Prístavné mesto Essaouira má okolo 80 000 obyvateľov. V roku 1506 tu portugalský kráľ Manuel I. vybudoval pevnosť Castelo Real de Mogador. Vo svojej moci ju mal len štyri roky. Potom ju dobyli miestni obyvatelia. Mesto nadobudlo význam v druhej polovici 18. storočia, keď sa stalo živým obchodným centrom spájajúcim Maroko so Subsaharskou Afrikou a Európou.
V architektúre opevneného prístavného mesta sa spájajú európske prvky s arabsko-moslimskými. Tunajšia medina je od roku 2001 zapísaná v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.
Place Moulay el Hassan, Essaouira
Essaouira
Essaouira
Essaouira
Essaouira
Essaouira
V prístave kotvia desiatky modro natretých člnov a množstvo rybárskych bárok. Panuje tu čulý ruch. Priamo na prístavnom móle sa odohráva každodenný obchod s rybami. Stojí tu množstvo stánkov s tými najrozmanitejšími druhmi rýb, krabov a iných morských živočíchov. Sardinky sa predávajú aj priamo z lode hneď po vyložení v plastových debnách. Skvele na odbyt ide aj drvený ľad. Nad prístavom neustále krúžia kŕdle čajok v takom množstve až pripomínajú Hitchkockov film Vtáci. Čajky vedno s mačkami trpezlivo čakajú na rybie vnútornosti, či iné časti tiel morských živočíchov, ktoré spracovatelia mäsa odhodia.
Vyskytnú sa tu aj chválenkári, čo k rybárom (aj tým našim) celkom patrí. Ahmed, ktorý si odchytil mňa, mi ukázal dve rybárske bárky vytiahnuté z vody a stojace na brehu. Obe sú vraj jeho. Tú novú si vraj postavil celkom sám. Popisoval technické detaily, ktorým som nerozumel. Ústa mu išli ako verklík. Bolo jasné, že svoje predstavenie má nacvičené a loď patrí bohviekomu. Stále však zdôrazňoval, že 26 metrov dlhú loď si postavil za šesť týždňov celkom sám. Bolo to hodnoverné asi tak, akoby šéfkonštruktér Titanicu Thomas Andrews tvrdil, že tú nešťastnú loď s partiou kamarátov stihol postaviť počas vlastnej dovolenky. Ahmedovo rozprávanie sa dalo zastaviť len presunutím päťdirhamovej mince z môjho do jeho vrecka…
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Prístav v Essaouire
Na essaouirskom móle sa nachádza viacero improvizovaných krčmičiek, kde vám na drevenom uhlí pripravia miestni kuchári skvelé rybie pochúťky. Ochutnali sme dva druhy rýb a za cenu 100 dirhamov (cca 10 eur) sme sa obaja skvelo a do sýtosti najedli.
Prístav v EssaouireV uličkách essaouirskej mediny panuje čulý obchodný ruch. Sortiment je podobný ako v Marrákeši. Ako človek, ktorý sa dlhodobo podrobuje odtučňovacej diéte zamietajúcej čokoľvek sladké som tu nemohol nespozorovať zvýšený výskyt cukrárničiek ponúkajúcich exotické zákusky či koláče od výmyslu sveta. A keďže som si ešte pred cestou povedal, že pobyt v Maroku bude krátkou prestávkou v mojej diéte, neodolal som a tri kúsky som si dal – boli husté, sladké a výživné. Doktorovi Bukovskému by sa takýto postup iste nepáčil. Našťastie, nebol tu s nami a popravde – so svojou holou hlavou by sa sem ani nehodil, pretože Essaouira je obľúbeným miestom skôr pre dredových rastafariánov a hipíkov s dlhými vlasmi.
Medina v Essaouire
Medina v Essaouire
Medina v Essaouire
Ak si zvolíte výlet do Essaoiry, rátajte s tým, že ide o celodennú záležitosť. Na štvorprúdovej, pomerne kvalitnej asfaltke spájajúcej obe mestá je najvyššia povolená rýchlosť sto kilometrov za hodinu. Aj to len na niektorých miestach. Náš vodič dôsledne dodržiaval všetky predpísané rýchlosti, ktoré často aj úplne nezmyselne v pustej ľudoprázdnej krajine obmedzovali rýchlosť jazdy. Šofér však vedel prečo rýchlosti tak dôsledne dodržiava. Na úseku necelých dvesto kilometrov sme stretli cestou do Essaouiry a späť celkom desať policajných hliadok a všetky merali rýchlosť.
Je priam nepochopiteľné prečo marocká polícia bazíruje na dodržiavaní predpísanej rýchlosti v krajine a na ceste, kde by sa určite dalo bezpečne jazdiť rýchlejšie ako je stanovené. Prekročenie rýchlosti im prekáža, ale iné očividné porušenia dopravných predpisov a bezpečnosti jazdy nie. Inak by museli vylúčiť z cestnej premávky zjavne preťažené nákladné autá, ktoré pod prevísajúcim nákladom takmer ani nevidieť. Museli by im prekážať jednomiestne mopedy, na ktorých sa vezú ešte ďalší dva ľudia + veľkorozmerná batožina prípadne ešte aj nejaké zviera. Museli by im prekážať osobné automobily postihnuté takou pokročilou koróziou, že sa bojíte kýchnuť, aby sa nerozpadli. A museli by im prekážať aj cestujúci sediaci na streche dodávok a množstvo iných absurdít, ktoré možno denne uzrieť na marockých cestách.
Jedna z policajných hliadok
Marrákeš, napriek dodržiavaniu starých tradícii neostal ušetrený mobilománie. Aj náš šofér jeden vlastnil a počas celej cesty tam aj späť (takmer šesť hodín!) nepretržite a hlasno telefonoval. Opúšťajúc auto späť v Marrákeši som mal hlavu z jeho telefonovania ohučanú, ako keby som sa vrátil z koncertu tej najhlučnejšej hardrockovej kapely. Jednou rukou šoféroval a druhou počas jazdy listoval v telefónnom zozname a vykonával ďalšie úkony na mobile. Na dlhej rovnej a širokej ceste do Essaouiry mi to až tak neprekážalo, ale keď presne to isté robil pri návrate v úzkych preľudnených a premopedovaných uličkách marrákešskej mediny rozum mi zostával stáť.
Pred viac ako 20 rokmi som Maroko prešiel po trase Ceuta – Meknes – Volubilis – Fés – Sahara – Asni s výstupom na Jebel Toubkal (4 167 m.n.m.) – Marrákeš – Casablanka – Rabat – Ceuta. To, že som sa po istom čase vrátil do Marrákeša nebolo však spôsobené len lacnou akciovou letenkou, ale aj skvelými spomienkami na túto krajinu. Pretože, ak aj neprejdete celé Maroko, už návšteva samotného Marrákeša vám zostane v pamätí ako niečo, na čo budete spomínať celý život.
P.S.: Pivko sme si napokon dali až na letisku v bezcolnej zóne, aby sme utratili posledné dirhamy. Domáce pivo značky Casablanka sa stalo najdrahším pivom môjho života. Za 2,5 dcl fľaštičku sme dali v prepočte 6 eur. Bolo však celkom chutné…
Zdroj fotografií: Pavol Fabian
(po kliknutí na všetky fotografie sa tieto zväčšia)
Celá debata | RSS tejto debaty