Pavol Fabian

Včerajší deň som strávil v jednej bratislavskej okrskovej volebnej komisii. Po dvadsiatej druhej, pri otváraní obálok, som myslel, že ma picne. Z obálok som vyťahoval jeden lístok s Progresívnym Slovenskom za druhým. Presne ich bolo 408. Smer mal u nás 134 hlasov, Hlas  82, KDH 41, SAS 118, OĽANO 34, Demokrati 39, Republika 17, Sme rodina 7, Modrí 4 hlasy. Progresivisti to skrátka v mojom okrsku prevalcovali.

Pár postrehov:

Neskutočná arogancia mladých, s veľkou pravdepodobnosťou voličov Progresívneho Slovenska. Zákon 237/1998 Z.z. o voľbách do parlamentu hovorí v paragrafe 29, odsek 3 úplne jasne:

„Vo volebnej miestnosti je neprípustná akákoľvek volebná agitácia.“

To, že dvaja muži prišli k voľbe oblečení v dúhových tričkách ešte možno s prižmúrenými očami považovať za vyjadrenie ich osobných pocitov k téme LGBT a nie za postoj k politickej ideológii/agende.

Ďalšia mladá dievčina prišla v tričku s nápisom Skutok sa nestal a také tričko už jednoznačne odkazuje na agendu určitých konkrétnych politických strán! Dievčina mala aspoň toľko chochmesu, že po upozornení členmi okrskovej volebnej komisie si navliekla plášť a tričko schovala.

Ďalší mladý muž prišiel v bielej mikine s modrým nápisom Budúcnosť. Presne v takom, v akom pre Progresívne Slovensko nakrútili volebné šoty herci Kamila Magálová, Alexander Bárta, Peter Altof, Matej Landl, Richard Stanke, Táňa Paufohová,  Zuzana Porubjaková, Kristína Tormová, Jakub Jablonský, Tomáš Palonder, Henrieta Mičkovicová, Lujza Garajová-Schrameková, Oľga Belešová a Filip Šebo.
Žiaľ, v tom frmole sme si to všimli, až keď muž už odvolil. Po upozornení, že porušuje volebný zákon, sa mladík drzo ohradil:
„Ja som právnik a nič neporušujem!“
Nuž právnik možno bol, ale určite mizerný, ak nevidel jednoznačnú nezákonnosť svojho konania. Vzhľadom na to, že už odvolil, sme to ďalej neriešili za účasti polície. Mladý volič prezentoval typické znaky stúpenca tejto politickej strany: aroganciu, nevedomosť, drzosť a akúsi pseudorevolučnosť.
Stúpenci žiadnej inej politickej strany necítili potrebu  oblečením propagovať svoj náhľad na svet politiky. Nuž, neskutočná arogancia, tzv. slušných…

Úplne unikátnym prípadom bola mladá žena okolo tridsaťpäť rokov. Do volebnej miestnosti prišla až okolo 21,00 hod., keď už bola s krátkymi prestávkami prázdna. Poznala sa s jedným členom okrskovej komisie. Zapriadla s ním reč a spýtala sa ho, koho má voliť. Ten jej správne odpovedal, že sa musí rozhodnúť sama. On jej radiť nemôže.
Žena odišla za plentu a listovala vo volebných lístkoch. Potom si jeden vybrala (neviem aký) a pýtala sa svojho známeho z volebnej komisie, koho má zakrúžkovať. On jej opäť odpovedal, že nevie, aký lístok má a je na nej, koho si vyberie.
Žena po tejto rade lustrovala zoznam kandidátov odvrchu dole zaradom. Pri mladších kandidujúcich mužoch sa zastavila. Svoje počínanie nahlas komentovala:
„Bohvie ako tento vyzerá?“
Vytiahla mobil a vygúglila si jeho fotgrafie:
„Ten vyzerá celkom dobre!“
Prešla v zozname na iné meno, vygúglila fotku a:
„Toho nie, nepáči sa mi!“
Išla ďalej, vygúglila tretieho:
„Hm, to je fešák, toho by som mohla zakrúžkovať!“
Takto strávila za plentou najmenej pol hodinu, kým bol jej hlasovací lístok upravený…
Je neuveriteľné, že niekto je schopný sa takto rozhodovať v takej dôležitej veci, akou sú parlamentné voľby!
Čudné bolo aj nariadenie vedúceho odboru všeobecnej vnútornej správy ministerstva vnútra Mgr. Michala Mráza o tom, že členovia okrskových volebných komisií nie sú oprávnení poskytovať alebo nahrávať údaje o priebežných výsledkoch hlasovania do iných informačných systémov.
Dodržali sme to, ale zaujímalo by ma, z akého zákona Mgr. Mráz vychádzal.
Nuž zvolili sme si.
Uvidíme, čo bude ďalej.