Predvčerom som cestoval osobákom z Bratislavy do Kútov. Vďaka tomu som získal dva nové poznatky.
V prvom rade som bol zvedavý, či vlak zastane v Plaveckom Štvrtku, v obci s najnovším ohniskom nákazy slintačky a krívačky. Farma je od železničnej stanice vzdialená vzdušnou čiarou presne kilometer.
Vlak zastal.
Ľudia v pohode nastúpili aj vystúpili. Na staničnej budove ani nikde v blízkosti som nevidel nijaký výrazný oznam o existencii ohniska nákazy v obci (ale pravda je, že som to pozoroval len z okna vlaku…)
Tak neviem.
Pamätám sa na slintačku v roku 1972. U mojej starej matky v Čataji po zistení ohniska uzavreli komplet celú obec. Všetky cesty strážili vojaci. Nikto nesmel obec opustiť dva alebo dokonca tri týždne, teda ľudia ani nechodili do mesta do práce! A ak niekto musel odísť (napr. do nemocnice) od hlavy po päty ho postriekali chloramínom. Postihnuté zvieratá postrieľali vojaci v priebehu jedného dňa a spálili ich priamo v mieste ohniska kam cisterna zo Slovnaftu doviezla mazut.
Dnes sa hovorí o humánnom utrácaní, o akejsi humánnej utracovacej jednotke (hoci som veterinár netuším, čo to je), ktorá sa presúva z ohniska do ohniska a nestíha včas utrácať. Hovorí sa o psychológoch potrebných pre konzultácie s utrácačmi a majiteľmi zvierat. Proste nezmyselný slniečkarsky balast a prekážka rýchlych a potrebných opatrení!
(Viac o slintačke z môjho pera TU )
11,30 hod., dopĺňam text: práve som sa z dôveryhodného zdroja dozvedel, že Rakúšania pri Moste slobody (most Chucka Norrisa) kontrolujú všetkým ľuďom prichádzajúcim zo Slovenska batožinu a najmä či vezú výrobky živočíšneho pôvodu. Most je vzdialený 20 km od záhoráckeho ohniska. V samotnom Plaveckom Štvrtku sa veselo cestuje bez kontroly…
Druhá pozoruhodná vec počas cesty vlakom bol rozhovor s pracovníkom SBS, ktorého železničná spoločnosť najala na ochranu vlaku. Bolo pol jedenástej doobeda a on išiel v nepriestrelnej veste, s putami na opasku, obuškom a pištoľou na gumové projektily v ten deň už piaty raz do Sekúl.
Dali sme sa do rozhovoru. Pýtal som sa, či je takáto ostraha nutná. Vraj cez deň ani nie, ale večer a v noci určite. Nejazdí len vo vlakoch smerom na Záhorie, ale aj smerom na Žilinu a vraj je to katastrofa.
A s kým má najväčšie problémy?
„S Ukrajincami! Jazdia zásadne bez cestovných lístkov a ešte sú arogantní. Hneď sa chcú biť!
Myslel som, že problém je najmä s cigánmi – poznamenal som vzhľadom na hustotu rómskeho osídlenia na Záhorí.
„Iste aj s Cigánmi, ale omnoho viac s Ukrajincami.“
„A vy do nich aj strieľate?“ pýtam sa neveriaco vidiac pištoľ na opasku.
„Áno, sem-tam sa to stane…“ odpovedá akoby bola reč o tom, či zvykne piť rannú kávu.
„Nie je to problém? Použitie zbrane sa asi prísne vyhodnocuje, nie? Či bolo adekvátne?“
„Keď sme vo vlaku dvaja ochrankári a cigánov či Ukrajincov je štyridsať, tak je každé použitie zbrane oprávnené – je to nevyhnutná sebaobrana!“ odpovedal.
K rozhovoru sa pridal aj mladý sprievodca s červenou páskou na rukáve (To už v ŽSR nemajú ani na uniformy? Alebo uniformy dnes už nie sú in?) Potvrdil, že večerné vlaky na tejto trati sú hororové. Sprievodcu už ohrozovali s pištoľou aj s nožom v ruke. Večer jazdia napití a najmä nafetovaní. Dokonca záchod vo vlaku, podľa neho, používajú díleri ako tajnú schránku na odovzdávanie si drogového kontrabandu z jedného miesta do druhého.
Nuž neviem, odovzdávam, ako som prijal.
Si predstav. ...
Typický nácek, akákoľvek pravda je okamžite... ...
Čo sú rozprávky? Za slintačkové tvrdenia ručím... ...
čistá pravda ...
Rozprávky z tisíc a jednej noci. ...
Celá debata | RSS tejto debaty