Pavol Fabian

Už nejaký čas máme dve mačky. Niežeby sme po nich túžili. Tá prvá prišla sama od seba a po pár týždňoch sa jej u nás tak zapáčilo, že vrhla štyri mačence. Starať sa v ďalšom období o päť mačiek sme rozhodne netúžili, a tak sme urobili kompromis. Tri mačence som rozdal a štvrté (vyžrebované) u nás zostalo. Rozhodnutie sa udialo tak, že som medzi […]

Slovenský (verejnoprávny!) rozhlas dnes ráno v relácii o vede: Americkí vedci z akejsi univerzity na základe dlhého výskumu vykonaného na veľkej vzorke ľudí pomocou premietania vhodných videí zistili, že ľudia majú viac súcitu a empatie, keď im premietli video s násilím na žene ako keď im premietli video s násilím na robotovi. Myslím, že pre vedu a nielen pre ňu je […]

(3-dielna správa o ceste do Rumunska) Bukureštská železničná stanica Gara Nord, kam sme pricestovali z Brašova sa od tej bratislavskej hlavnej líši dvomi vecami: je koncová na rozdiel od prejazdnej bratislavskej a na stanici a v jej okolí sa nepovaľujú bezdomovci ako v hlavnom meste Slovenska. Inak stanica pôsobí rovnako nevzhľadne s bezhlavo napratanými kadejakými […]

V piatok o trištvrte na osem večer som zašiel na Hlavnú poštu po doporučenú zásielku. Na chrbte som mal batoh, v ruke tašku s novým notebookom. Keď mi poštová úradníčka odovzdala list a vrátila aj osobný doklad, odložil som notebook na pult, aby som mal voľné ruky na odloženie občianky do náprsného vrecka a na rozlepenie listu. Po zistení, že išlo o výmer na […]

(3-dielna správa o ceste do Rumunska) V Brašove, druhom najväčšom rumunskom meste (cca 250 000 obyvateľov) sme strávili dve noci. Mesto je podľa mňa krajšie ako Bukurešť, pretože rumunská metropola je na môj vkus príliš megalomanská. A na budovaní Brašova sa podieľali stredovekí Sasi. Komunistický režim sa síce usiloval v 60. rokoch minulého storočia vytvoriť […]

(3-dielna správa o ceste do Rumunska) Náš predĺžený víkend nezačal dobre. O pol siedmej ráno pod mostom SNP čakajúc na autobus do Schwechatu sme sa s mojou zákonitou pohádali takým štýlom, že vyvstala otázka, či má vôbec zmysel niekam cestovať. Samozrejme, príčinou hádky bola, ako vždy, úplná „prkotina“. Ale do cesty už investované financie nás oboch […]

Pred pár dňami som bol navštíviť kamarátku, ktorá si pár dní v mesiaci privyrába ako výčapníčka v jednom pohostinstve. Pretože som bol autom, požiadal som ju o nealkoholické pivo. Povedala mi, že nemá Birell, či vraj môže byť nealkoholický Budvar. Súhlasil som, veď nealkoholické pivo je vždy len nealkoholické pivo, pochutnať sa na ňom nedá… Zotrvali sme […]

Do ambulancie prišiel chlapík a ako o pár okamihov neskôr vysvitlo – bol na pokraji samovraždy. Zdôveril sa mi, že si pred časom zaobstaral papagája – alexandra. Bol nádherný, majiteľ mal z neho radosť, vytvoril sa medzi nimi pekný vzťah. Chlapík mal rád, keď mu nežne tíško štebotal do ucha. Lenže romantické obdobie netrvalo dlho. Vták sa časom začal […]

V ostatných rokoch sa u nás rozmohol fenomén – standing ovation. Po každom (!) divadelnom predstavení, či koncerte, čo som za posledné roky navštívil sa diváci zdvihli a tlieskali postojačky. Standing ovation je špeciálny a mimoriadny prejav ocenenia za nevšedné a skutočne nezvyklo vydarené dielo, stvárnenie, či koncert… Je na tom teda naše divadelnícke […]

Telefón v obývačke na Downing Street 10 vyzváňal dlho, predlho. Margaret Thatcherová sa najprv prevalila na druhý bok a zakryla si uši vankúšom. Neodbytné zvonenie však počula aj tak. Voľky-nevoľky sa pozviechala z postele, navliekla si šľapky a presunula sa k aparátu: „Thatcherová, prosím.“ „Ahoj Maggie,“ ozval sa čulý hlas prichádzajúci z druhej strany […]