách, vo filme aj v televízii až kým ho odtiaľ na začiatku normalizácie nevyhodili a nasledujúcich dvadsať rokov zabezpečoval živobytie pre svoju rodiny v rozličných robotníckych profesiách.  Po novembri 1989 sa nakrátko stal riaditeľom Slovenskej televízie a vrátil sa k novinárčine.

Je smutné, že dnešné mienkotvorné médiá si takmer nevšimli jeho storočnicu. A ak predsa, tak len veľmi okrajovo.

Je to však celkom pochopiteľné. Roman Kaliský sa výrazne pričinil o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Bol spoluautorom návrhu Deklarácie Slovenskej národnej rady o štátnej suverenite Slovenskej republiky, ba dokonca sa s ním uvažovalo na post prvého prezidenta samostatného Slovenska. Bol to on a ľudia okolo neho, kto prišli s myšlienkou osamostatnenia sa a politici už len vykonali to, čo bolo potrebné motivovaní jeho nadšením, presvedčením a argumentáciou.

No a to všetko sú dôvody, prečo naše média jeho storočnici venujú minimálnu pozornosť. Národné cítenie, obhajoba národných záujmov, preferovanie Slovenska pred nadnárodnými záujmami to sa dnes skrátka nenosí. Dnes je in slepo vykonávať pokyny skutočných miestodržiteľov moci spoza plota ambasády a správať sa neochvejne proeurópsky a proatlanticky až do vlastnej záhuby.

Bolo mi cťou stráviť s R. Kaliským onen historický okamih – polnoc 1. 1. 1993 ma námestí SNP a pripiť si s ním na úspešnú cestu nového štátu. Do akej miery je úspešná je otázne…

Je smutné, že Roman Kaliský nás v roku 2015 opustil, ale pre neho je šťastie, že sa nedožil toho, čo sa so Slovenskom deje dnes.

(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)

Zdroj fotografií: autor textu