Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 15. časť - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Singapuru a Malajzie – 15. časť

20. decembra 2025 08:59, Prečítané 238x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Ráno si opäť berieme taxík a dávame sa odviezť na Kek chuan Road. Táto ulica, známa svojimi pestrofarebnými domami, bola vraj vyhodnotená v akejsi súťaži ako 17. najkrajšia ulica na svete, ale viete, ako je to s takýmito súťažami – to je akoby ste na štrkovisku mali vybrať kameň, ktorý má najväčší zmysel pre humor! Nuž neviem, ulica Kek chuan Road je krátka, prejdete ju na jeden nádych… Domy sú síce pekné, farebné, ale, že by som z toho bol odviazaný… Túto vec v George Towne možno podľa mňa pokojne vynechať.

Kek chuan Road

Po ulici Lorong Madras sme prešli okolo čínskeho metodistického kostola až ku chrámu Goddes of Mercy, ku ktorému nás mal včera zaviezť onen nepodarený taxikár. Je to jeden z najstarších čínskych chrámov na ostrove. Chrám pôvodne postavili ako miesto uctievania bohyne mora Mazu (v čínštine tiež „Ma Chor Poh“), pretože čínski prisťahovalci na Penangu potrebovali ochranu pri práci na mori. Neskôr, keď sa povaha komunity menila a pribúdali rôzne čínske skupiny (napr. Hokkieni, Kantonci), chrám zrazu začal uctievať bohyňu milosrdenstva Guanyin (Kuan Yin). Slúžil nielen ako náboženské miesto, ale aj ako spoločenské a komunitné centrum — napríklad pri mediácii sporov medzi Hokkienmi a Kantoncami. Architektúra kombinuje čínske prvky: strecha s dekorovanými rímsami, výzdoba drakov na pilieroch, keramické práce na rímsach. Chrám je postavený podľa princípov feng shui — je umiestnený na jemnom návrší s výhľadom na more aj na kopce, čo sa podľa miestnych tradícií považuje za „optimálne“ miesto. Vo vnútri dominuje socha Kuan Yin (verzia s mnohými ramenami) a tradičné oltáre. Vstup je zdarma.

čínsky metodistický kostol

Goddes of Mercy

Z chrámu to už nie je ďaleko k mrakodrapu Komtar. Vďaka svojej výške a centrálnej polohe je viditeľný skoro z každého miesta George Townu (čosi ako Manderlák v niekdajšej Bratislave). Budova má tvar štrnásťuholníka, symbolizujúceho 14 malajzijských štátov. Je vysoká približne 249 metrov a má 65 poschodí vrátane Skywalku na vrchole. Dokončili ju v roku 1986. Slúži ako administratívno-obchodné centrum (vládne kancelárie, obchody, atrakcie). Po dokončení to bol najvyšší mrakodrap v Malajzii a dodnes zostáva najvyššou budovou v Penangu.

Od roku 2016 prešiel Komtar veľkou rekonštrukciou a vznikla nová zábavno-relaxačná časť s názvom The TOP @ Komtar. Jeho súčasťou sú veľké herne, Jurský park so zábavnými atrakciami, interaktívne vedecké centrum, no hlavnými lákadlami sú Rainbow Skywalk – presklená vyhliadková platforma vo výške 249 metrov v tvare podkovy, s výhľadom 360° na Penang a Observatory Deck – vnútorná vyhliadka s presklenou podlahou. Otvorené je tu od desiatej do desiatej.

Prišli sme trochu priskoro. Museli sme čakať, kým sa pozbierajú všetci zamestnanci a zaujmú svoje pozície, pretože keď si kúpite lístok v sume okolo 60 ringgitov na vyhliadku Rainbow Skywalk, bude vás na každom kroku a rohu navigovať a usmerňovať livrejovaný zriadenec, až kým vás výťah nevyklopí na 65. poschodí.

Prechádzku po vonkajšej, asi meter širokej „terase“ okolo fasády mrakodrapu tu berú všetci smrteľne vážne. Batožinu si musíte dať do uzamykateľnej skrinky, musíte si pripnúť sedací aj hrudný úväz a lanom s karabínou sa istiť o oceľové lano vedené po fasáde. Okrem toho som musel byť lanom zopnutý aj s Marcelou, čo bolo podľa mňa rozumné opatrenie, pretože v prípade pádu jedného z dvojice, by ten druhý nemal starosti s vybavovaním repatriácie mŕtvoly. Z druhej strany lávky je natiahnutá sieť približne do výšky prsných bradaviek, ale stredne urastený žralok, ak by sa ho pokúšali uloviť do takejto siete, by sa z nej smial ako známy El Risitas. Náš „horský“ vodca bol pomerne benevolentný k času strávenému na terase. Mohli sme porobiť pár fotiek, ba dokonca aj krátke videjko… Preliezol som veľa ferát najrozličnejších obtiažností a všetko to istenie mi bolo trochu smiešne. Na druhej strane som ocenil, že Marsé sa rozhodla absolvovať túto túrku tiež – ona totiž so mnou na žiadnu feratu nikdy v živote nebola ochotná ísť. A tak sme ten mrakodrap v úrovni 65. poschodia obišli po lávke koldokola.

Na prechádzku tu majú presne vymedzený čas, ale vzhľadom na to, že sme boli v ten deň prví a nikto ďalší sa zatiaľ za nami netlačil, „horský vodca“ netlačil na pílu. Nepociťoval som tu takmer žiadny adrenalín.

O čosi iné to bolo na druhej tunajšej atrakcii – sklenenom chodníku, po ktorom ste kráčali bez akéhokoľvek istenia a cez sklo ste hlboko pod vami videli dopravný ruch miniatúrnych áut na georgetownských uliciach. Tu to bol skutočne nezvyčajný pocit a trochu aj ten adrenalín – pretože nezvyk. Po prechádzke sme si v tunajšej kaviarničke nezabudli dať kávu, lebo kedy sa nám znovu pošťastí vychutnávať si ju na 65. poschodí?

mrakodrap Komtar

Komtar

video Komtar 1: https://www.youtube.com/watch?v=Q7hdYwU8wL4

video Komtar 2: https://www.youtube.com/watch?v=X8PKo0w-Lcs

video Komtar 3: https://www.youtube.com/watch?v=S78YkDL484E

Z mrakodrapu Komtar naše kroky smerovali k Hainan Thean Hou Temple. Ide o menej známy, ale veľmi pôvabný čínsky chrám.

Hainan Thean Hou Temple

Ďalšou zastávkou bola Cheong Fatt Tze mansion, tzv. Modrý dom, jedna z najikonickejších historických budov v George Towne. Je to miesto, ktoré spája architektonický pôvab, históriu, legendu aj luxus — dnes slúži ako múzeum a butikový hotel. Ak ste sem neprišli na luxusný obed, či večeru, ale len na prehliadku, dnu púšťajú skupiny s maximálnym počtom 24 osôb a prehliadka je sprievodcovaná. Keďže ďalší voľný termín na prehliadku nám ponúkli až o dve hodiny, rozlúčili sme sa s možnosťou vidieť túto zaujímavú stavbu aj zvnútra. Azda treba len povedať, že ide o tradičný čínsky dom v štýle Hakka, s prvkami európskeho kolonializmu (viktoriánske liatinové prvky, francúzske okná), ktorý pre svoju charakteristickú farbu – modrá indigo, získal prezývku Blue Mansion. Jeho staviteľom a vlastníkom bol jeden z najbohatších obchodníkov v Malajzii 19. storočia, ktorý podnikal v lodiarstve, bankovníctve, v obchode s čajom, korením, kaučukom, ale aj nehnuteľnosťami. Briti ho nazývali „Rockefeller Východu“. Dom sa v 90. rokoch podarilo zachrániť pred demoláciou, zreštaurovali ho a dnes slúži ako múzeum, luxusný butikový hotel a reštaurácia Indigo, ktorá patrí k tým najlepším v Penangu.

Cheong Fatt Tze mansion

Na severovýchodnom výbežku ostrova sa nachádza Fort Cornwallis. Ide o najväčšiu zachovanú pevnosť v Malajzii. Mala významnú úlohu v dejín kolonizácie ostrova. Založil ju okolo roku 1786 britský kapitán Francis Light, ktorý viedol Východoindickú spoločnosť (British East India Company). Fort Cornwallis bol pomenovaný po Charlesovi Cornwallisovi, vtedajšom generálnom guvernérovi Indie. Stavebným materiálom pôvodnej pevnosti bolo drevo (palisády a opevnenie z palmových kmeňov). Kamennú verziu postavili neskôr, približne okolo roku 1804, väzni z Indie. Pevnosť nikdy nebola zapojená do priameho boja — slúžila skôr ako obranné a administratívne centrum britskej koloniálnej moci. Má tvar hviezdy (štvorcová základňa so štyrmi bastiónmi v rohoch), čo bolo typické pre britské koloniálne vojenské stavby. Opevnenie tvoria tehlové múry hrubé asi tri metre a 4,5 metra vysoké. Videli sme ich len zvonku. Trochu mi to pripomínalo komárňanskú pevnosť a tým pádom nelákalo na návštevu. Čo ma naopak lákalo, bol Pinang Peranakan mansion – (tzv. Zelený dom).