Pavol Fabian

• Prehľad známych osobností,

ktoré ukončili svoj život samovraždou

Zastrelenie

Dípéndra, Bír Bikram Šáh (30) – člen nepálskej kráľovskej rodiny, ktorý bol v dňoch 1. – 4. júna 2001 kráľom Nepálu. Dípéndra absolvoval prestížnu britskú internátnu školu Eton College. Keď bol korunným princom, pod vplyvom alkoholu a drog zavraždil značnú časť kráľovskej rodiny vrátane predchádzajúceho kráľa Birendru (svojho otca) a jeho ženy Aišvarji. Po čine namieril zbraň proti sebe. Motívom jeho činu bol údajne spor s rodičmi o jeho vzťahu s Dévjání z dynastie Ránov, s ktorou sa chcel oženiť. Po tom, čo zastrelil svojho otca, vraždiaceho Dípendru nachádzajúceho sa v kóme v nemocnici Štátna rada v súlade s ústavou vymenovala za nepálskeho kráľa. Vzhľadom na Dípéndrov neistý zdravotný stav za jeho regenta stanovila Štátna rada jeho strýka Gjánéndru. Dípendra po troch dňoch vo vojenskej nemocnici podľahol zraneniam, ktoré si spôsobil pri samovražde a Gjánéndra sa stal kráľom.

Potom to už s nepálskym kráľovstvom išlo dolu vodou. Incident značne prispel k ešte hlbšej strate autority kráľovskej rodiny medzi Nepálčanmi. Gjánéndra bol posledným nepálskym kráľom. Panoval necelých sedem rokov a krajina sa potom stala najmä pod vplyvom maoistických rebelov republikou.

Dwyer, Robert (48) – pensylvánsky správca štátneho pokladu. Keď 22. januára 1987 zvolal pennsylvánsky správca štátneho pokladu Robert Dwyer tlačovú konferenciu, nikto netušil, ako tragicky sa skončí. Skorumpovaný politik, ktorému za veľkú úplatkársku aféru hrozilo neuveriteľných 55 rokov väzenia, mal na druhý deň nastúpiť do väzenia. Po krátkom prejave si zavolal svojich troch asistentov a odovzdal im obálky. V jednej bol list na rozlúčku pre manželku, v druhom karta darcu orgánov a ďalšie súvisiace materiály, v tretej list čerstvému pennsylvánskemu guvernérovi. Potom siahol do pripraveného papierového vrecka, vytiahol z neho revolver Magnum a vyzval všetkých, ktorým by mohol nasledujúci pohľad na neho prekážať, aby opustili miestnosť. Ľudia z jeho okolia sa ho usilovali od jeho činu odradiť. Dwyer bol ale rozhodnutý a priamo pred piatimi televíznymi kamerami si vložil hlaveň do úst a stlačil spúšť.

Záznam udalosti je dodnes dostupný na videu na internete…

Eastman, George (78) – americký podnikateľ a vynálezca, zakladateľ spoločnosti Kodak a Eastman Chemical. Autor patentu na fotografický papierový svitkový film.

V posledných rokoch života zažíval intenzívnu bolesť, ktorú mu spôsobovalo degeneratívne ochorenie chrbta. S ťažkosťami stál aj chodil. S dnešnými lekárskymi poznatkami a vyšetrovacími metódami by mu asi diagnostikovali spinálnu stenózu – zúženie chrbticového kanála spôsobeného kalcifikáciou stavcov. Eastman kvôli chorobe podliehal depresii. Pochopiteľne, zlý vplyv na neho mal aj pohľad na vlastnú matku, ktorá trávila posledné dva roky života na vozíčku z rovnakého dôvodu.

Dňa 14. marca 1932 spáchal samovraždu jediným výstrelom do srdca. Pred výstrelom si do svojho denníka napísal:

„Moja práca je hotová. Načo čakať?“

Emerson, Keith Noel (72) – britský rockový klávesista a hudobný skladateľ. V roku 1970 stál pri zrode jednej z prvých rockových superskupín Emerson, Lake & Palmer.

Emerson zomrel 10. marca 2016 v kalifornskej Santa Monice na následok strelného poranenia hlavy, ktoré si zjavne spôsobil sám. Telo sa našlo v jeho dome. Koroner oznámil, že hudobník trpel bližšie nešpecifikovaným srdcovým ochorením a depresiami spôsobenými dlhodobým užívaním alkoholu. Trpel tiež degeneratívnymi nervovými problémami, ktoré ovplyvňovali jeho muzikantské schopnosti, najmä hybnosť prstov. Muzikantova dlhoročná partnerka Mari Kawaguchiová uviedla, že Keith Emerson bol v dôsledku zdravotných ťažkostí stále nervóznejší. Hudobník sa obával, že by mohol počas koncertov na nadchádzajúcom turné v Japonsku zlyhať a tým sklamať svojich fanúšikov. Keith bol perfekcionista a veľmi mu záležalo na tom, aby ich nesklamal.

„Keď si na internete po vystúpení prečítal nejaké negatívne komentáre, bol z toho totálne zdrvený.“ odpovedala Kawaguchiová na otázku, ako si hudobníkov čin vysvetľuje.

Vo štvrtok večer pred Keithovou samovraždou ho vraj sama ukladala do postele, pretože ho postihol zápal priedušiek. Keď za ním v piatok ráno opäť zašla, čakala, že bude ešte spať. V byte však našla už len nehybné telo.

Fadejev, Alexander Alexandrovič (55) – sovietsky spisovateľ, významný kultúrny a politický činovník, viedol Zväz spisovateľov ZSSR a bol aj členom Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Preslávil sa románom Mladá garda, ktorý napísal v roku 1945, neskôr ho ešte upravoval. Napísal ho podľa skutočných udalostí z druhej svetovej vojny. Kniha v roku 1946 dostala  Štátnu cenu za literatúru. Na konci života, v súvislosti s kritikou stalinizmu novým Chruščovovým vedením KSSZ, v rámci ktorej recenzenti poukazovali aj na Fadejevovo dielo i jeho osobnosť, začal trpieť depresiami a prepadať alkoholizmu.

V máji 1956 sa zastrelil revolverom na svojej dače v moskovskom Peredelkine v čase, keď sa pri dači nachádzala celá jeho rodina a pripravovala sa na večeru. Napriek tomu nikto z nich výstrel z druhého poschodia drevenice nepočul, hoci pištoľ vo Fadejevovej ruke nebola vybavená tlmičom. Telo našiel spisovateľov 11-ročný syn. Na základe týchto skutočností niektorí ľudia spochybňovali, či išlo o samovraždu. V oficiálnom nekrológu bol ako dôvod  uvedený alkoholizmus. V skutočnosti dva týždne pred samovraždou Fadejev prestal piť, asi týždeň pred činom sa naň začal pripravovať – písal listy viacerým ľuďom… Fadejevov rozlúčkový list adresovaný Ústrednému výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu KGB zaistila a zverejnili ho až v roku 1990.

Favaloro, René Gerónimo (77) – argentínsky kardiochirurg. Pochádzal  z rodiny prisťahovalcov z talianskeho ostrova Salina. V roku 1949 doštudoval medicínu na Národnej univerzite v La Plate. Odmietol vstúpiť do vládnucej Justicialistickej strany. Z toho dôvodu mu dlho nebola umožnená vedecká kariéra a musel pracovať so svojim bratom vo vidieckom zdravotnom stredisku v mestečku Jacinto Aráuz.

Až v roku 1962 mu profesor José Maria Mainetti zariadil stáž v Cleveland Clinic v USA. Počas svojho pôsobenia na tejto klinike Favarolo vynašiel metódu koronárneho bypassu a v roku 1967 úspešne vykonal prvú takúto operáciu. Po návrate do Argentíny založil doktor Favarolo nadáciu Fundación Favaloro, zameranú na rozvoj lekárskej starostlivosti v krajine, vystupoval v televíznom programe zameranom na zdravotnícku osvetu, stal sa populárnym. V čase hospodárskej krízy sa však nadácia dostala do veľkých dlhov a dňa 29. júla 2000 sa Favarolo na protest proti podfinancovaniu argentínskeho zdravotníctva zastrelil vo svojom byte v Buenos Aires.

Ferrari, Nino Agostino Arturo Maria (63) – známy ako Nino Ferrer, bol taliansko-francúzsky spevák a textár. Niekoľko mesiacov po smrti svojej matky, 13. augusta 1998, dva dni pred svojimi 64. narodeninami si z domu zobral svoju zbraň a vydal sa na pokosené pole kúsok od susednej obce Saint-Cyprien. Na poli si ľahol a prestrelil si hruď. Jeho žena Kina, s ktorou mal dve deti, ohlásila udalosť polícii, keď našla doma list na rozlúčku.

Frejka, Jiří (48) – český divadelní režisér. V noci zo 16. na 17. októbra 1952, po generálke predstavenia Jedenáste prikázanie, si poľovníckou puškou strelil do brucha vo svojej riaditeľskej kancelárii v Divadle na Karlíne a po desiatich dňoch v nemocnici zomrel. Následne zomrel na zápal slepého čreva aj jeho desaťročný syn a Frejkova žena, choreografka Dagmar Vondrová spáchala spolu so svojou matkou samovraždu[1].

[1] Až si človek musí povedať: Aké šťastie, že nešlo o rozvetvenejšiu rodinu…