Ak sa pri tvorbe vlastného rozlúčkového listu chcete inšpirovať poslednými slovami slávnych osobností, v nasledujúcich riadkoch nájdete posledné vyjadrenia takmer troch stovák zväčša všeobecne známych ľudí bližšej i vzdialenejšej histórie.
Musorgskij, Modest Petrovič, ruský hudobný skladateľ (1881):
„To je koniec. Beda mi!“
Musset, Alfred de, francúzsky spisovateľ a dramatik (1857):
„Spať! Konečne budem spať!“
Narváez, Ramón María, španielsky štátnik a generál (1846):
„Svojim nepriateľom odpúšťať nemusím. Všetkých som ich už dal postrieľať.“
Nelson Horatio, britský admirál (1805):
„Chvalabohu, splnil som svoju úlohu.“
Nero, Claudius Caesar, rímsky cisár-krutovládca na úteku po tom, čo si s pomocou svojho tajomníka – otroka Epapphrodita prebodol hrdlo dýkou (68 n.l.):
„Ó, aký to vo mne zomiera umelec!“
Ney, Michel, francúzsky vojvodca a maršal (1815):
„Poďte sem a pozrite sa, ako zomiera francúzsky maršal.“
Podľa iného zdroja svoje posledné slová smeroval k vojakom popravnej čaty, keď si odmietol dať zaviazať oči a požiadal o možnosť, aby sám vydal povel k streľbe:
„Priamo do srdca!“
Nostradamus (Michel de Nostredame), francúzsky lekár a astrológ predpovedal (1566):
„Zajtra, pri východe slnka, už nebudem medzi živými.“
Mal pravdu.
O´Neill, Eugene, americký dramatik, nositeľ Nobelovej ceny sa narodil v hoteli Brodway. Zomrel 65-ročný v hoteli Shelton v Bostone. Jeho posledné slová boli (1953):
„Ja som to vedel! Ja som to vedel! Narodil som sa v hotelovej izbe, a do frasa, teraz zomriem v hotelovej izbe.“
Orwell, George, britský novinár, spisovateľ a esejista, jeho posledný zápis v denníku (1950):
„V päťdesiatke má každý takú tvár, akú si zaslúži.“
Paganini, Niccolo, taliansky huslista, gitarista a hudobný skladateľ vo chvíli, keď kanonik Caffarelli vrazil do izby chorého so slovami – Ach, ach, Paganini, teraz to už nepôjde fidlikať na husličky (1840):
„Von!“
Palach, Jan, český študent histórie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy (1969):
„Nech už nikto nič také neurobí!“
Palacký, František, český historik, politik a kultúrny činiteľ (1876):
„Je zle, veľmi zle!“
Palárik, Ján, slovenský katolícky kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista, keď si prečítal v novinách správu o svojej smrti (1870):
„Ešte nezomrel, ale zomrie.“
Pappenheim, Gottfried Heinrich, poľný maršal, veliteľ katolíckeho vojska, pri správe o smrti Gustava Adolfa (1632):
„Teraz umriem pokojne, keď môj úhlavný nepriateľ padol predo mnou.“
Pascal, Blaise, francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik a prozaik (1662):
„Azda ma boh neopustí.“
Pavese, Cesare, taliansky básnik, prozaik a prekladateľ, antifašista a komunista, ktorého politická dezilúzia dohnala k predávkovaniu barbiturátmi (1950):
„Dosť slov. Čin! Písať už nikdy nebudem.“
Pavlova, Anna Pavlovna, ruská primabalerína postihnutá zápalom pľúc tesne pred smrťou v haagskom hoteli(1931):
„Pripravte môj labutí kostým.“
Perikles, grécky politik, rečník a demokrat (429 pred n.l.):
„Nijaký Aténčan nech kvôli mne nenosí smútok.“
Pessoa, Fernando, portugalský básnik, spisovateľ a esejista (1935):
„Neviem, čo prinesie zajtrajšok.“
Peter I. Veľký, ruský cár a imperátor zomierajúc v dôsledku prasknutého močového mechúra (1725):
„Všetko odkazujem…“
Pheidippides, aténsky vojak, po tom, ako početne menšie oddiely Grékov nečakane porazili Peržanov v bitke pri Maratóne, v plnej zbroji pribehol do Atén oznámiť skvelú správu (490 pred n.l.):
„Zvíťazili sme!“
Po svojich slovách padol mŕtvy k zemi. Na pamiatku tejto udalosti vznikla bežecká disciplína maratón.
Piccaso, Pablo, španielsky maliar a sochár (1973):
„Pite na mňa, pite na moje zdravie, ja už viac piť nebudem môcť.“
Pirandello, Luigi, taliansky prozaik a dramatik (1936):
„Pohrebný voz, kôň, kočiš a – dosť!“
Dúfam, že to autor nechce vydať. ...
Celá debata | RSS tejto debaty