Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Bomba

(V texte sú použité poznámky pod čiarou. Nachádzajú sa na konci textu)

Kehoe, Andrew Philip (55) – americký masový vrah v okrsku Bath v štáte Michigan.

Kehoe sa narodil do rodiny s trinástimi deťmi. O matku prišiel ešte mladý. Otec sa znovu oženil a Andrew sa údajne s macochou často bil. Keď mal Andrew štrnásť rokov stala sa čudná udalosť. Naftová piecka, ktorú sa macocha pokúšala rozkúriť, explodovala. Macochu postriekala nafta, takže začala horieť. Andrew ju najprv niekoľko minút pozoroval, kým ju uhasil vedrom vody. Macocha na následky popálenín neskôr zomrela. Nehodu nikto podrobne nevyšetroval a Kehoe vyviazol bez obvinení.

Kehoe navštevoval strednú školu v Tecumsehu a neskôr aj  Michigan State College, kde sa zoznámil so svojou ženou Ellen „Nellie“ Priceovou, dcérou z bohatej rodiny Lansingovcov. Zobrali sa v roku 1912. Po svadbe sa často sťahovali, až do roku 1919, kedy si od Elleninej tety kúpili odľahlé hospodárstvo s rozlohou cca 75 hektárov. Kúpna cena bola 12 000 dolárov – z toho polovicu vyplatili v hotovosti a polovica išla z hypotéky.

Kehoe sa tešil povesti inteligentného muža, opovrhujúceho každým, kto s ním nesúhlasil. Susedia na neho spomínali ako na vždy upraveného, až úzkostlivo odievaného človeka známeho tým, že si košeľu prezlieka len čo sa mu trochu zašpiní. Zároveň ho popisovali ako človeka, ktorý bol krutý k zvieratám a tvrdili, že raz dokonca ubil k smrti koňa.

V roku 1925 Nellie ochorela. Trpela chronickou tuberkulózou a jej časté pobyty v nemocnici priviedli rodinu do dlhov. Kehoe za týchto okolností prestal splácať hypotéku aj poistenie nehnuteľnosti a poskytovateľ hypotéky začal pripravovať exekúciu hospodárstva.

Nepriaznivá situácia Kehoea pravdepodobne značne frustrovala. Inak sa jeho konanie nedá vysvetliť.

18. mája 1927 odpálil Kehoe bombu na Bathskej zlúčenej škole. Zabil svoju manželku a ďalších 45 ľudí. Väčšinu obetí tvorili deti, žiaci 2. až 6. stupňa Bathskej zlúčenej školy. Zranenie utrpelo ďalších 58 ľudí. Druhú bombu odpálil o chvíľu neskôr vo svojom voze, čím zabil sám seba a aj riaditeľa bathskej školy. Ich smrť je najkrvavejším aktom vraždy školákov v americkej histórii.

Po atentáte vyšetrovatelia našli drevenú ceduľu pridrôtovanú k oploteniu hospodárstva, na ktorej bola posledná Kehoeova správa:

„Kriminálnikmi sa ľudia nerodia, vytvárajú ich okolnosti.“

Samovražedná vesta

al-Bagdádí, Abú Bakr (48) – vodca irackej odnože al-Káidy, ktorá sa neskôr pretransformovala na Islamský štát. Na teroristovu hlavu vypísali Spojené štáty odmenu 10 miliónov dolárov.

11. júla 2017 oznámilo Sýrske observatórium pre ľudské práva, že podľa potvrdených informácií Bagdádího zabili na východe gubernie Dajr-az-Zaur. Informáciu údajne potvrdili aj poprední predstavitelia Islamského štátu. Kurdské a iracké úrady, ani americké ministerstvo obrany informáciu o Bagdádího smrti však nepotvrdili.

Na konci apríla 2019 sa na verejnosti zjavila videonahrávka, v ktorej Bagdádí reaguje na najnovšie svetové udalosti a sľubuje pomstiť padlých bojovníkov Islamského štátu[1].

Smrť vodcu teroristickej organizácie Islamský štát potvrdil americký prezident Donald Trump až o dva roky neskôr, 27. októbra 2019. Americké špeciálne komando Bagdáddího prepadlo v dome v dedine Bariša, nachádzajúcej sa 25 kilometrov severne od mesta Idlib a 5 kilometrov od tureckej hranice.

Bagdádí v bezvýchodiskovej situácii použil samovražednú vestu. Zabil pri tom aj svoje tri nedospelé deti. Špeciálne sily po zaistení spravodajských informácií zničili celý objekt, v ktorom sa Bagdádí ukrýval so svojou rodinou a spolubojovníkmi.

Hladovka

Kleanthés z Assu (80) –  starogrécky filozof, predstaviteľ stoickej školy, na čele ktorej vystriedal Zénóna z Kitia, ktorý bol jeho učiteľom. Pôvodne bol pästným zápasníkom v rodnej Malej Ázii (Assos sa nachádza na území dnešného Turecka). Do Atén prišiel veľmi chudobný a musel sa živiť ako čerpač vody pri studniach. Z biedy ho vytiahol až Zénón. Práve jeho učenie Kleanthés do konca života rozvíjal. Kleanthés za svetový princíp považoval Slnko. Z jeho vlastného diela sa zachovali len zlomky, najvýznamnejšia z nich je Óda na Dia. Zomrel dobrovoľnou smrťou hladom.

Titus Catius Asconius Silius Italicus (74) –  rímsky právnik, rečník, filozof a básnik. Študoval rétoriku a právo, najprv robil obhajcu na súde, za Nerovej vlády vykonával funkciu verejného žalobcu. V roku 68 sa stal konzulom a neskôr prokonzulom v Ázii. V tejto funkcii ukončil kariéru. Potom odišiel do Kampánie, kde sa venoval filozofii a poézii. Počas kariéry nadobudol značný majetok, preto sa mohol venovať aj zbieraniu umenia. V starobe trpel nevyliečiteľnou chorobou, preto spáchal samovraždu tým, že odmietol jesť. Hoci bohatý, zomrel od hladu.

Nasledujúca osobnosť neodišla z tohto sveta v dôsledku samovraždy, hoci sa o ňu raz pokúšala. Napriek tomu si zaslúži byť zaradená do textu o samovraždách, pretože sa podľa môjho názoru o samovraždu celoživotne pokúšala. Napokon síce zomrela z iných príčin, ale ak by smrť nenastala tak, ako nastala, možno by svoj dlhodobý samovražedný pokus dokonala:

Samovražda cigaretami

Vonnegut, Kurt (84) – americký spisovateľ, výrazný odporca vojny, kritizujúci spoločnosť, vyhlasujúci, že jeho náboženstvom je humanizmus. K jeho najznámejším dielam patrí Bitúnok č. 5, Matka noc, Raňajky šampiónov, Mechanický klavír.

V roku 1943 sa prihlásil do armády, po prvom roku ho presunuli do výcvikového tábora Atterbury, neďaleko jeho rodného mesta Indianapolis. Keď sa vrátil na pár dní domov, aby prekvapil rodičov na Deň matiek, našiel svoju matku mŕtvu – spáchala samovraždu predávkovaním tabletkami na spanie.

Z jej smrti sa nikdy nedokázal úplne spamätať. Trpel hlbokými depresiami a utiahol sa na samotu. Aj keď sa jeho Bitúnok č. 5 stal slávnym a dobre sa predával, Vonnegut uprostred svojich literárnych úspechov bojoval s depresiou. Po rozvode v roku 1971 žil v New Yorku sám a mal problémy s písaním. Hoci sa spisovateľ v roku 1979 oženil s druhou manželkou a spolu si adoptovali dcéru, jeho depresia sa zhoršovala. V roku 1984 sa pokúsil zabiť predávkovaním práškov na spanie v kombinácii s alkoholom – v roku 1991 o tom napísal v zbierke esejí Osudy horšie ako smrť.

Vonnegut bol v ohrození života niekoľkokrát. Naposledy 31. januára 2001, keď horné poschodie jeho domu zachvátil požiar spôsobený cigaretou. Vonnegut sa nadýchal dymových splodín a museli ho previezť do nemocnice, kde sa štyri dni v kritickom stave potácal na hranici života a smrti. Prežil, ale jeho osobný archív bol zničený[2].

Kurt Vonnegut bol vášnivým fajčiarom, pripaľoval si jednu od druhej. Fajčil cigarety značky Pall Mall bez filtru, čo považoval „za štýlový spôsob, ako spáchať samovraždu“. Pre tento výrok je zaradený do tejto príručky.

Vonnegut napokon zomrel 11. apríla 2007 vo veku 84 rokov, keď podľahol ťažkým následkom poranenia mozgu, ktoré utrpel po páde v byte na Manhattane. S istou mierou nadsádzky by sa dalo povedať, že bol nádejným účastníkom nedokonanej cigaretovej samovraždy.

[1] Z toho aj odborníci na americkom ministerstve obrany pochopili, že Bagdádí je nažive.

[2] Z uvedeného je zrejmé, že aj spisovateľské pracovne možno považovať za rizikové pracoviská.