Pavol Fabian

(V texte sú používané poznámky pod čiarou)

List na rozlúčku

Podľa vedeckej štúdie, ktorá bola na tému „posledných slov“ v minulosti vykonaná, dáva väčšina ľudí pred úmrtím svojim najbližším životné rady týkajúce sa rodiny, vzťahov, ale aj kariérneho úspechu, či financií.

Posledné slová môžete vyrieknuť osobne alebo napísať rozlúčkový list. Pri osobnom posolstve však hrozí, že poslucháč odhalí vaše úmysly a bude vám vo výkone samovraždy aktívne brániť napríklad tým, že vám na tajné miesto schová váš vodičský a technický preukaz v prípade, že ste sa rozhodli autom napáliť do železobetónového múru.

Pre samovraha výhodnejší a aj používanejší je rozlúčkový list.

Môžete do neho napísať jednu suchú vetu alebo celý „román“. Podľa istého prieskumu vykonaného medzi svetovými spisovateľmi priemerný čas potrebný na napísanie románu je dva roky. „Romány“ teda nepíšte! Dva roky je príliš dlhý čas tvorbu rozlúčkového listu, mohlo by sa vám stať, že by ste si to so samovraždou medzitým rozmysleli. Zvlášť, ak by sa vám náhodou podarilo napísať bestseller a nekresťansky na ňom zbohatnúť[1]. Rozumnejšie je napísať strohý rozlúčkový list. Ideálny je jednovetný. Napríklad:

„Už som to nemohol vydržať![2]“

Alebo

„Neviem ako ďalej.“[3]

„Prepáčte mi, mal som vás rád![4]“

alebo

„Môj popol rozprášte z Gerlachovského štítu!“[5]

alebo

„Všetkých som vás miloval.“[6]

alebo

„Všetky svoje úspory som zakopal pod tretí gaštan v parku.“[7]

Geniálny rozlúčkový odkaz zanechal samovrah v jednom opustenom londýnskom dome. Geniálny v tom, že už vopred zamietol akékoľvek následné diskusie pozostalých o príčinách svojho činu. Odkaz onoho Londýnčana znel:

„Prečo samovražda? A prečo nie?“

Na druhej strane sa treba zamyslieť aj nad slovami, ktoré napísal známy švédsky lekár a spisovateľ, pacifista a ochranca zvierat Axel Munthe:

„Nijaký človek by nezniesol svoj život, keby vedel presne, kedy umrie[8].“

Dobre teda zvážte, čo napíšete do rozlúčkového listu.

…

[1] To sa vám v slovenských podmienkach rozhodne stať nemôže!

[2] Takýto list nie je príliš vhodný, ak ste si za miesto samovraždy vybrali kabínku verejného WC

[3] Takýto rozlúčkový list nie je vhodné umiestniť vedľa nedolúštenej krížovky či vedľa rozohranej partie šachu. Navyše, každá GPS navigácia by vám poradila, ako ďalej.

[4] Tento list nie je vhodný v prípade, ak ste sa rozhodli upáliť, ale vašou nešikovnosťou zhorí nielen celý váš rodinný dom, ale vyhorí aj polovica obce. List síce vyznie úprimne, ale naserie!

[5] Takýto text nie je vhodný, ak ste chúlostivý na prievan.

[6] Takýto list je vhodný len vtedy, ak po vašej smrti nevysvitne, že ste boli bisexuál.

[7] Takýto list nie je vhodný, ak sa predpokladá, že ako prvý si ho prečíta náhodný nálezca tela, potom dvojčlenná hliadka Policajného zboru privolaná na miesto nálezu, potom privolaný obhliadajúci lekár a následne pracovníci pohrebnej služby (ak polícia spolupracuje s bulvárnymi novinármi/ ak im dáva tipy – a môžete zobrať jed na to, že spolupracuje – tak váš list si  pred drahými pozostalými, ktorým je v prvom rade určený, prečíta ešte asi stovka bulvárnych redaktorov. Asi si viete predstaviť, ako bude vyzerať tráva pod tretím gaštanom v parku, keď tam prídu pozostalí hľadať… hlboká orba na družstevných lánoch je šuvix!

[8] Axel Munthe umrel na ostrove Capri na tuberkulózu vo veku 91 rokov.