Ak sa pri tvorbe vlastného rozlúčkového listu chcete inšpirovať poslednými slovami slávnych osobností, v nasledujúcich riadkoch nájdete posledné vyjadrenia takmer troch stovák zväčša všeobecne známych ľudí bližšej i vzdialenejšej histórie. Iste, možno namietať, že niektoré z uvádzaných posledných slov nebudú celkom autentické, niektoré vznikli až dodatočne v rámci akejsi legendy šírenej o tej, ktorej historickej osobe. Môžeme sa sporiť o to, či Juraj Jánošík predtým, než mu kat pod rebro vrazil kovový hák naozaj vyriekol to známe hrdinské:
“Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte.“
Nemožno sa však sporiť o to, že Juraj Jánošík žil a ani o to, že umrel!
Keby vám však ktosi tvrdil, že posledné rozlúčkové slová, ktoré vyriekla Červená Karkuľka predtým než ju zlý vlk zjedol, boli: „Dobrú chuť.“ – tu by sa mal čitateľ naozaj zháčiť!
Abimelech, kráľ izraelský zasiahnutý do hlavy kameňom. (13.stor. pred n.l.):
„Taste meč a prebodnite ma, aby ľudia nepovedali: Ubila ma žena!“
Addison, Joseph, anglický esejista, básnik, dramatik, učenec a politik (1719):
„Pozri, ako pokojne môže umierať kresťan!“
Agrippina mladšia, (Julia Vipsania Agrippina), sestra rímskeho cisára Caligulu a matka cisára Nera (59 n.l.):
„Bodni do brucha!“
Aleš, Mikoláš, český maliar, kresliar, dekoratér a ilustrátor (1913):
„A unavuje ma hovoriť.“
Alexander I. Karađorđević, juhoslovanský kráľ (1934):
„Ochraňujte mi Juhosláviu.“
Alexander II., Nikolajevič, ruský cár z rodu Romanovcov pri atentáte po prvej bombe, ktorá rozbila jeho kočiar (1881):
„Chvalabohu, som zdravý a bez pohromy.“
Alexander III. Macedonský (Alexander Veľký), macedónsky kráľ na otázku komu zanecháva ríšu (323 pred n.l.):
„Tomu najsilnejšiemu.“
Alžbeta I., anglická kráľovná z dynastie Tudorovcov, (1603):
„Všetko moje bohatstvo za jediný okamih.“
Anaxagoras, grécky filozof – učiteľ, keď sa pýtali, aké má posledné prianie, (428 pred n.l.):
„Dajte chlapcom deň voľna.“
Anaxarchos z Abdér zvaný Blažený, grécky filozof (320 pred n.l.):
„Len tlčte do vreca, v ktorom je Anaxarchos. Anaxarcha nedobijete.“
Antoinette, Mária, dcéra Márie Terézie, francúzska kráľovná šliapla cestou ku gilotíne na nohu svojmu katovi. Jej posledné slová boli (1793):
„Prepáčte pane. Neurobila som to schválne.“
Archimedes, matematik, fyzik a vynálezca rímskemu vojakovi, ktorý sa ho znovu dôrazne pýtal na meno, podráždený prvou odpoveďou (Neruš moje kruhy), (212 pred n.l.):
„Počkaj, len čo vyriešim ten problém.“
Arenas, Reinaldo, kubánsky spisovateľ a dramatik, tri roky po diagnostikovaní ochorenia HIV spáchal samovraždu – predávkoval sa kombináciou liekov a alkoholu (1990):
„Kuba bude slobodná, ja už som.“
Astorová, Nancy Witcher, britská politička amerického pôvodu, keď zbadala pri svojej posteli celú svoju rodinu (1964):
„Zomieram, alebo mám narodeniny?“
Austenová, Jane, anglická spisovateľka (1817):
„Nechcem nič len smrť.“
Bailly, Jean-Sylvain, francúzsky matematik, astronóm, spisovateľ a jeden z počiatočných vodcov Francúzskej revolúcie na katovu otázku, či sa bojí (1793):
„Nie, je mi zima.“
Bainham, James, anglický právnik a protestantský mučeník, ktorého upálili (1532):
„Tak sa teda pozerajte, pápeženci! Stále ste chceli vidieť zázraky, tak teraz ho môžete uvidieť – ja totiž v tomto ohni necítim bolesť o nič viac, ako keby som ležal v posteli.“
Balzac, Honore de, francúzsky spisovateľ už temer v delíriu si spomenul na zázračného doktora Horace Bianchona, postavu svojho diela, (1850):
„Keby tu bol Bianchon, zachránil by ma!“
Podľa iného zdroja:
„Osem dní v horúčkach. To som ešte mohol napísať knihu.“
Baťa, Jan Antonín, český podnikateľ napísal tesne pred smrťou (1965):
„Pravda nakoniec vypláva na povrch ako olej na vodu.“
Beckett, Samuel, írsky spisovateľ, autor absurdných drám 1989):
„Nedokázal by som prejsť životom, bez toho, aby som nezanechal škvrnu na tichu.“
Beecher, Henry Ward, duchovný na lekárovu otázku, ako vysoko dokáže zdvihnúť ruku (1887):
„Dosť vysoko, aby som vás mohol udrieť!“
Celá debata | RSS tejto debaty