Pavol Fabian

Poslanec, čiže zástupca ľudu Peter Kremský odporučil seniorom, ak nezvládajú zvyšujúce sa životné náklady  geniálne riešenie – presťahovať sa.

Penzisti tvoria na Slovensku 17% percent populácie. Čiže zástupca ľudu P. Kremský poslal 17% ľudu do…

Samozrejme, na parlamentného asociála sa okamžite zniesla spŕška kritiky, najmä od Jednoty dôchodcov, ale aj od iných…

Ale ten génius vlastne ani nemal taký zlý nápad!

Odporúčam penzistom, aby zvážili presťahovať sa do Vietnamu! Pred pár dňami som sa odtiaľ vrátil a konštatujem, že nie je nič lepšie pre pokojné dožitie, ako táto krajina.

Dvojizbový menší byt (cca 60 m², veď kto bude upratovať plochu futbalového ihriska) tam kúpite za 30 000 eur.

Liter benzínu síce kúpite za (na prvý pohľad) horibilných 28 540 vietnamských dongov, ale stále je to takmer o polovicu menej ako u nás.

Pivo, väčšinou len plechovkové, či fľaškové – málokde čapované – kúpite za 40 – 50 centov, čiže o polovicu lacnejšie ako u nás. No dobre, nie všetky tie pivá sú prvá klassa, ale dá ssa.

Najete sa za 3 – 5 eur. Jedlo často pozostáva z 5 – 7 chodov a podáva sa v takých množstvách, že ho skonzumujete len za podmienky, ak vás budú štopať ako kŕmnu hus. Nehovoriac o tom, že všetky (VŠETKY!) jedlá bez výnimky sú vynikajúce!

Pre penzistické boľavé údy je tu príjemne teplo a krajina je krásna:

Ľudia sú bez výnimky usmievaví, ústretoví, príjemní:

Dokonca aj Budha sa usmieva:

Uniformované zložky majú veget:

Obéznych ľudí takmer nevidíte, ženy sú štíhle a v drvivej väčšine pekné až krásne:

Masážne služby sú lacné a dostupné na každom kroku a to dokonca aj také, ktoré vám rozprúdia krv v takých údoch, v ktorých ste už ani nedúfali…

Obyvatelia sú vlastenci, nehanbia sa za vlastný rod – nie ako neoliberalizmom napáchnutí mladí Slováci. Vietnamská zástava visí na každom dome a podľa tvrdenia Vietnamcov, to nie je z povinnosti, ale zo chcenia.

Nájdete tu aj vlajky s kosákom a kladivom, ale to až tak neprekáža, ak si uvedomíte, že sa nachádzate v jednej z hospodársky sa najprudšie rozvíjajúcich krajín sveta a to, čuduj sa svete – pod vedením komunistickej strany!

(Vietnam je na 23. a Slovensko až na 77. mieste v tabuľke najprudšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta).

No a vzhľadom na minulosť, nemajú tu radi Američanov, takže si oddýchnete od všelijakých tých riťolezeckých jaronaďov, krúpov, korčokov, kremských, remišových a čaputových.

No dobre, ja viem… nemôžu všetci odísť a ani by to nebolo správne!

My sme doma tu!

A tu si musíme urobiť poriadok, aby sme sa mali dobre, aspoň ako tí Vietnamci.

Už vidím, ako sa na mňa vyrútia všetci tí progresívni oľanosasozaľudia s tým, že Vietnamci sa nemajú dobre a musia drieť od rána do večera za pár dongov. Iste, niektorí drú, niektorí nemusia. Podstatný rozdiel však je ten, že oni sú SPOKOJNÍ! A tá spokojnosť spočíva v životnej filozofii.

My sme stále tlačení na západ, prispôsobujú nás na západný štýl života a mnohí z nás si myslia, že to je to, čo potrebujeme. Ale opak je pravdou! Netreba sa hnať za mamonou, netreba mať stále nový mobil, auto, televízor a čo ja viem čo ešte. Kvalita života a spokojnosť spočíva v niečom inom.

Tá očista musí prebehnúť v nás. Verím, že mnohí do konca tohto roku pochopia, ako skutočne funguje svet. Ako sme klamaní a klameme aj sami seba. Verím, že koncom tohto roka, keď ťažoba doľahne na každého z nás, mnohí pochopia kde je kardinálny problém sveta a dokážeme sa vzoprieť nadnárodným oligarchom a Američanom a ich domácim prisluhovačom, ktorí nás ženú do biedy.

Verím, že to dokážeme tak, ako to dokázali Vietnamci v roku 1975.

Zdroj fotografií: autor textu (všetky fotografie sa po kliknutí na ne zväčšia)