Pavol Fabian

Ak sa pri tvorbe vlastného rozlúčkového listu chcete inšpirovať poslednými slovami slávnych osobností, v nasledujúcich riadkoch nájdete posledné vyjadrenia takmer troch stovák zväčša všeobecne známych ľudí bližšej i vzdialenejšej histórie.

Musorgskij, Modest Petrovič, ruský hudobný skladateľ (1881):

„To je koniec. Beda mi!“

Musset, Alfred de, francúzsky spisovateľ a dramatik (1857):

„Spať! Konečne budem spať!“

Narváez, Ramón María, španielsky štátnik a generál (1846):

„Svojim nepriateľom odpúšťať nemusím. Všetkých som ich už dal postrieľať.“

Nelson Horatio, britský admirál (1805):

„Chvalabohu, splnil som svoju úlohu.“

Nero, Claudius Caesar, rímsky cisár-krutovládca na úteku po tom, čo si s pomocou svojho tajomníka – otroka Epapphrodita prebodol hrdlo dýkou (68 n.l.):

„Ó, aký to vo mne zomiera umelec!“

Ney, Michel, francúzsky vojvodca a maršal (1815):

„Poďte sem a pozrite sa, ako zomiera francúzsky maršal.“

Podľa iného zdroja svoje posledné slová smeroval k vojakom popravnej čaty, keď si odmietol dať zaviazať oči a požiadal o možnosť, aby sám vydal povel k streľbe:

„Priamo do srdca!“

Nostradamus (Michel de Nostredame), francúzsky lekár a astrológ  predpovedal (1566):

„Zajtra, pri východe slnka, už nebudem medzi živými.“

Mal pravdu.

O´Neill, Eugene, americký dramatik, nositeľ Nobelovej ceny sa narodil v hoteli Brodway. Zomrel 65-ročný v hoteli Shelton v Bostone. Jeho posledné slová boli (1953):

„Ja som to vedel! Ja som to vedel! Narodil som sa v hotelovej izbe, a do frasa, teraz zomriem v hotelovej izbe.“

Orwell, George, britský novinár, spisovateľ a esejista, jeho posledný zápis v denníku (1950):

„V päťdesiatke má každý takú tvár, akú si zaslúži.“

Paganini, Niccolo, taliansky huslista, gitarista a hudobný skladateľ vo chvíli, keď kanonik Caffarelli vrazil do izby chorého so slovami – Ach, ach, Paganini, teraz to už nepôjde fidlikať na husličky (1840):

„Von!“

Palach, Jan, český študent histórie Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe, ktorý sa 16. januára 1969 upálil na protest proti okupácii Česko-Slovenska vojskami Varšavskej zmluvy (1969):

„Nech už nikto nič také neurobí!“

Palacký, František, český historik, politik a kultúrny činiteľ (1876):

„Je zle, veľmi zle!“

Palárik, Ján, slovenský katolícky kňaz, spisovateľ, dramatik, publicista, keď si prečítal v novinách správu o svojej smrti (1870):

„Ešte nezomrel, ale zomrie.“

Pappenheim, Gottfried Heinrich, poľný maršal, veliteľ katolíckeho vojska, pri správe o smrti Gustava Adolfa (1632):

„Teraz umriem pokojne, keď môj úhlavný nepriateľ padol predo mnou.“

Pascal, Blaise, francúzsky náboženský filozof, matematik, fyzik a prozaik (1662):

„Azda ma boh neopustí.“

Pavese, Cesare, taliansky básnik, prozaik a prekladateľ, antifašista a komunista, ktorého politická dezilúzia dohnala k predávkovaniu barbiturátmi (1950):

„Dosť slov. Čin! Písať už nikdy nebudem.“

Pavlova, Anna Pavlovna, ruská primabalerína postihnutá zápalom pľúc tesne pred smrťou v haagskom hoteli(1931):

„Pripravte môj labutí kostým.“

Perikles, grécky politik, rečník a demokrat (429 pred n.l.): 

„Nijaký Aténčan nech kvôli mne nenosí smútok.“

Pessoa, Fernando, portugalský básnik, spisovateľ a esejista (1935):

„Neviem, čo prinesie zajtrajšok.“

Peter I. Veľký, ruský cár a imperátor zomierajúc v dôsledku prasknutého močového mechúra (1725):

„Všetko odkazujem…“

Pheidippides, aténsky vojak, po tom, ako početne menšie oddiely Grékov nečakane porazili Peržanov v bitke pri Maratóne, v plnej zbroji pribehol do Atén oznámiť skvelú správu (490 pred n.l.):

„Zvíťazili sme!“

Po svojich slovách padol mŕtvy k zemi. Na pamiatku tejto udalosti vznikla bežecká disciplína maratón.

Piccaso, Pablo, španielsky maliar a sochár (1973):

„Pite na mňa, pite na moje zdravie, ja už viac piť nebudem môcť.“

Pirandello, Luigi, taliansky prozaik a dramatik (1936):

„Pohrebný voz, kôň, kočiš a – dosť!“