Pavol Fabian

Keď idete nakúpiť do potravinového hypermarketu, máte pocit, že dve hodiny, počas ktorých ste tam vkročili sú vyhradené pre chirurgov a nie pre dôchodcov. Všetci nakupujúci majú na tvárach rúška ako Christian Barnard pri transplantácii srdca. Akurát oni nakúpené vnútornosti nepresúvajú z darcu do príjemcu, ale z pultu do nákupného vozíka.

Súčasťou osobnej ochrany v týchto covidových časoch sú často aj chirurgické rukavice. Teda za predpokladu, že sa nevoláte Igor Matovič. Súčasťou jeho ochrany je okrem rukavíc a rúška navyše aj zopár goríl toho druhu, ktoré nespadajú pod medzinárodnú Zmluvu UNESCO o ochrane goríl a ich biotopu. A zdá sa, že čím dlhšie tento človek v úrade predsedu vlády vydrží, tým väčší počet ich bude potrebovať.

Ale nie o tom som chcel…

Rukavice slúžia na to, aby ste sa dotknutím tovaru, ktorý obchytal niekto covidpozitívny nenakazili aj vy.

Dôležitý je presný plán nákupu. V minulej časti svojho seriálu som už spomínal, že je dobré vopred si nachystať zoznam toho, čo chcete kúpiť. Je dobré, ak si ho vypracujete sami, pretože ak sa do toho vloží vaša pani manželka, môže sa vám stať, že vás v ňom určité položky poriadne prekvapia, napr. náhrdelník Karl Lagerfeld Double K Open Work za 329 eur a pod.

Na prvom mieste v zozname vecí, ktoré chcete kúpiť, by malo byť pečivo. Viete, rožky sú voľne vyložené v košoch a ani v dnešných covidových časoch každý pri ich nákupe nepoužíva rukavice. Nehovoriac o tom, že tesne okolo koša s pečivom počas dňa bez záujmu prejde asi 9 275 zákazníkov, z nich sa 3 856 nad kôš s pečivom nerozhodne nakloní a 3 613 si rožky skutočne aj kúpi. To znamená, že ak k dnešnému dňu na Slovensku, ktoré má 5,5 milióna obyvateľov je potvrdených 1 477 covidpozitívnych ľudí, dá sa povedať, že infikovaný je každý 3 723. obyvateľ našej krajiny. Čiže okolo vášho koša s rožkami sa počas dňa štatisticky obšmieta 2,49 covidpozitívneho zákazníka. A to ešte do výpočtu nie sú zakalkulovaní tí bezpríznakoví a teda nediagnostikovaní!

Rožky, sú špecifickým tovarom. Sú chutné len čerstvé, ich konzumácia sa nedá odložiť o 24 a viac hodín, kým covid na ich povrchu zahynie. Lebo s ním by zahynula aj výnimočná chrumkavá a voňavá lahodnosť čerstvého pečiva.

Mimochodom, preskúmal niekto ako dlho prežije covid na povrchu rožka? Kadejaké materiály skúmali, ale rožok nie! Ak by som sa v ďalšom živote mal narodiť ako coronavírus, bolo by mi sympatickejšie, hoci len aj pár hodín prežiť na povrchu čerstvého rožka, ako celý týždeň na neosobnom a studenom povrchu kovu či plastu!

Z uvedeného vyplýva, že keď vojdete do potravinového hypermarketu s čistými, ešte nepoužitými rukavicami, mali by ste zamieriť rovno ku košu s rožkami a z nasypaného pečiva pre istotu vyberať tie, ktoré sa ocitli na spodku koša a boli teda vystavené najmenšiemu riziku kontaminácie covidom.

Pri poslednom nákupe som postupoval presne podľa tohto plánu. Doteraz (od marca) sme kupovali vždy len balený chlieb, ale manželke už pišťalo srdce za čerstvými rožkami. Tak som sa rozhodol, že jej ich – za prísnych bezpečnostných opatrení – doprajem. S panensky čistými rukavicami som z najhlbšej vrstvy rožkov vybral päť utešených rozvoniavajúcich kúskov a vložil ich do mikroténového vrecúška. Od koša s pečivom som sa potom vydal zrýchleným krokom na obchôdzku po ostatných tovaroch zo zoznamu. (čím kratší čas v Tescu strávite, tým menšie riziko nakazenia sa). Vytešoval som sa, že bezpečné rožky sú bezpečne uschované v bezpečnom mikroténovom vrecúšku a vo vozíku dôkladne oddelené od ostatného, potenciálne nebezpečného tovaru.

Po dvadsiatich minútach nakupovania, počas ktorého som vedome aj nevedome, ba aj nechtiac, rukavicami chytil asi 40 druhov tovarov a približne rovnaký počet inštalovaného obchodného zariadenia, som sa presunul k pokladnici. Moje rukavice sa za týchto podmienok už rozhodne nedali považovať za sterilne čisté. Operovať v nich by sa odhodlal azda len doktor Mengele. Alebo ruský polárnik Leonid Rogozov, ktorý si v roku 1961 v stave núdze za pomoci zrkadla operoval na polárnej stanici v Antarktíde sám slepé črevo.

Pri vykladaní tovaru na bežiaci pás pokladne sa mi z nedôsledne zaviazaného mikroténového vrecúška dovtedy intaktné rožky vysypali medzi ostatný potenciálne infikovaný tovar. V tej chvíli som zažil pocit ako David Niven a Jean-Paul Belmondo v záverečnej scéne filmu Veľký šéf, keď sa im z úkrytu v Soche slobody zavesenej na lane lodného žeriavu vysypalo a do nenávratna stratilo 60 miliónov ukradnutých dolárov.

Vysypané rožky som musel potenciálne infikovanými rukavicami chtiac-nechtiac opäť pozbierať a naukladať späť do vrecúška. Nastal ten najhorší možný variant, ako nenakupovať čerstvé rožky v covidových časoch…

Celý môj plán dovozu bezpečných rožkov pre manželku stroskotal v jedinom okamihu!

Vrátiť sa po ďalšie rožky a stáť opäť v rade pred pokladňou sa mi nechcelo. Okrem toho som nemal so sebou ani ďalší pár rukavíc a tým erárnym, obchytaným predsa neverím!

Skrúšene som dorazil domov a manželke priznal nehodu s rožkami. Žena sa na ne očividne tešila. Jej tvár sa okamžite zmenila do podoby, akú som si u nej zapamätal z čias, keď sledovala záverečnú scénu Cameronovho Titanicu, v ktorej sa DiCaprio neudrží trosky lode s bezmocne ležiacou Kate Winslet a nenávratne sa ponorí do vôd Atlantického oceánu… Manželkin náhly duševný stav neveštil pre mňa nič dobré. Bol som presvedčený, že ak by sme sa v tejto chvíli ocitli v rovnakej situácii ako dvojica filmových hercov, manželka by mi ochotne zatlačila hlavu pod vodu sama.

Mojou úlohou, ktorá mi mala zabezpečiť nielen pokoj, ale aj ďalší život bolo vymyslieť spôsob, ako rožky urobiť opäť bezpečnými.

Navrhol som, že by sme ich mohli postriekať sprejom s alkoholickým dezinfekčným roztokom. Zdal sa mi to byť celkom dobrý nápad, veď kombinácia: pivo a rožok je predsa bežná desiata mnohých robotníkov na stavbách. A pivo je predsa tiež alkohol!

Manželka môj nápad odmietla. Je lekárnička. Vie, že v takom roztoku sú okrem alkoholu aj iné, menej konzumné zložky. Navyše, čo už je to za lahôdka – mokrý rožok?

Urputne dumám ďalej.

„A čo keby sme ich dali na chvíľu do mikrovlnky? Teplo prípadný vírus zabije!“ navrhujem.

„Možno ho zabije, ale rožok stvrdne!“ namietla žena.

„Tak urobme s jedným z nich pokus.“ navrhujem.

Manželka s nadšením plesňového experimentátora Alexandra Fleminga strčila rožok do mikrovlnky, nastavila ovládacie prvky a prístroj po chvíli nádejne cinkol. Vybrala ho z nej a radostne zvolala:

„Ostal mäkký!“

„Ukáž mi ho.“ vravím a beriem jej ho z rúk.

Rožok je sotva teplý.

„To ten vírus zabiť nemohlo! Musí byť v mikrovlnke dlhšie!“

Manželka uznala, že mám pravdu a vrátila rožok späť do mikrovlnky.

No, čo vám budem ďalej hovoriť. Výsledkom dezinfekcie pečiva bolo päť stvrdnutých nechutných nekonzumovateľných rožkov, ktoré som nakoniec odniesol srnkám do lesa.

Aspoň sa tie sympatické a nežné lesné zvery nemusia obávať, že čosi chytia.