Pavol Fabian

O pár dní tu máme referendum. Postoj médií a vládnych politikov k tejto zásadnej udalosti je smutnosmiešny až trápny. Podobná zásadná udalosť sa udeje zakrátko aj v Česku – voľba prezidenta. Porovnajte si prístup verejnoprávnych, ale aj súkromných médií v ČR a na Slovensku. V Česku neuplynie deň, aby v televízii nešli volebné spoty jednotlivých kandidátov, aby v programe neboli politické diskusie na túto tému, analytické programy… U nás médiá a vládni politici k referendu pristupujú ako ku kvapavke –  viem, že ju mám, nejako ju už len prekonám, podstatné je, aby sa o nej nedozvedeli susedia a celá obec.

Ak už médiá či vládni politici referendum náhodou spomenú, tak len v tej súvislosti, že aj tak nemá zmysel, že aj tak nezaručuje predčasné voľby, že je to Ficovo referendum, že sa ho nezúčastnia…

Pritom toto referendum v prípade jeho úspechu bude mať ďalekosiahly a nadčasový význam – na jeho základe bude možné odvolať ktorúkoľvek neschopnú vládu, hoci aj prípadnú ďalšiu Ficovu!

Doterajší vlažný prístup Slovákov k inštitúcii referenda je nepochopiteľný. Je pravda, že podmienka referenda (nadpolovičná účasť voličov) je pomerne prísna, ale práve to by nás malo ešte viac motivovať zúčastniť sa.

Veď jedno minulé neúspešné referendum mohlo vyriešiť aj naše dnešné problémy s drahými energiami! Mám na mysli referendum o neprivatizovaní strategických podnikov z roku 2008. K urnám prišlo len 44,25 percent voličov a preto bolo neplatné. K úspechu chýbali z hľadiska počtu voličov jedny Košice! Je zaujímavé, že aj vtedy zbrojili proti referendu pravicoví politici:

„Slovenská demokratická koalícia (SDK) vyzýva všetkých svojich sympatizantov, aby sa nezúčastnili na referende o neprivatizácii strategických podnikov. Podľa lídra SDK Mikuláša Dzurindu je to podvod na občanoch a klamstvo tých, ktorí tu štyri roky rabovali, preto by ho mali občania ignorovať. Dzurinda sa osobne na referende nezúčastní.“

Referendom sa mohli a mali rozhodnúť aj také zásadné otázky, ako je podpísanie obrannej zmluvy s USA, či zasielanie zbraní na Ukrajinu. Terajšia vláda za výraznej pomoci Čaputovej (napriek tomu, že nič z toho nemala vo vládnom programe!) to však všetko zosnovala tak rýchlo, že rýchlejšie by to nestíhal ani Usain Bolt. Stali sme sa tak, proti vôli väčšiny obyvateľstva, účastníkmi vojny v cudzom záujme!

Referendum je mocný nástroj priamej demokracie, len ho musíme – my voliči – aj chcieť využívať! V takom prípade môže zaúčinkovať aj proti vojne! Vie o tom aj americký herec Jack Nicholson, ako o tom svedčí jeho výrok:

„Na celom svete, aj v tom najtemnejšom kúte by sa malo konať referendum. Týkalo by sa len jednej otázky: Kto je za to, aby sa už nikdy neviedla vojna? A teraz sa zamyslite nad tým, ako by dopadli tieto voľby! Toto nie je len hlúpy sen, dá sa to splniť. Ale nie, nie s politikmi, ktorých máme.“

Čínsky filozof, revolucionár a politický vodca Sunjatsen, ktorý sa významne podieľal na zvrhnutí cisárskej dynastie Čching a považuje sa za zakladateľa modernej Čínskej republiky, ktorej bol v rokoch 1912 – 13 dočasným prezidentom, skoncipoval v roku 1924 svoje Princípy demokracie. Bol presvedčený, že ľudia majú mať štyri práva – právo voliť, právo odvolať, právo zákonodarnej iniciatívy a to posledné právo sa týka dnešnej situácie Slovenska:

„Ak si ľudia myslia, že starý zákon (v našom prípade Ústava SR – pozn. autora) nie je pre nich výhodný, mali by mať moc zmeniť ho a požiadať vládu, aby presadila novelizovaný zákon a zrušila starý zákon.“ Toto právo nazval Sunjatsen referendom a považoval ho za štvrtú formu ľudovej suverenity.

Krajina, ktorá má s referendami najviac skúseností je Švajčiarsko. Švajčiarsky politológ a politik, expert na inštitút referenda Andreas Gross hovorí:

„Priama demokracia vďaka vhodnej právnej úprave a systémovému prístupu slúži na zvýšenie miery zapojenia občanov do spravovania vecí verejných, na prehĺbenie diskusie medzi obyvateľmi, na posilnenie súdržnosti spoločnosti a  udržanie politickej stability.“

Čo viac v našej totálne rozdelenej spoločnosti nebezpečne smerujúcej až k násilnostiam potrebujeme, ak nie jej súdržnosť a politickú stabilitu? Aj k tomu môže viesť nadchádzajúce referendum a samozrejme aj politici, ktorí majú dlhodobejšiu víziu a nerozhodujú sa doobeda tak a večer opačne.

Referendum je teda schopné spojiť rozhádaných, ale najmä ukázať pravdu o tom, čo si myslí väčšina. Niet lepšieho demokratického mechanizmu!

Humorne, ale pravdivo o tom hovorí aj americko-francúzska spisovateľka Pamela Druckermanová žijúca v Paríži:

„Ak chcete vedieť, aká stará ste, jednoducho vojdite do francúzskej kaviarne. Je to verejné referendum o vašej tvári.“

A tak, drahí spoluobčania, neseďte 21. januára doma! Veď predsa nie sme hlúpejší ako Jack Nicholson, Andreas Gross, Sunjatsen, Pamela Druckermanová, alebo sprostejší ako radový Švajčiar!

Zdroj foto: autor textu