Výlet do Nového Jorku – 6. časť - Pavol Fabian - Blog

Výlet do Nového Jorku – 6. časť

22. júna 2026 09:14, Prečítané 586x, Pavol Fabian, O cestách kdekade...

Po návrate na Manhattan sme sa išli pozrieť do prístaviska trajektov smerujúcich na State Island. V budove trajektového prístaviska pri Battery parku si svoje ružové koncertné pódium rozložila mohutná ružová černoška. Spievala skvelo a asi len z pasie, pretože sa mi nezdalo, že by z tejto činnosti mohla prudko zbohatnúť.

Prístavisko trajektu na State Island

Battery park

Do prístaviska sme nazreli len z toho dôvodu, aby sme zistili cestovný poriadok trajektu (ide cca každú polhodinu, v špičke aj každých 15 min.) Trajekt plní úlohu mestskej hromadnej dopravy pre Newyorčanov a je zadarmo. To je hlavný dôvod, prečo ho často využívajú aj turisti. Loď počas cca 20 minútovej plavby pláva aj okolo Sochy slobody a je to vlastne taká okružná výletná plavba zadarmo. Nečudo, že sme možnosť bezplatnej plavby využili aj my.

Predpokladám, že aj na State Islande sa dá vidieť niečo zaujímavé, ale my sme tu navštívili len najbližšie černošské bistro hneď oproti prístavu, dali sme si v ňom chutný obed a hneď sa ponáhľali na spiatočný trajekt. Čakala nás totiž dopredu objednaná a termínovo načasovaná prehliadku múzea National September 11 Memorial & Museum. Ide o kombináciu pamätníka a múzea. Nachádza sa priamo na mieste bývalých Dvojičiek (tzv. Ground Zero).

Pred budovou na priestrannej ploche upútajú pozornosť dva obrovské vodné bazény presne na miestach, kde stáli skolabované veže. Na mramorovom obklade okolo nich sú vyryté mená všetkých obetí. Voda tu padá do „prázdna“ – čo symbolizuje stratu. Miesto je veľmi tiché a pôsobivé.

Samotné múzeum je lokalizované pod zemou – priamo v základoch pôvodných veží. Keď človek vidí, aké hlboké boli základy dvojičiek, aké obrovské a mohutné oceľové konštrukcie vežu držali pokope, vrátane mohutných šróbov opäť zapochybuje, či k pádu došlo skutočne v dôsledku nárazu lietadiel do budovy. Múzejná expozícia ukazuje skutočné artefakty – časti oceľových konštrukcií Dvojičiek, poškodené hasičské autá, predmety nájdené v ruinách. Sú tu nahrávky telefonátov z 11. septembra, výpovede svedkov a záchranárov, fotografie obetí… Celé je to poňaté v duchu, že udalosť sa stala. Údajným konšpiračným teóriám o riadenom odstrele budov tu nie je venovaný ani jeden jediný panel (aspoň som takú zmienku nikde nenašiel), ale pravda je, že sme do múzea prišli pred záverečnou a hodinová prehliadka na detailné oboznámenie sa s expozíciou nestačí.

Nech je ako chce, vo mne táto udalosť vzbudzuje silný pocit nedôvery. Jestvujú dokumentárne filmy nastolujúce plno otáznikov. Vyjadrujú sa v nich statici, celé organizácie statikov, spomínajú sa poisťovacie podvody zasvätených, kladú sa otázky, ako je možné, že v oboch budovách, v ktorých sa v bežný pracovný deň premlelo od 20 000 – 70 000 ľudí bolo v ten deň len okolo 2600 – 2700 obetí a nikto z tzv. hlaváčov. Napriek tomu, že oficiálne vyšetrovania dospelo k záveru, že útoky vykonala teroristická sieť Al Káida, pochybnosti u mnohých ľudí, vrátane mňa zostali.

Faktom je, že budovy spadli ako pri kontrolovanej demolácii, teda príliš rovno a rýchlo. Vyzeralo to ako riadený výbuch. Kolaps bol spôsobený vraj kombináciou poškodenia lietadlami a požiarom, ktoré oslabili oceľ a pády vraj vyzerali symetricky kvôli konštrukcii budov, nie kvôli výbušninám…

Pritom podobná udalosť sa v New Yorku už raz stala. 28. júla 1945 v dôsledku hustej hmly nad mestom pilot bombardéra B—25 zle odhadol výšku a narazil do 79. poschodia Empire State Building. Podplukovník William Franklin Smith Jr. bol skúsený vojenský letec. Na palube boli tri osoby, ktoré zahynuli okamžite pri náraze alebo krátko po ňom. Havária spôsobila aj smrť jedenástim ľuďom v budove a desiatky ľudí utrpeli zranenia. Empire State Building sa však nezrútil. Oprava budovy trvala približne 3–6 mesiacov, pričom sa opravovalo poškodené murivo a oceľové nosníky, vypálené a zničené kancelárie na viacerých poschodiach, výťahové šachty a vnútorné priestory a fasáda budovy. Opravy trvali krátko lebo budova mala veľmi robustnú oceľovú konštrukciu, nebola narušená jej hlavná statika a poškodenie bolo lokalizované len na jednu časť mrakodrapu.

Možno namietnuť, že išlo o neporovnateľné prípady. Do Empire State Building narazil malý vojenský bombardér B-25 s hmotnosťou okolo 10 ton a rýchlosťou okolo 320 km/h. Do World Trade Center narazili veľké dopravné lietadlá Boeing 767 s hmotnosťou okolo 150–180 ton (aj s palivom) rýchlosťou okolo 600 km/h. Rozdiel v energii nárazu bol násobne väčší pri WTC. V Empire State Building bol požiar relatívne malý a rýchlo ho uhasili. Pri Dvojičkách vraj pôsobilo obrovské množstvo leteckého paliva, požiare horeli dlho a nekontrolovane a teplo oslabilo oceľovú konštrukciu. Kolaps údajne nespôsobil len náraz, ale hlavne dlhodobý požiar. V tej súvislosti je zaujímavé, že na mieste katastrofy sa našiel nepoškodený pas jedného z únoscov spojených s organizáciou Al Káida — konkrétne sa často spomína Mohamed Atta (alebo iný člen skupiny). Už skutočnosť, že by si terorista so sebou na taký čin zobral identifikačný doklad je dosť pochybná. Tí správne hodnotovo ukotvení situáciu vysvetľujú tým, že pas sa údajne nenašiel priamo v zhorenisku, ale v okolí zrútenia (na ulici). Podľa výpovede uvedenej pred komisiou pre vyšetrovanie 11. septembra ho mal nájsť neidentifikovaný okoloidúci muž v obleku a odovzdať ho detektívovi NYPD Yukovi H. Chinovi ešte pred zrútením Južnej veže. Ako vidno na stále dostupných záberoch, v oboch prípadoch sa lietadlá po náraze kompletne vnorili do budovy WTC a nasledoval požiar leteckého benzínu. Vyhodil teda terorista pas cez okienko ešte pred nárazom? Samozrejme, že nie!

Ak teda prežil papierový pas takúto skazu, prečo nie je kľúčový dokument vystavený v múzeu 9/11? Pričom kopec iných marginálií tam vystavených je!

Nechcem tu spomínať všetky argumenty spochybňujúce oficiálnu verziu. Tak spomeniem už len jednu. Okrem dvoch budov WTC, do ktorých narazili lietadlá, sa zrútila aj tretia budova WTC 7, do ktorej nijaké lietadlo nenarazilo. Hodnotovo správne orientovaní posudzovatelia nehody tvrdia, že WTC 7 sa zrútila preto, lebo budovu zasiahli trosky z iných veží a horela nekontrolovane niekoľko hodín.

Pravda však je, že do dnešných dní nie je známy v celom svete jediný podobný prípad, že by sa po požiari nejaký mrakodrap kompletne zrútil. Ako podobné prípady sa uvádzajú požiar Windsor Tower (2005) 32-poschodová budova, v ktorej masívny požiar trval dvadsať hodín a budova zostala stáť a Grenfell Tower (2017) 24-poschodová obytná budova, ktorú postihol extrémny požiar a budova nespadla.

USA mali motív, aby to urobili. Útok na WTC poslúžil ako zámienka pre vojny v Iraku a Afganistane a vôbec pre dlhoročný boj proti často imaginárnemu terorizmu a najmä pre zavedenie zákona Patriot Act. Tento americký zákon bol prijatý krátko po teroristických útokoch z 11. septembra v roku 2011. Jeho cieľom bolo rozšíriť právomoci bezpečnostných služieb (napr. FBI) a najmä umožniť jednoduchšie sledovanie nielen podozrivých osôb, ale amerických občanov vôbec. Umožňoval sledovanie telefónov, e-mailov a internetu, jednoduchší prístup k bankovým a osobným údajom, tzv. „roving wiretaps“ (sledovanie osoby naprieč zariadeniami) a zdieľanie informácií medzi agentúrami. Išlo o významný zásah do súkromia a občianskych slobôd amerických občanov. Niektoré časti tohto zákona platia dodnes.

Takže, bohvie, kde je pravda…