Pavol Fabian

Všeobecné pravidlá pre skokové samovraždy

(v texte sú používané poznámky pod čiarou nachádzajúce sa na konci textu)

Veľmi dôležité pri samovraždách vykonaných skokom, je oblečenie samovraha. Nejde ani tak o poslednú módu, farbu, či vzor na látke, ale o to, aby ste vo vzduchu kládli čo najmenší odpor. Za vhodné oblečenie možno považovať napríklad cyklistický komplet. Tieto súpravy sú síce primárne určené pre cyklistov do 25 rokov, ale veľmi často ich užívajú aj cyklisti nad túto vekovú hranicu. Na lesných cestičkách, či dunajskej hrádzi potom cez víkend vídať množstvo bicyklujúcich sa obtiahnutých pivných brúch, z ktorých ako komické pahýle trčia pavúčie ruky a nohy. Chlapi holdujúci zároveň pivu aj cyklistike sa potom nápadne podobajú napitému kliešťovi (Ixodes ricinus), ktorý práve odpadol zo svojho hostiteľa. Ak teda môžu nosiť cyklistické dresy oni, prečo by nemohli samovrahovia?

Jestvujú síce aj špeciálne pretekárske plavky, z kompresnej tkaniny minimalizujúcej aerodynamický odpor, aby ste plávali efektívne, ale tie sú určené pre vodné prostredie. Pokiaľ je autorovi známe, nikto ich netestoval vo vzdušnom prostredí. Navyše podobnosť s Ixodes ricinus by tu bola rovnaká…

Hlavu samovražedného skokana odporúčame vyholiť dohola, prípadne vlasy silno nagélovať a pritlačiť k hlave, alebo  použiť kúpaciu čiapku. Takto vystrojený budete síce vyzerať ako idiot, ale zároveň ako zodpovedne pripravený samovrah, čo je v konečnom dôsledku jedno a to isté.

Absolútne nevhodným odevom pre skokovú samovraždu sú nohavice tureckého strihu a vôbec čokoľvek voľného strihu (širočizné sukne, voľné haleny, nehovoriac o pršiplášťoch a pončách!) Pri skoku v takomto ležérnom relaxačnom oblečení by ste mohli dopadnúť ako známi base jumperi v Alpách, ktorí po skoku z vysokého brala roztiahnu ruky a nohy a „plávacie blany“ medzi končatinami či trupom im umožnia, aby plachtili priestorom a k letu využívali tepelné prúdenie vzduchu. Ak by sa váš skok premenil na takýto kĺzavý let, mohlo by sa vám stať, že by ste dopadli celkom inde než ste si naplánovali. Rozptyl dopadu by sa mohol pohybovať v administratívnych hraniciach priemerného slovenského okresu až kraja. To by bolo zvlášť nevhodné, ak ste svoj skok plánovali ako demonštratívny a chceli ste sa rozplaštiť napr. priamo pred očami milenky, ktorá vás ohrdla. Nehovoriac o možných medzinárodno-právnych a diplomatických komplikáciách takéhoto skoku, ak by ste ho uskutočnili v niektorom z prihraničných regiónov a vzdušné prúdy by vás  zaniesli ponad hraničnú čiaru na územie cudzieho štátu. V tom prípade by vás mohla zostreliť protivzdušná obrana daného štátu – zvlášť, ak by ste neodpovedali na výzvy Oblastného strediska riadenia letovej prevádzky a nereagovali by ste ani na gestikuláciu k vám vyslaných pilotov vojenských stíhačiek.

Takže:

Voľba oblečenia je veľmi dôležitá!

Trajektóriu vášho posledného pohybu v živote odborníci rozdeľujú na tri segmenty – odskočisko, vlastnú dráhu letu a dopadlisko. Odskočiskom sme sa už pomerne podrobne zaoberali. Azda treba už len dodať, že ak skáčete z okna, či balkóna vlastného bytu, mali by ste sa odraziť čo najviac – bolo by trápne zachytiť sa na prádlových šnúrach niektorého spodného suseda a ostať tam visieť medzi deravými ponožkami a vyťahanými pánskymi spodkami.

Čo sa týka trasy letu, tam nie je veľmi čo poradiť. Letíte vzduchom, voľným pádom, tak si to užívajte! Čo si iní draho zaplatia, aby si pri tandemových zoskokoch alebo bungee jumpingoch mohli užiť – vy máte zadarmo!

Skáčeme zásadne mimo chodecké trasy. Ak sa nedá zaručiť, že plochu pod vami nebudú využívať aj chodci, je nevyhnutné, aby ste počas skoku kričali zo všetkých síl (čo asi nebude až taký problém…). Kričať môžete rozličné, odvahu dodávajúce bojové pokriky, ktoré vo vojnových udalostiach pomáhali dvíhať morálku útočiacej jednotky, napr.:

Huráááá, Geronimoóó a pod.

V prípade, ak sa pod vami nachádza chodecká trasa, kričte prosím nasledovné:

„Upozorňujeme občanov prichádzajúcich sprava aj zľava, aby zvýšili opatrnosť, zvrchu sa k chodníku práve blíži…“ (namiesto troch bodiek dosadíme vlastné meno)

Ak chcete skočiť vo večerných či nočných hodinách  a svietiť si pri tom na cestu baterkou, neodporúča sa takýto skutok vykonať okolo 13. augusta. Náhodní pozorovatelia by si vás mohli pomýliť s rojom Perzeíd.

K zemi sa zásadne približujeme po hlave, neskáčeme na nohy a už vôbec sa nepokúšame o efektné parádičky, ako sú rozličné vývrtky, premety a iné, ktoré používajú napríklad olympionici pri skokoch do bazéna z trojmetrovej dosky. Skoky po hlave[1] šetria prostriedky už aj tak finančne poddimenzovaného rezortu zdravotníctva.

[1] Tzv. skoky na istotu