Správa o ceste do Ruska – 6/10 - Pavol Fabian - Blog

Správa o ceste do Ruska – 6/10

15. júla 2024 09:41, Prečítané 1 660x, Pavol Fabian, Dianie okolo nás, O cestách kdekade...

Petrohrad žije intenzívnym životom. Mesto na každého zapôsobí svojou krásou, nie náhodou sa mu hovorí aj Benátky severu. Rozkladá sa v delte rieky Neva na viac ako 40 ostrovoch. Známe sú padacie mosty, ktoré sa väčšinou otvárajú okolo polnoci, aby mohli prejsť veľké nákladné lode. Petrohrad sme navštívili v období tzv. bielych nocí. Od mája do júla tu slnko v podstate nezapadá a noci sú svetlé. Ešte aj o pol desiatej večer sa svetloplachému človeku hodia slnečné okuliare a šiltovka. Mesto tomuto javu prispôsobuje svoj život. Petrohrad takmer nespí, mnohé inštitúcie majú predlžené otváracie hodiny. Typické pre tieto dni sú obľúbené nočné plavby mestom po spleti kanálov.

Západných turistov je tu teraz očividne menej ako pred ôsmimi rokmi, ale na obsadenosti výletných lodí po petrohradských kanáloch to nevidno. Jedna loď za druhou sa plaví popod mosty za sprievodu hlučnej reprodukovanej hudby a mládežníci na palube tancujú a veselo mávajú na tých na súši, dokonale ignorujúc skutočnosť, že ich krajina je vo vojne. Celkovo možno povedať, že vojna na Ukrajine je pre Rusov čosi ako okrajová záležitosť, ktorá sa deje na malom úseku (2 245 km) dlhočizných hraníc Ruskej federácie (61 000km). Navyše, dosiaľ celý ozbrojený konflikt zvláda profesionálna armáda a vágnerovci v spolupráci so zahraničnými žoldniermi. Nebolo potrebné vyhlásiť mobilizáciu. Aj správy z našej premotivovanej tlače o tom, ako státisíce mladých mužov utekajú z Ruska pred možnosťou, že ich regrutujú do boja sa mi zdá, ako nezmysel. Minimálne na hraničnom prechode Narva-Ivangorod prúd ľudí smerujúci do Ruska bol nekonečný, ale z Ruska odchádzali ľudia len veľmi sporadicky a určite medzi nimi neprevládali mladí muži.

Video 1

Hlavná petrohradská výstavná ulica je Nevský prospekt. Dlhý je 4,5 kilometra a široký od 25 – 60 metrov. Tu sa nachádza väčšina luxusných obchodov. Svoje sídlo tu majú aj mnohé západné módne značky a podľa všetkého západne sankcie akosi nefungujú. Všetky obchody sú otvorené a plné tovarov.

Raiffeisen funguje naďalej…

Dokonca zo svetových značiek je tu aj trdelník!

Ani po kultúrnej stránke nie sú Rusi Západom úplne izolovaní. V čase nášho pobytu v Petrohrade plagáty oznamovali záujemcom, že v meste vystúpi Allan Harris, americký jazzový spevák, gitarista a skladateľ, či britská jazzová speváčka Emma Smith.

Na Nevskom prospekte sídlia aj potraviny siete Eurospar. Taký výber potravín, aký som tam videl, v Bratislave rozhodne nemáme. Navyše, väčšinou ide o kvalitné potraviny z domácich zdrojov a nie vodnaté jogurty vytuningované éčkami, aby vydržali pol roka ako u nás. Aj obyčajné potravinové obchody v okrajových častiach Petrohradu sú bohato zásobené, pričom domáce potravinové produkty oproti mojej návšteve spred ôsmich rokov sa určite polepšili nielen čo do väčšej rozmanitosti, ale aj v skvalitnení a pútavosti obalovej techniky. Nehovoriac o cene…

Niekto teraz namietne – no iste, Moskva a Petrohrad sú výkladné skrine Ruska, ale čo vidiek, aké je to tam? Je pravda, že tentoraz sa mi nepodarilo byť na vidieku, ale už skúsenosť, ktorú som získal za predchádzajúcich pobytov mi hovorí, že na vidieku to nebude oveľa horšie. V minulosti som videl situáciu v provinčných mestách a mestečkách ako Mineralnyje Vody, Tyrnyauz, či Elbrus a nikde nebola núdza o potraviny. Iste, nebol taký výber ako v Petrohrade, ale ani v Čadci nie je taký výber ako v Bratislave.

Video 1

Video 2

Napriek istej luxusnosti Nevského prospektu, okrem vychytených reštaurácií sú k dispozícii ľudové jedálne, tzv. stolovaja, s veľmi širokou a chutnou ponukou. Kompletný obed (polievka, hlavné jedlo + šalát, zákusok a čaša vína) vyjde v prepočte na 4,5 eura.

Soljanka a šašlik

Boršč

Ucha – ruská rybacia polievka

Stolovaja na Nevskom prospekte

Cenník v Stolovaja

Reštaurácie rýchleho občerstvenia McDonald po odchode americkej spoločnosti z ruského trhu frčia ďalej. Predávajú v podstate rovnaký sortiment, systém objednávanie prostredníctvom automatu je zachovaný, akurát názov sa zmenil na Vkusno i točka (Chutné a bodka!).

Vkusno i točka

Benzín v Rusku stojí 0,56 eura.

Aj ceny na petrohradských trhoch sú priaznivé:

Aké sú v Rusku platy sa môžem len dohadovať na základe dvoch inzerátov, na ktoré som naďabil v petrohradskom metre a v dome, v ktorom sme bývali. Domovníkovi, či skôr akémusi nekvalifikovanému upratovačovi mestských dvoroch bez vyžadovaného vzdelania ponúkali plat od 49 000 rubľov, mechanizátorovi v tej istej oblasti, ktorý už však musel byť majiteľom vodičského oprávnenia typu C ponúkali plat od 77 000 rubľov.

Nekvalifikovaných vodičov petrohradského metra lákali na plat od 75 000 rubľov, po zaškolení sa im pláca zvýšila na 108 000 až 138 000 rubľov (1080 – 1380 eur) podľa linky metra. Vo všetkých prípadoch išlo o základný plat, ku ktorému treba prirátať prémie a iné odmeny.

Oznam na domovej nástenke hľadajúci domovníkov

Inzerát v metre hľadajúci vodičov metra

V Petrohrade však očividne žijú aj ľudia, ktorí nemajú hlboko do vrecka. Po Nevskom prospekte sa preháňajú mladíci na vytúningovaných športových autách, ktoré svojim dunivým zvukom rušia všetkých naokolo, či motorkári na harleyoch a iných choproch. I keď v tomto prípade to nemusel byť len znak bohatstva, ale možno aj biznis plán, pretože viacerí v koži odetí motorkári s gangovými nášivkami na odeve ponúkali na ulici turistom možnosť previesť sa na motorke po meste za úplatu.

Po uliciach sa preháňajú mercedesy, audiny, bavoráky. Za celý čas pobytu som zahliadol už len dva žiguláky, aj to jeden z nich jeho majiteľ využíval na retro jazdy po meste pre turistov. Na dvore domu, v ktorom sme bývali, parkovala zmeska čínskych či kórejských esúvečiek, ktoré som nepoznal. Vzhľad všetkých sa mi veľmi páčil. Nečudo, veď napríklad čínska automobilová značka SWM sa síce vyrába v Číne, ale svoje dizajnové centrum má v talianskom Miláne.

Na našom dvore boli zastúpené aj ďalšie čínske automobilové značky Changan a Haval. Pekné boli všetky a nepochybujem o tom, že časy, keď sme nad všetkým čínskym ohŕňali nos, pretože sme to automaticky považovali za šmejd sa už minuli!

Nevský prospekt kypí životom, v rôznych zákutiach predvádzajú svoje umenie, herci, artisti, muzikanti. Na viacerých miestach vyhrávajú pre potešenie obyvateľov i návštevníkov mesta neuveriteľne dobre znejúce kapely. Pozoruhodná bola alternatívna možnosť, ako pouličných muzikantov odmeniť. Buď tradične mincou/bankovkou do klobúka, alebo pred „pódiom“ mali hudobníci na zemi tabuľku s QR kódom svojho bankového účtu.

Video 3

Video 4

Video 5

Na slávnej ulici sa nachádza viacero kníhkupectiev. Pamätám sa, že už pred ôsmimi rokmi ma fascinoval miestny Dom knihy. Je to nádherná historická budova, architektonická pamiatka federálneho významu. Dom postavili v rokoch 1902 – 1904 podľa projektu architekta Pavla Suzora pre spoločnosť Singer. V roku 1919 budovu znárodnili a od roku 1938 tu sídli Dom knihy. Už pri prvej návšteve ma upútala obrovská rozloha predajných priestorov doplnených kaviarničkami a kútikmi pre deti, A samozrejme aj široká a rozmanitá ponuka literatúry. Nemohol som nezavítať do tohto obchodu aj pri terajšej návšteve mesta.

Trhové pravidlá a neúprosná ekonomika zasiahla aj tu. Prízemie budovy rozdelili na dve časti a v tej novovybudovanej sa dnes nachádza asi výnosnejšia luxusná kaviareň Singer. Avšak, aj keď kníhkupecké priestory sú už trochu okýptené, stále so svojimi tromi podlažiami pôsobia veľkolepým dojmom. Ceny drvivej väčšiny kníh sa pohybujú v rozmedzí 400 – 1 000 rubľov, čo je dva až trikrát menej ako u nás. Aj takouto cenovou politikou sa dá udržiavať všeobecná vzdelanosť na rozdiel od situácie u nás, kde skúsení pedagógovia stredných a vysokých škôl pozorujú každý rok stále hlbší prepad vzdelanosti a všeobecného rozhľadu u nastupujúcej mladej generácie.

Dom knihy v Petrohrade

Ceny kníh…

Na jednej z budov Nevského prospektu viali tri vlajky: ruská, čínska a iránska. Neviem, čo to bola za budova, nešiel som sa tam pozrieť, až doma z mapy usudzujem, že to mohla byť budova Petrohradskej štátnej univerzity.

Trochu som očakával, že v uliciach budem svedkom vlasteneckej propagandy, štátnych zástav, georgievských stúh a bilbordov utužujúcich vlastenectvo a zdôrazňujúcich „boj za správnu vec“, ale až na pár ruských zástav som nič také na verejných priestranstvách, budovách, plagátovacích plochách, ani na oblečení Petrohradčanov nepozoroval. Oni tí Rusí, tú vojnu zatiaľ zjavne berú ako okrajovú záležitosť malého významu. Jediné, čo vojnu pripomenulo, boli náborové inzeráty do armády, ktoré som videl na niektorých staniciach metra.

Regrúti do armády môžu podpísať kontrakt na rok, tri roky, alebo päť rokov. Pri podpise najmenej na jeden rok im Ruská federácia zaplatí jednorazový príspevok 195 000 rubľov + ďalší jednorazový príspevok poskytujú regióny podľa miesta regrútovho trvalého bydliska – Petrohradčanom ponúkali ďalších 500 000 rubľov.

Výška mesačného platu sa stanovuje podľa hodnosti a postavenia. Minimálny mesačný plat v prípade strelca je 210 000 rubľov, 238 000 rubľov v prípade veliteľa družstva (seržanta) a 250 000 rubľov v prípade veliteľa čaty (seržanta). Bojoví veteráni dostávajú okrem toho ešte mesačný príplatok 3 481 rubľov.

Okrem toho jestvujú ďalšie príplatky: 8 000 rubľov za každý deň účasti v aktívnych útočných operáciách, 50 000 rubľov za každý kilometer postupu ako súčasti vojenskej jednotky a od 50 000 rubľov vyššie za zaistenie alebo zničenie zbraní alebo vojenského vybavenia nepriateľa.

Okrem toho kontraktorom ponúkajú rôzne sociálne výhody: Možnosť kúpy bytu na náklady ministerstva obrany prostredníctvom sporiaceho hypotekárneho systému, služobné byty alebo náhradu za prenájom, bezplatné vyšetrenie, liečbu a rehabilitáciu vo vojenských zdravotníckych zariadeniach, životné a zdravotné poistenie. Kontraktor má nárok na dva týždne platenej dovolenky najmenej raz za šesť mesiacov a po 20 rokoch služby dostáva vojenský dôchodok. Jestvujú aj rodinné podporné opatrenia ako prázdninové tábory pre deti, kvóty pre vzdelávanie detí na univerzitách a ďalšie regionálne podporné opatrenia.

Večer, keď sme sa vrátili do nášho ubytovania a pripojili sa na net, dozvedeli sme sa z whatsappovej správy, že Dana celý deň presedela na Moskovskom vokzale, ale o 23,36 jej odchádza vlak do Moskvy. Vybrali sme sa na stanicu za ňou. Vysvitlo, že keď si Dana vystála ten obrovský rad pred pokladnicami, pri okienku sa dozvedela, že všetky miesta vo vlakoch do Moskvy na ten deň sú už vypredané. Predavačka lístkov sa však nad Danou zľutovala a poradila jej, aby si sadla niekam pred okienko pokladnice, kde na ňu železničiarka bude vidieť. Vraj sa občas stane, že niekto lístok vráti. A ak sa to stane, odloží ho pre Danu.

Tak tam teda naša, teraz už bývalá spolucestujúca, presedela celý deň, ale šťastie sa na ňu usmialo.

O 23,36 sme Danu naložili na lôžkový vlak do Moskvy a opúšťala nás so šťastným výrazom na tvári.

Detekčné rámy na Moskovskom vokzale pred vstupom na železničnú stanicu. Nie je to však dôsledok vojny na Ukrajine. Takéto bezpečnostné rámy boli aj pred 8 rokmi na staniciach, v metre, aj v niektorých nákupných centrách

Vojaci na Moskovskom vokzale v Petrohrade

Moskovskij vokzal v Petrohrade

Na veľkej nástennej mape (pochádzajúcej pravdepodobne z čias ZSSR) je na Moskovskom vokzali stále ako cieľ, ktorý obhospodarujú Ruské železnice aj Mariupoľ, Doneck, Kyjev, Odesa aj Kišinev…