Pavol Fabian

Dvojkoľajnosť Smeru a tým pádom aj nepredvídateľná budúcnosť tejto strany je ťažkou chybou Roberta Fica.

Pod dvojkoľajnosťou rozumiem súčasný stav, keď Fico povie, že americký zásah v Iráne bol jednoznačným porušením medzinárodného práva a aktom nedôvery a pohŕdania USA voči ostatným partnerom v NATO a Pellegrini povie, že treba zachovať chladnú hlavu a rokovať.

Dvojkoľajnosť vidím aj v tom, že Pellegrini podľa vlastných slov je pripravený po voľbách spolupracovať aj s Kiskovými „žaluďmi“, čo sa Ficovi iste nepáči.

Dvojkoľajnosť bolo možné pozorovať aj pri mnohých personálnych otázkach.

Nepochopiteľný je aj postoj Smeru k svojmu ministrovi zahraničných vecí v demisii (už tento stav je absurditou), ktorý vyjednáva obrannú zmluvu s USA obsahujúcu zriadenie dvoch amerických vojenských základní na území Slovenska a ktorý sa vyjadril, že takýto dokument stačí schváliť vo vláde bez odsúhlasenia Národnou radou.

Vzhľadom na to, že práve dnes na prípade Iraku vidno, ako ťažko sa dá Američanov a ich základní zbaviť (keď iracký parlament pred pár dňami odhlasoval požiadavku odchodu amerických vojsk z Iraku, prezident Trump sa začal vyhrážať sankciami, aké „ešte Irak nezažil“ a finančnými pokutami) je omnoho dôležitejšie dôkladne zvážiť a najlepšie priamo odmietnuť ich zriadenie na Slovensku. Toto je podľa mňa kľúčová otázka týchto volieb!

Smer aj v tejto otázke vajatá a preto nemôže čakať, že ho voliči s vlasteneckým cítením (a najmä pamätajúci si ruské vojenské základne u nás) budú podporovať.

Ak predseda Smeru, chce naďalej miešať varechou v politike (a ja si myslím, že chce) zvolil načisto nevhodnú predvolebnú taktiku. Mnohí sympatizanti Smeru ostali zneistení a nevedia, čo môžu od stále najsilnejšej strany očakávať. Aj preto badať pokles preferencií Smeru a ich presun k tzv. vlastenecky orientovaným stranám, kam s trochou predstavivosti môžeme zarátať až sedem z kandidujúcich, i keď väčšinou marginálnych politických strán. Prípadne presun medzi nevoličov.

Smer síce najbližšie parlamentné voľby takmer určite vyhrá, ale nie je vôbec isté, či dvojka na kandidátnej listine – Robert Fico prekrúžkuje jednotku – Petra Pellegriniho. A aj keby sa tak stalo a novú vládu by skladal Fico na základe tej rétoriky a konania, ktorá ho odlišuje od Pellegriniho, je otázne, či Pellegrini s vidinou predčasných volieb (alebo aj v záujme ich vyprovokovania) by zo Smeru aj s partiou sebe oddaných ľudí neodišiel tváriac sa, že on je ten „lepší“ Smer. Čiže, ak by sa aj Ficovi nejakým zázrakom vzhľadom na predpokladaný povolebný pat podarilo zostaviť vládu, po Pellegriniho odchode s najväčšou pravdepodobnosťou stratí väčšinu.

Myslím si, že toto všetko mal Fico vyriešiť ešte pred týmito voľbami. Ak by to urobil, vyčistil by stôl a vedel by, s čím a s kým môže rátať. A jednoznačná „vlastenecká“ rétorika a zbavenie sa nedôveryhodných Pellegriniho/Lajčáka by mu prinavrátila aj nemálo voličov.

Zdá sa však, že Fico sa prerátal a v konečnom dôsledku, keď nie vo februárových, tak v následných septembrových predčasných sa vlády ujme koalícia terajších opozičných strán, ktorých Smer vo volebných šotoch nazýva „škôlkari“.