Pavol Fabian

• (v texte sa používajú poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

V terminológii týkajúcej sa samovrážd s využitím zemskej príťažlivosti, ktoré sa neodborne označujú aj ako tzv. skokové samovraždy, sú nejasnosti. Niektorí odborníci sem striktne zahrnujú len skoky do hlbočiny, iní sem zaraďujú aj skoky pred dopravný prostriedok (auto, autobus, vlak) kde sa viac ako gravitácia uplatňuje nárazová sila. Títo odborníci potom rozdeľujú samovraždy s využitím zemskej príťažlivosti na:

• pravé (kde sa uplatňuje len gravitácia)
• nepravé (kde sa uplatňuje gravitácia aj náraz)

Aby to nebolo jednoduché, jestvuje pomerne nový vedecký smer suicidológov, ktorí tvrdia, že samovraždy, pri ktorých sa uplatňuje gravitácia aj náraz sú samostatnou skupinou. My sa však budeme držať tradičného rozdelenia, teda na pravé a nepravé samovraždy s využitím zemskej príťažlivosti.

Samovraždy s využitím zemskej príťažlivosti (nepravé)

Pri týchto samovraždách, ako už bolo spomenuté, dochádza k zrážke medzi samovrahom a niečím tvrdým, najčastejšie dopravným prostriedkom[1]. Niektorý nezorientovaný bádateľ – suicidológ by možno zaradil tieto samovraždy do kategórie Samovražda s použitím pomôcok, ale bolo by to nepresné. Pod pomôckou sa totiž myslia predmety dennej potreby nachádzajúce sa v každej domácnosti medzi ktoré ťažko možno napr. zaradiť rušeň[2].

Do tejto kategórie teda zahrňujeme skoky, resp. zrážku s:

• osobným autom
• nákladným autom, kamiónom, autobusom
• električkou, vlakom
• lietadlom

Relatívne najdostupnejšie je skočiť pod auto. Všade ich je toľko, že umenie je skôr neskočiť ako skočiť pod auto.  Záruku, že sa nachádzate v zóne bez prítomnosti áut nemáte dokonca ani v prírodnej rezervácii s najprísnejším stupňom ochrany[3].

Výber auta (pomôcky samovraha)

Dámy – samovrahyne síce nezriedka vyberajú vhodné auto podľa farby[4], ale treba jednoznačne povedať, že takto zvolené výberové kritérium je nesprávne. Omnoho viac by bolo namieste pred plánovaným činom preštudovať si motoristické časopisy a vybrať tie typy, ktoré v crash testoch vykázali najvyššiu mieru odolnosti karosérie.

Treba si povedať, že skok pod auto nie je zaručene úspešná metóda odchodu zo sveta. Do značnej miery závisí totiž aj od rýchlosti auta. Samovražedný skok pod auto v piatok popoludní napríklad na Prístavnom moste smerom von z Bratislavy skončí dozaista fiaskom. Kolóna áut Východniarov a iných týždňovkárov sa vtedy na výpadovke pohybuje rýchlosťou pol metra za hodinu, čo je rýchlosť slimáka záhradného aj to tesne po daždi, keď sa mu to lepšie šmýka.

Z hľadiska rýchlosti by bolo najvhodnejšie využiť diaľnicu, kde ako vieme je najvyššia povolená rýchlosť 130 km/hod. a mnohé autá idú omnoho rýchlejšie – samozrejme mimo špičku. Problém je určiť, kedy na našich úzkych a krátkych diaľniciach nie je špička[5]. Komplikáciou vášho zámeru na diaľnici môže byť skutočnosť, že pohyb chodcov po telese vozovky je zakázaný. Aj ten najdepresívnejší samovrah musí uznať, že zákaz má svoje opodstatnenie – neopatrným motaním sa po autostráde by sa vám mohlo čosi stať, skôr ako realizujete svoj samovražedný zámer.

Skok pod auto, ako prostriedok na skoncovanie so životom možno použiť, ale autor musí na tomto mieste čitateľa upozorniť na osobnú skúsenosť – má už totiž jeden skok pod auto za sebou! Nie, nebol to samovražedný zámer! Išlo o úmysel skrátiť si cestu mimo prechod. Pisateľ týchto riadkov si vtedy pre krátkosť času auto nevyberal ani podľa farby a už vôbec nie podľa výsledkov crash testu[6]. Ako ste sa z predchádzajúcich riadkov iste dovtípili – autor prežil. So zlomeným palcom na ľavej ruke, zašívaným kolenom, narazenými rebrami a odreninami po celom tele. Aké následky to zanechalo na jeho hlave, vyplýva z riadkov, ktoré práve čítate.

Z tohto príkladu je zrejmé, že skok pod auto nemusí vždy priniesť to, čo od neho očakávate. Osobná skúsenosť, ktorú tu autor práve prezentoval mu navyše pripomenula ďalšie kritérium výberu auta, na ktoré sme takmer zabudli:

Prosím vás, nevyberajte si luxusné autá typu:

Rolls-Royce,

Bentley,

Ferrari,

Lamborghini,

Slotov Whiper,

Bašternákovo Bugatti

a iné podobné!

Viete si predstaviť koľko na takom aute stojí, čo len oškretý firemný znak takej automobilky? Určite viac ako rozbité koleno! Ak náhodou prežijete len trochu doudieraný (ako autor tejto príručky), ale na luxusnom aute poškodíte hoci len ten znak – môžete si hneď prevliecť slučku cez hlavu. Ak ste priemerne zarábajúci Slovák, do najďalšej smrti majiteľovi auta spôsobenú škodu nesplatíte.

Skok pod osobný automobil teda nie je nijaká istota! Nelíhajte si však ani pod špeciálne auto patriace cestárom, pomocou ktorého maľujú na asfalt dlhú bielu prerušovanú čiaru[7]. Jeho rýchlosť je zanedbateľná a ak by ste aj trvali na tom, že chcete ležať pod kolesami auta, obsluha stroja by vás iste preložila na iné miesto, pretože je platená od pravidelnosti namaľovanej prerušovanej čiary a nepotrebujú mať medzeru niekde, kam nepatrí.

[1] Český herec Jan Werich síce vravel aj o nebezpečnosti zrážky s blbcom, ale tá zaručene nespôsobí vašu smrť. Aspoň bezprostredne nie. V dlhšom časovom horizonte o tom možno uvažovať.

[2] Pravda za predpokladu, že nebývate v signalizačnom domčeku pri železničnej trati a do kuchyne vám práve zavítal vykoľajený rýchlik Zemplín smerujúci pôvodne z Košíc do Bratislavy.

[3] Niektorí generálni prokurátori totiž v záujme utajenia využívajú na svoju cestu do práce práve dunajskú hrádzu

[4] aby ladila ku kostýmu, či k očiam

[5] Povráva sa, že v pracovné dni od 03,00 – 03,15

[6] …bol to Trabant

[7] Viac o tejto problematike – Ladislav Mňačko: Dlhá biela prerušovaná čiara. Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ Bratislava 1965.