Do Péšávaru sme dorazili okolo deviatej večer, teda bola už tma. A v uliciach okolo péšávarskej železničnej stanice poriadne hustá. Napriek tomu sme na adresu nášho zarezervovaného hotela šli peši, pretože to malo byť len dvadsať minút chôdze. Tmavé ulice nepôsobili práve dôveryhodným dojmom, ale tma zároveň aspoň čiastočne zahaľovala našu európsku identitu, […]
Pokračovanie článku