Na druhý deň som si musel nájsť novú požičovňu bicyklov pretože, v tej včerajšej mi majiteľ odmietol rezervovať bicykel, pretože vraj na druhý deň očakáva dve veľké skupiny bicyklovaniachtivých Nemcov. Hoci je Gdansk mesto veľmi priaznivé k cyklistom, požičovne bajkov som tam vypátral len dve. A tak som mal vlastne šťastie, že v tej druhej ešte pre mňa mali nejaký stroj. Kvalitatívne to bol síce skok do priepasti, pretože včera som mal dobre sprevodovaný a plne funkčný horský bicykel a dnes som sa musel uspokojiť s pre mňa privysokým mestským bicyklom s komicky zakrútenými rajdami, košíkom nad predným kolesom a s takmer nefunkčnou zadnou brzdou. Za to však nechceli odo mňa pas a bicykel som mohol vrátiť prakticky hocikedy. Stačilo ho zamknúť o lampu pouličného osvetlenia pred požičovňou.
Môj dnešný cieľ bolo ústie rieky Visly vtekajúcej do Baltického mora. Visla s dĺžkou 1 047 kilometrov je najväčšou poľskou riekou. Cyklochodník z centra mesta viedol pomerne rozsiahlymi priemyselnými a obchodnými areálmi, teda krajinou nie veľmi zaujímavou.
Na okraji mesta som naďabil na akýsi trh. Tu som spoznal opačnú tvár Gdanska. Opak tých nablýskaných a svetovo sa tváriacich ulíc, kde sa povýšenecky promenujú kadejaké exhibicionistické kreatúry oblečené v poslednej móde alebo naopak v čo najšokujúcejších kreáciách. Okolo trhu parkovali len samé značne ojazdené autá postaršieho roku výroby, dokonca ešte aj z čias minulého režimu. Aj predávajúci a nakupujúci z tohto trhu by na vychytených gdanských uliciach pôsobili skôr výzorom bezdomovca. Trhovníci tu predávali nielen ovocie a zeleninu – značne lacnejšie ako v centre, ale väčšiu časť trhu zaberal predaj všetkého možného aj nemožného, ale najmä všetkého, čo už niekto dosť dlho používal. Skrátka, bol to akýsi blšák alebo „obchodný dom“ pre chudobných. Predávajúci a ani nakupujúci nevyzerali ako recesisti, či zberatelia rarít, ale ako ľudia, ktorým zisk každého zlotého príde veľmi vhod.
Asfaltové cyklochodníky smerom k ústiu Visly do mora sú oddelené od rušnej cesty, ale vedú stále popri nich až do rekreačného mestečka Sobieszewo. Na tejto trase som prechádzal aj dosiaľ najluxusnejším podjazdom pod diaľnicou, aký som kedy videl. Určený bol síce pre chodcov a cyklistov, ale tadeto by prešla aj tanková brigáda v rozvinutej zostave!
Zo Sobieszewa možno pokračovať do najvýchodnejšieho cípu Wyspy Sobieszewskej ďalej po asfaltovom cyklochodníku, alebo sa môžete zanoriť do lesov tvorených najmä borovicami lesnými a jelšami čiernymi, pokrývajúcich pobrežie mora na Wyspe Sobieszewskej. Treba však rátať s tým, že tu sú to už lesné cesty s najmä piesčitým povrchom, ktorý je síce väčšinou pomerne pevný, ale znenazdajky môže prísť kratučký dvoj, trojmetrový úsek hlbokého sypkého piesku a ak máte príliš veľkú rýchlosť, dobre to s vami nedopadne.
Asfaltka vás privedie až k najvýchodnejšej obci tejto časti Wyspy Sobieszewskej, k Świbnu ležiacemu na ľavom brehu rieky Visly. Ak chcete pokračovať ďalej, môžete – cez rieku premáva kompa. Na druhom brehu sa dá pokračovať cez Mikoszewo po polostrove popri Vislianskom zálive až do Krynice Morskej, prípadne až k hranici s ruskou enklávou zvanou Kaliningradská oblasť. Takáto cyklotúra, zvlášť ak sa chcete ešte v ten deň vrátiť do Gdanska, už nie je pre bežného smrteľníka – to za jeden deň dajú len ľudia typu Peter Sagan.
Zo Świbna som sa pokúsil popri Visle dostať bicyklom až do najsevernejšieho bodu, kde sa rieka spája s morom, do Platformy Widokowej, ale hlboký piesok takmer na celom úseku ma od úmyslu odradil. Je pravda, že tento chodník už nebol značený ako cyklistický, ba pravda je tá, že nebol značený ani ako turistický…
Vrátil som sa teda skrúšene do Świbna a po značených cyklochodníkoch, tentoraz v lesoch Wyspy Sobieszewskej som sa pomaly vracal do Sobieszewa. Ale aj na značených, oficiálnych cyklotrasách platilo, že treba dávať veľký pozor na možné krátke úseky hlbokého piesku, ktoré by pre rozbehnutého cyklistu mohli znamenať katastrofu.
Na jednom úseku sa cyklochodník priblížil k moru tak blízko, že som neodolal a tých cca tristo metrov som bicykel pretlačil až k vode. Bola to celkom makačka. Na pláži sa vyskytovalo minimum návštevníkov a aj tí, čo sa vyskytovali sa nekúpali. Len tam tak obchendovali ako ja – a to bola sobota, teda deň pracovného voľna! V mori som videl kúpať sa len jedného mladíka a aj ten mi nepripadal celkom kompletný – zvlášť po tom, čo som si dal dole sandále a vkročil do vody vykazujúcej všetky znaky tejto tekutiny tesne pred zamrznutím.
Na západnom okraji Wyspy Sobieszewskej sa dá dosiahnuť vtok mŕtveho ramena Visly – Martwa Wisla, ktorý je na počudovanie splavný aj pre väčšie lode.
Na spiatočnej ceste do Gdanska som na okraji Wiślinky naďabil na príjemnú rybársku reštauráciu s letnou terasou. Ako milovík maďarského halászlé som ochutnal rybaciu polievku v poľskej verzii. Podávali ju s čerstvým horúcim chlebíkom natretým cesnakom. Na halászlé sa to nepodobalo ani omylom, už aj pre to, že v nej boli aj mušle slávky jedlej (Mytilus edulis). Mňam!
Vzhľadom na nekresťanské ceny v gdanských reštauráciách na hlavných uliciach som si našiel na okraji historického centra putiku s názvom Jimmy´s Karaoke Pub na ulici Targ Węglowy. Našťastie, nijaká karaoke sa tam napriek názvu nekonala. V podniku podávali jednoduché jedlá, vrátane šašliku a najmä čapované pivo (po poľsky: piwo lane – asi od slova liať) tam mali za znesiteľnú cenu 14-15 zlotých. Čapovali ho dôsledne po čiarku, ale rovnako dôsledne absolútne bez peny.
Krčmička sa nachádza neďaleko veľkého a moderného obchodného centra Forum Gdansk, do ktorého som nazrel len z jediného dôvodu. Presklené obchodné centrum je umiestnené na vodnom toku zvanom Kanał Raduni a ja som bol zvedavý, ako si s tým architekti poradili. Vyriešilo to skvele, pretože kanál zvoľna preteká celou obrovskou budovou a s vhodne zakomponovanými rastlinami na jeho brehu predstavuje vítané prírodné oživenie obchodného centra.
Gdansk je mesto obrovskej lodiarskej a námornej tradície. Koho téma zaujíma, tomu sa určite oplatí navštíviť Národné námorné múzeum (Narodowe Muzeum Morskie). Kumulovaná vstupenka ponúka vstup nielen do hlavnej budovy múzea s veľmi zaujímavými expozíciami svedčiacimi a veľkých tradíciách poľskej námornej prepravy a stavby lodí, ale aj vstup na palubu lode Soldek, čo bola prvá zaoceánska loď (parník) postavená v Gdansku po druhej svetovej vojne. Ďalej vstupenka umožňuje vstup do moderného Centra morskej kultúry, kde sa okrem iného dá vidieť zbierka takmer päťdesiatky domorodých plavidiel z celého sveta. Kumulovaná vstupenka poskytuje aj vstup do objektu zvaného Gdanský žeriav (Żuraw gdański) alebo tiež Žeriavova brána (Brama Żuraw) na brehu rieky Motlawy.
Gdanský žeriav je jedna z najznámejších stavieb a turistických atrakcií mesta, už zďaleka rozpoznateľná pre svoj atypický výzor. Je vysoká okolo tridsať metrov. Żuraw bol najväčším prístavným žeriavom v stredovekej Európe a v súčasnosti sa nachádza na zozname regionálneho dedičstva. Fungoval na veľmi šikovnom, ale jednoduchom mechanickom princípe. Bol poháňaný ľudskou silou. Vo vnútri sa nachádzajú dve obrovské drevené bežiace kolesá (pripomínajúce koliesko pre škrečka), do ktorých vstúpili muži a svojou chôdzou vo vnútri kolesa ho otáčali. Koleso cez drevené hriadele a lanový mechanizmus zdvíhalo bremená. Żuraw dokázal zdvihnúť až dve tony do výšky 27 metrov alebo štyri tony do nižšej výšky. To bol v 15. storočí obrovský výkon! Žeriav slúžil na nakladanie a vykladanie lodí (hlavne ťažké sudy s pivom, vínom, obilie a stavebný materiál). Používal sa aj na vztýčenie lodných stožiarov, čo bola veľmi dôležitá úloha. Svojou mohutnosťou plnil aj funkciu mestskej brány a časti hradieb.
2x video: https://www.youtube.com/watch?v=IWjL2n1cNJo
https://www.youtube.com/watch?v=c2u8kN5stMg
Zdroj fotografií: autor textu
(Všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)
Zároveň Ťa/Vás, vážený čitateľ môjho blogu, chcem poprosiť o podporu môjho fundraisingového projektu zameraného na vydanie mojej jedenástej knižky. Viac informácií tu:
https://www.hithit.com/cs/project/13710/podpor-vydanie-knihy-aby-moj-zivotopssst-nevisel-na-vlasku
Najlepšou obranou je pravda protiútok. Toto... ...
Umelý ste celý Vy! Z čoho vyplýva, že jasne... ...
V nadpise Kaliningrad a všade sa píše o... ...
Celá debata | RSS tejto debaty