V utorok som sa vrátil z výletu k „slovenskému moru“ – z rozľahlej a rybami voňajúcej Zemplínskej Šíravy. Cestovali sme vlakom. Štyria cyklisti a ich kovové tátoše. Tu by som s poetickými výrazmi skončil. Ďalej to už žiadna poetika nebola. Cesty slovenskými vlakmi boli opäť jedna hrôza. V poslednom období nimi cestujem často, takže by som mal byť Železnicami […]
Pokračovanie článku