Pavol Fabian

Americký politický teoretik a dlhé roky riaditeľ Centra pre medzinárodné záležitosti na Harvardskej univerzite Samuel P. Huntington v roku 1996 vydal publikáciu s  názvom Stret civilizácií, ktorá okamžite vzbudila zaslúženú pozornosť.

Huntington v nej na základe idealistických myšlienok a teórií, pričom dával veľký dôraz na kultúru a náboženstvo rozdelil svet na niekoľko civilizačných celkov – západná civilizácia, ortodoxná (pravoslávna), islamská, hinduistická, čínska (konfuciánska), budhistická, japonská, africká a latinsko-americká (čiastočne je súčasťou západnej civilizácie). Zároveň predpovedal, že práve na miestach civilizačných zlomov bude dochádzať k veľkým konfliktom. Príkladom môže byť súčasná vojna na Ukrajine odohrávajúca sa na rozhraní západnej a ortodoxnej civilizácie. Západ bezvýhradne podporuje Ukrajinu a tvári sa, napriek svojmu maslu na hlave, že je oprávnený robiť spolu s USA akéhosi svetového policajta.

Lenže, ak by sme aj boli ochotní pripustiť, že Západ hrá vo svete dominujúcu rolu, treba pripomenúť Huntingtonove slová priznávajúce, „že Západ dobyl svet nie vďaka nadradenosti svojich ideí, hodnôt, alebo náboženstva (ku ktorému konvertovalo len málo príslušníkov iných civilizácií), ale predovšetkým väčšou schopnosťou používať organizované násilie. Na Západe sa na túto skutočnosť často zabúda, inde práve naopak.“

Slovensko domáci politici, ale aj teoretici spontánne zaraďujú do západného civilizačného okruhu. Je otázne, či je to správne a aj to, či tam chceme skutočne patriť. Veď Západ svoju prosperitu vybudoval (ako aj Huntington poznamenal) na koloniálnom zdieraní (a áno aj zabíjaní) a postkoloniálnom vykorisťovaní inými spôsobmi. A na tom sa Slovensko nikdy nezúčastňovalo!

Čo sa týka náboženského rozloženia populácie na Slovensku, k pravoslávnym podľa sčítania ľudu z minulého roka sa hlásilo 50 677 občanov, t.j. 1,33% veriacich. Ak by sme k nim prirátali aj slovenských grékokatolíkov (218 235 – 5,74%), čo by však už nebolo to pravé orechové, pretože táto cirkev je síce špecifická svojim východným byzantským obradom, ale je naviazaná na rímskeho pápeža vo Vatikáne, stále by spoločne tvorili len 7,07 % veriacich na Slovensku. A to je dosť málo na spochybnenie nášho zaradenia do západného civilizačného okruhu.

Huntington však nezohľadnil vo svojom diele vytvorenom na základe porovnania idealistických myšlienok a teórií jeden dôležitý fenomén a tým je konzumerizmus.

Niekto môže povedať, že to do tejto kategórie nepatrí, lenže jestvujú teoretici, ktorí hovoria o tom, že aj v tomto prípade ide o ideológiu a hovoria o kultúre konzumerizmu. Možno namietnuť, že konzumerizmu chýbajú isté črty, ktoré by ho na ideológiu povýšili (zakladatelia tejto myšlienky, konkrétni stúpenci, základné tézy a diela…). Lenže nemožno poprieť, že čosi také, majúce výrazný vplyv na myslenie ľudí naozaj jestvuje.

V rozpore s Vladimírom Mináčom, ktorý vo svojich Návratoch k prevratu tvrdí, že „rozpad reálneho socializmu spôsobilo víťazstvo obrneného konzumného človeka, ktorý odmietal už dívať sa na rozsvietené výklady z diaľky, víťazstvo človeka hladujúceho po vlastníctve.“ tvrdím, že na Slovensku založenom na tradičných hodnotách sa konzumerizus ešte stále neukotvil tak, ako je tomu na Západe, kde je najvýznamnejším znakom tohto civilizačného okruhu! (nech to stojí, čo to stojí – vrátane devastácie životného prostredia).

Navyše skúsenosť, ktorú už Mináč nezažil, hovorí, že sa sem zo Západu vozí poväčšine len druho a treťotriedny tovar, najmä v sortimente potravín. Tí, čo pamätajú vedia, že za minulého režimu boli potraviny omnoho kvalitnejšie, i keď pravda, nie vždy bol všetkého dostatok.

Slovensku, vychádzajúcemu zo skromných pomerov nebola ideológia konzumerizmu vlastná a z tohto pohľadu možno úspešne spochybniť naše príslušenstvo do západného kultúrneho okruhu. (Bratislava s Euroveou, kde sa okázalo presúša zopár pomýlených metrosexuálov pozliezaných z celej krajiny nie je určite signifikantným znakom Slovenska)

Iste, veci sa menia. Opäť vedno s Mináčom možno povedať, že „moc masmédií, najmä televízie je skutočne bezhraničná – ona určuje okamžité vedomie, dodáva materiál pre pocitový svet a organizuje ho…“ Za vyše 30 rokov od novembrového prevratu sa pôsobením médií a nimi sprostredkovaných reklám, filozofia konzumerizmu začala upevňovať aj u nás, i keď vzhľadom na biedne zárobkové možnosti a sociálne výdobytky je jeho zavádzanie na Slovensku podobným oxymorónom ako výraz chudobný boháč. Je však pravda, že vyrástla určitá bohatá vrstva spoločnosti, ktorá tejto ideológii načisto prepadla a vplyvom cielenej propagandy a nepoznania iného spôsobu života je blízka aj mladej generácii.

„Civilizačný“ zlom teda na Slovensku nepredstavuje len tých 7%  ortodoxných, ale aj neznáme, ale isto výrazne vyššie percento konzumne neorientovaných. Je veľkou škodou, ak sa pri sčítaní ľudu v kolónke náboženstvo/ideológia neposkytla možnosť voľby v prospech konzumerizmu. Bolo by zaujímavé, koľkí občania by si ju zvolili za svoju základnú životnú filozofiu. Som presvedčený, že napriek dlhoročnej usilovnej snahe médií, globalistov a liberálov, by ich veľa nebolo.

Je teda veľkou otázkou, či Slovensko radiť naozaj do západného civilizačného okruhu, ktorý svoje najlepšie roky má už zjavne za sebou a nereflektovaním skutočných problémov (mier, ŽP) a priorizovaním podružných vecí (LGBT, imigrácia) speje pomaly, ale vytrvalo k svojmu nevyhnutnému úpadku.

Zdroj fotografie: autor textu