Pavol Fabian

Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Obesenie

Berka, Miroslav (43) – český rock´n´rollový hráč na klávesové nástroje, zakladajúci člen skupiny Olympic, s ktorou strávil dvadsaťpäť rokov svojho života a pôsobil v nej až do svojej smrti. 19. mája 1987 ho našli mŕtveho v pivnici jedného z domov na ceste do Lucerny. Obesil sa na vlastnom opasku po tom, čo v kartách prehral všetok majetok, zadlžil sa a dopustil sa podvodu. Oficiálne išlo o samovraždu, vyskytujú sa aj úvahy o nevyšetrenej vražde. Tesne po smrti sa mu narodila dcéra.

Borjan, Josef (60) – rakúsky a český politik nemeckej národnosti, na začiatku 20. storočia poslanec Českého zemského snemu.  Dlhší čas trpel ochorením obličiek a krku. Neskôr sa k ochoreniu pridali aj nervové záchvaty. Niekoľko dní pred smrťou odišiel do Prahy na konzultácie ohľadom svojich chorôb. Asi sa nedozvedel nič povzbudivé, pretože 9. mája 1904 sa vrátil v depresívnom stave a obesil sa v drevárni pri svojom dome.

Bourdain, Anthony Michael (61) – americký kuchár, novinár a moderátor. Týždeň pred svojou smrťou Bourdain kúpil obraz od  Johna Lurie s názvom „Padajúca obloha a ako s tým žiť“.

8. júna 2018 ho našli obeseného v izbe hotela Le Chambard v Kaysersberg-Vignoble vo francúzskom departemente Haut-Rhin, kde nakrúcal ďalší diel 8. cestovateľsko-kulinárskej show Parts Unknown vysielanej televíziou CNN.

Combs, Ray (40) – americký herec, komentátor a stand-up komik. Televízna spoločnosť CBS si ho nemohla vynachváliť, lenže aj napriek pomerne dobrej kariére mal Ray a jeho rodina finančné problémy. Keď sa k nim pridali večné hádky s manželkou a stres v práci, Ray sa zrútil.

Dňa 1. júna 1996 privolali do Combsovho bytu na ulici Sonora 1318 v Glendale v Kalifornii kvôli rušeniu poriadku a výtržnostiam políciu. Combs údajne zničil väčšinu interiéru, trieskal si pritom hlavu o stenu (hoci neskôr zranenia hlavy vysvetľoval tým, že spadol vo vírivke). Krátko po príchode policajtov dorazila aj Combsova odlúčene žijúca manželka, ktorá im vysvetlila, že umelec máva samovražedné ataky a minulý týždeň ho hospitalizovali pre samovražedný pokus. Polícia Combsa previezla do Adventistického lekárskeho strediska Glendale, kde ho lekár vyšetril a umiestnil na 72 hodín na pozorovanie na psychiatrické oddelenie. 2. júna 1996 okolo 4,10 hod. objavili nemocniční zamestnanci Combsa vo vstavanej skrini obeseného na posteľnej bielizni. Rýchlo ho previezli na urgentné oddelenie, kde ho ale už len vyhlásili za mŕtveho.

Cvetajevová, Marina Ivanovna (48) – ruská spisovateľka a poetka.

Po emigrácii v roku 1919 žila až do začiatku druhej svetovej vojny vo Francúzsku. Aj napriek tomu, že bola vydatá za básnika a dôstojníka Bielej gardy Sergeja Efrona, udržiavala ľúbostnú korešpondenciu so spisovateľom Borisom Pasternakom. Po finančnej stránke sa rodine žilo stále horšie, prakticky jediným zdrojom príjmov vo Francúzsku sa stali Marinine tantiémy.

V roku 1937 sa Cvetajevovej dcéra Ariadna vrátila do Sovietskeho zväzu. Využila ponuku beztrestného návratu. Cvetajevovej manžel ju nasledoval o pár mesiacov neskôr. Nebol to však úplne dobrovoľný návrat – z Francúzska musel utiecť pred policajným vyšetrovaním (stal sa tu totiž agentom NKVD a mal prsty v istej politickej vražde a únose). V roku 1939, pár mesiacov pred vypuknutím 2. svetovej vojny sa do Sovietskeho zväzu vrátila aj Marina. Takmer hneď po návrate na základe vykonštruovaného obvinenia zo špionáže úrady zatkli jej dcéru Ariadnu a odsúdili ju na 8 rokov do gulagu. O 5 týždňov po nej zatkli z rovnakého dôvodu aj Cvetajevovej manžela Sergeja a tí traja sa už nikdy viac nevideli.

Marina Cvetajevová zostala v Moskve sama so synom a usilovala sa uživiť prekladateľskou prácou. Po prepadnutí ZSSR Nemeckom v roku 1941 poetku so synom evakuovali do mestečka Jelabuga na brehu rieky Kamy v Tatarskej ASSR. V meste, kde ju predchádzala povesť bývalej bielogvardejky, nemohla nájsť prácu, mala problémy s ubytovaním a nemala nijakých priateľov alebo známych..

Cvetajevovej manžela Sergeja medzitým popravili ako „imperialistického špióna“. Hoci sa o tom Cvetajevová nedozvedela, len o 14 dní neskôr zúfalá a utrápená ukončila svoj život aj ona. Obesila sa v dome Brodelščikovcov, kam ju v Jelabuge umiestnili na ubytovanie. Zanechala tri rozlúčkové listy.

Curtis, Ian (24) – anglický spevák a textár, bol spoluzakladateľom a frontmanom kapely Joy Division. Obesil sa vo vlastnom dome. Trpel epileptickými záchvatmi a depresiami. Vďaka tomu vymyslel jedinečný tanečný štýl podobný epileptickému záchvatu, takže publikum nikdy netušilo, či na pódiu práve trpí alebo tancuje. Frustrovaný spevák neveril, že predpisované lieky mu pomôžu a stále viac prepadal alkoholu a depresiám. 18. mája 1980 spáchal vo svojom byte samovraždu obesením na šnúre od bielizne. Rovnakým spôsobom skonala anglická dramatička Sarah Kane (viď. nižšie), ktorej idolom bol práve Ian Curtis a ktorého hudbu si pred samovraždou púšťala.

Černý, Vojtěch (44) – za 1. svetovej vojny príslušník československých légií na Rusi, vojak z povolania v prvorepublikovej česko-slovenskej armáde a v 30. rokoch 20. storočia, pracovník hnutia sexuálnych menšín v Česko-Slovensku.

Vojtěch Černý sa angažoval za úradné povolenie Československej ligy pre sexuálnu reformu a podieľal sa tiež na vzniku tohto hnutia. Dňa 16. apríla 1938 Černého zatkli a obvinili podľa paragrafu 129 pre homosexuálny styk.  Vo vyšetrovacej väzbe na policajnom komisárstve na Kráľovských Vinohradoch  na Veľkú noc 17. apríla 1938 využil situáciu, keď sa dozorca na chvíľu vzdialil a ukončil svoj život tým, že sa obesil na povraze, ktorý si zhotovil z košele. Deň na to, na policajnú stanicu prišiel Černého brat František s manželkou. Konštatovali, že jeho samovraždu očakávali, (údajne sa o ňu už raz pokúsil). Priznali, že bratovu sexuálnu orientáciu poznali, i to, že sa kvôli nemu zadlžili a pripustili, že s koncom jeho života končí tiež hanebné konanie, ktorého sa Vojtěch Černý dopúšťal.

Denke, Karl (64) – nemecký sériový vrah. Narodil sa v Oberkunzendorfe neďaleko Münsterbergu (dnes Ziębice) v Sliezsku. Bol jedným z horších študentov, považovali ho za vývojovo oneskoreného. V dospelosti bol obľúbený, žil a pracoval v Münsterbergu ako organista v miestnom kostole.

Dňa 21. decembra 1924 napadol Denke sekerou tuláka Vincenze Oliviera. Napadnutému s poranenou hlavou sa podarilo utiecť z domu. Našiel ho kočiš menom Gabriel a spoločne zalarmovali pomoc. Polícia vykonala v Denkeho dome, ktorým sa šíril príšerný zápach, domovú prehliadku. Na kuchynskom kredenci sa povaľovali torzá ľudských tiel. V špajze našli zaváraninové poháre s naloženou ľudskou kožou. Denke sa priznal, že vraždil od roku 1903. Svoje obete zabil, rozporcioval a čiastočne skonzumoval. Mäso, ktoré nemohol zjesť, si odložil na neskoršie, alebo ho odniesol na čierny trh v Breslau (dnes Vroclav). Takto zabil údajne 30 ľudí.

Nasledujúci deň, po odhalení strašného nálezu sa Denke vo svojej cele obesil, takže motív jeho činov ostal neznámy. Ešte aj o 50 rokov neskôr dochádzalo v záhrade jeho domu k občasným nálezom ľudských pozostatkov.

Eberl, Irmfried (37) – rakúsky  psychiater a Obersturmführer Waffen-SS počas 2. svetovej vojny. Bol lekárskym riaditeľom v ústavoch pre eutanáziu v Brandenburgu a v Bernburgu.

Pomáhal zakladať vyhladzovací tábor Treblinka a bol jeho druhým veliteľom. Po skončení vojny sa Eberl usadil ako lekár v švábskom meste Blaubeuren, kde pokojne vykonával svoju prax a dokonca sa v roku 1946 aj druhýkrát oženil. V januári 1948 ho však zatkli a odovzdali do rúk spravodlivosti. V snahe vyhnúť sa súdnemu procesu sa Eberl nasledujúci mesiac obesil vo svojej väzenskej cele v Ulme.