31. august 2015
Konalo sa ďalšie zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu. Minister obrany predložil kompletný zoznam štyridsaťčlennej posádky. Zlé jazyky tvrdili že najmenej polovicu narýchlo zohnanej posádky tvorili obyvatelia cigánskej osady z Letanoviec. Hlásili sa najmä preto, lebo náboroví agenti im sľubovali pohodlnú, takmer bezprácnu plavbu a na jej konci množstvo chutných čajočiek[1]. Členovia výberovej komisie u Letanovčanov ocenili veľké zanietenie pre more. Každý jeden z nich po vstupe do miestnosti, kde sa konal pohovor neopakoval nič iné len:
„Sar džíves more.[2]“
Členovia výberovej komisie neboli príliš zbehlí v geografii – sar džíves more si poplietli so Sargasovým morom a tak Letanovčanov z osady uznali za kompetentných a prijali ich za členov posádky. A nikto to nechcel rozpitvávať, pretože všetci boli radi, že vôbec nejakú posádku majú.
Očkovací preukaz námorníka 1. triedy Dezidera Lakatoša.
Minister obrany ďalej členom BRŠ oznámil, že otvor po vytrhnutej sedadlovej skrutke bol odborne zacelený, žiaľ náklady na opravu sa vyšplhali na takmer 99 000 €[3].
„Ale loď je teraz plne prichystaná vydať sa na svoju misiu!„ dodal.
„A ako sme na tom so zabezpečením spojenia?„ opýtal sa premiér.
Na tvári ministra pôšt a telekomunikácií veľa sebavedomia vidieť nebolo:
„Zabezpečili sme nákup 250 kusov poštových holubov. Z kamióna ich vyložili v suterénnych priestoroch ministerstva, vedľa proviantného skladu závodnej kuchyne. Žiaľ, šéfkuchár sa domnieval, že vedenie ministerstva sa rozhodlo postupovať v intenciách môjho posledného vystúpenia na predvolebnom mítingu, na ktorom som povedal: „… nadišiel čas, aby aj našim ľuďom začali konečne pečené holuby padať priamo do úst!„
Rozhodol sa spestriť týždenný jedálny lístok pečenými holubmi…
„Chcete tým povedať…?„ zdvihol obočie predseda vlády.
„Áno. Zamestnanci ministerstva holuby omylom zjedli predvčerom na obed. Ale nestalo sa nič nenapraviteľné, aj tak sme zistili, že holuby sa na ostrove Jan Mayen nevyskytujú. Nie sú tam pre ne vyhovujúce podmienky. Preto sme sa rozhodli, že treba nájsť iných poslov, ktorí by z ostrova nosili správy. Odborná komisia vytvorená na našom ministerstve sa zamerala na hľadanie vtákov, ktoré by boli do arktických podmienok vhodnejšie ako poštové holuby… testovali sme rozličné druhy operencov…“
„A už niečo navrhla?„ predseda vlády chcel urýchliť rozvláčne vyjadrenia ministra pôšt a telekomunikácií.
„Nielen navrhla, ale aj zaobstarala!„ hrdo odpovedal minister, „Kúpili sme dvadsať tučniakov kráľovských!„
Premiér vytreštil prekvapene oči. Od posledného zasadnutia BRŠ, keď ho minister pôšt a telekomunikácií prichytil nepripraveného otázkou o holubovi Paddym si už problematiku dôkladne naštudoval:
„Pán minister, holuby by som vedel pochopiť – lietajú rýchlosťou 120 – 150 km za hodinu a za dva dni sú schopné preletieť 1000 – 1500 míľ! Ale tučniak? Veď ten nelieta!„
„To je síce pravda, ale vie rýchlo plávať!„ oponoval minister.
„Takže sa síce rýchlo doplaví k brehom Európy, ale do Bratislavy na Úrad vlády na námestí Slobody č. 1 dokráča naprieč kontinentom až keď už budeme všetci v penzijnom veku… To myslíte naozaj vážne?!„
„Má niekto lepší nápad?„ spýtal sa minister pôšt a telekomunikácií dotknuto.
Odpoveďou mu bolo hrobové mlčanie.
Minister so zadosťučinením pozrel predsedovi vlády do očí: „Nemá!„
Premiérovi neostalo iné, ako povedať:
„V poriadku. Tučniaky sú schválené. Začnite s ich výcvikom!„[4]
Nie všetky druhy testovaných vtákov prešli náročnými testami bez ujmy na zdraví. Mnohé v dôsledku totálneho vyčerpania skončili na vyšetrovacích stoloch veterinárnych kliník.
Početné davy demonštrantov nesúhlasiace so slovenskou zahraničnou politikou smerujúcou k anexii ostrova Jan Mayen.
Pracovníci marketingového oddelenia Bavlnárskych závodov z Ružomberka M. Soták a P. Hanko na verejnej prezentácii predvádzajú novú potlač posteľných plachiet, ktorá vychádza z aktuálnych nálad obyvateľstva.
[1] Náboroví agenti neklamali, veď na ostrove Jan Mayen hniezdi v sezóne okolo 160 000 párov fulmara ľadového a tisíce iných druhov čajok.
[2] Ako žiješ, človeče? (po rómsky)
[3] Pre krátkosť času nebola vypísaná verejná súťaž na opravu diery.
[4] Okrem námorníckeho a paradesantného výcviku každý z tučniakov v nasledujúcich dňoch musel absolvovať aj psychologické minimum, aby mohli námorníkom frustrovaným z dlhej plavby mohli poskytnúť funkciu vnímavej mĺkvej vŕby a kurz mariáša, aby si námorníci mali s kým krátiť čas.
Celá debata | RSS tejto debaty