Pavol Fabian

(v texte sú použité poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Ďalší spôsob samovraždy súvisiaci s konzumáciou, nemá za cieľ vyhladovať sa, ale ani prežrať. Cieľom je, aby niekto zožral

VÁS!

Nie, nemáme na mysli obchodnú dohodu na báze dodávateľsko-odberateľských vzťahov s tzv. kanibalom z Kysaku[1] ani s nijakým iným[2] – nie, podobné nechutnosti nie!

Ak si odpustíme tieto zvrhlosti, zostáva nám len návšteva zoologickej záhrady alebo Afriky. Z hľadiska vynaložených nákladov je pochopiteľne lacnejšia verzia s návštevou zoo. Vstupné okolo 3–4 eur je prijateľné, nehovoriac o tom, že adepti samovraždy, ktorým chýba aj táto drobná sumu, môžu preliezť plot bez zaplatenia. Do Afriky plot neprelezú, čo ako by boli šikovní.

Ale ani zoologická záhrada nie pre samovraha záhrada rajská! Zo zvierat, ktoré by mohli nádejného samovraha zožrať, do úvahy prichádzajú predovšetkým mačkovité šelmy. Samozrejme, aj tu treba selektovať – divá mačka vás nezožerie, maximálne vás poškriabe. A o poškriabanie nikomu zo samovrahov predsa nejde! Navyše väčšina ženatých chlapov s čímsi ako divoká mačka má bohaté skúsenosti – stačí, aby manželke na výročie svadby, Valentína, MDŽ, či v deň menín zabudli priniesť kyticu ruží. Prípadne stačí, aby ich pri príchode domov sprevádzala opica toho druhu, ktorá sa taxonomicky rozhodne nedá zatriediť do rodu šimpanzy, čeľade Homonidi, radu primáty, triedy cicavce…

Ale ani lev, tiger či jaguár zo zoologickej záhrady nie je zárukou konzumácie. Mnohé z týchto zvierat sa v zoo už narodili, sú zvyknuté na servis, tak prečo by sa mali namáhať s vypľúvaním nejakého oblečenia, ktoré by sa im zamotalo pomedzi zuby. Znudené obstarožné šelmy v zoologických záhradách sú často prekŕmené a obézne a ani ich nenapadne, aby mrhali silami pri trhaní prípadného samovraha, keď majú istotu, že o pol deviatej ráno im ošetrovateľ prinesie čisté a hlavne neoblečené stehno z kravy.

Nehovoriac o tom, že ak nemáte kľúč od klietky a nie ste zámočník, vlamač, ani Lomidrevo, Miesiželezo či podobný deviant od Dobšinského, do klietky sa nedostanete.

Autor opäť musí pripomenúť, že má skúsenosť aj s týmto druhom samovraždy, pretože v rámci svojej práce bol nútený v bratislavskej zoologickej záhrade niekoľkokrát vstúpiť do klietky s levicou, či tigrom. Najhroznejšia vec, ktorú tam zažil, však bola, keď levica Mona pomaly prišla k nemu, obtrela sa mu láskyplne o stehno a vyžadovala škrabkanie za uchom. Ak sa chcete dať zožrať šelmami v zoo, rozhodne by ste ich nemali škrabkať za uchom. Skôr by ste ich mali nejakým spôsobom nasr….diť, alebo by ste mali byť aspoň promptne informovaný o výpadkoch v zásobovaní mäsom a do klietky vstúpiť až po tom, čo šelma nedobrovoľne absolvovala viacdňovú hladovku v dôsledku insolventnosti zoologickej záhrady. Pravdepodobnosť nedostatku financií na zabezpečenie krmiva pre zvieratá v zoologickej záhrade v časoch hospodárskej krízy je vysoká, takže vaše šance sú veľké.

Ak netrváte na zožratí, ale uspokojíte sa aj s roztrhaním, môžete za spevu popevku: medveďku daj labku vstúpiť do výbehu s dobrosrdečným macom[3].

Ak sa uspokojíte s rozdupaním – vstúpte do výbehu so slonom či nosorožcom. Do výbehu s nosorožcom však vstúpte len pevne rozhodnutý pre samovraždu rozdupaním, vnútri už nebudete mať príležitosť rozmýšľať. Nosorožec síce naoko vyzerá ako ťarbavé a pomalé zviera, ale autor tohto textu ma aj s nosorožcami osobnú skúsenosť. V rámci letnej praxe v safariparku vo Dvore Králové nad Labem ho poslali zametať do výbehu so spiacimi nosorožcami. Mohutné kovové koly zapustené do zeme po obvode výbehu mali zaručiť ošetrovateľom bezpečné územie kam by sa mohli v prípade nosorožieho útoku uchýliť. Královodvorský nosoroží výbeh bol veľký, preveľký a ak sa nosorožec prebudil v momente, keď ste zametali uprostred tej plochy – išlo vám o život. Tu niet času rozmýšľať, či chcem zísť z tohto sveta rozdupaný alebo nie! Treba sa okamžite a z celej sily rozbehnúť. Od oného dňa, keď som to zažil, mi je úplne jasné, že nie ospevovaný Usama Bolt, ale ja som držiteľom svetového rekordu v krátkom šprinte – akurát, že mi ten výkon vtedy nikto nemeral. Náraz mohutného nosorožieho tela do masívnych kovových kolov nasledoval približne 0,023 tisícin sekundy po tom, čo som s mierne, ale skutočne len mierne zašpinenou spodnou bielizňou preletel akousi imaginárnou cieľovou páskou – spojnicou medzi nimi.

Zoologické záhrady bývajú hojne navštevované najmä deťmi, či už v sprievode rodičov alebo triednych učiteliek. Páchať samovraždu pred zrakmi stoviek svedkov, ba dokonca pred zrakmi maloletých, nie je vhodné. U detských svedkov by taký zážitok mohol spôsobiť celoživotnú traumu, zvlášť ak by ste tomu špuntovi žiadajúcemu repete[4] nedokázali promptne a s patričným pedagogickým dôrazom vyhovieť („mamíííí, nemohol by do tej klietky skočiť ešte jeden ujóóó?“)

Riziko psychotraumy maloletého dieťaťa si zodpovedný samovrah na triko nezoberie. O nie istom výsledku takejto samovraždy nehovoriac.

Ako vhodný pomocník pri páchaní samovraždy zožratím sa javí žralok. Ale opäť – nie je žralok ako žralok. Rozdiel medzi žralokom pilochvostým z chorvátskeho Jadranu (ak sa tam omylom nejaký vyskytne) a napríklad bielym žralokom (Carcharhinus leucas) z Karibiku je taký zásadný, ako rozdiel medzi vrabčiakom Čimčarákom od Ľudmily Podjavorinskej a Hitchcockovými vtákmi z rovnomenného filmu.

Navyše, za žralokom by opäť bolo potrebné vycestovať, čo zvyšuje nákladovú položku celého zámeru[5]

Sem-tam síce aj na Slovensko zavíta pochybný cirkusový kamión, ktorého náves je označený pestrofarebným nápisom Príšery a dravce oceánov, ale ak v ňom aj vystavujú nejakého žraloka, určite to bude len také vreckové vydanie nepoužiteľné pre váš zámer.

Niektorým obzvlášť zúfalým adeptom na „samovraždu zožratím“ môže napadnúť ešte myšlienka na mäsožravé rastliny. Tých možno s pokojným svedomím ubezpečiť, že je to myšlienka úplne scestná. Mäsožravé rastliny schopné zožrať človeka jestvujú len v science-fiction literatúre nižšej kvalitatívnej úrovne a v hororových filmoch zväčša americkej proveniencie. I keď jednu takú možno pestoval vo svojom byte aj kanadský novinár Tom Nicholson, po ktorom sa po jeho 25-ročnom pôsobení na Slovensku, keď mal prsty vo všetkých najdôležitejších kauzách zrazu zľahla zem. Jediné, logické vysvetlenie je – mäsožravá rastlina!

Pokiaľ sme na inom mieste tejto publikácie odporúčali ako skvelé metodické inštruktážne video film Veľká žranica, tak v prípade samovraždy zožratím mäsožravou rastlinou určite nemožno za takú pomôcku považovať film Adela[6] ešte nevečerala.

[1] Kanibalizmus mu dodnes nebol dokázaný hoci soľ, korenie a iné ingrediencie na kulinársku prípravu nastrčeného policajného agenta mal nachystané.

[2] Napr. ruský špecialista Andrej Čikatilo. Priznal sa k 50 vraždám,, ktorých obete následne skonzumoval .

[3] Lepšie výsledky dosiahnete s grizlym ako a medvedíkom čistotným.

[4] V televíznej brandži „replay“

[5] Navyše nákladovú položku, ktorá sa nedá odpísať z daňového základu

[6] Pre čitateľov mladšej vekovej kategórie drobná vysvetlivka – nejde o Banášovú