Pavol Fabian

Ak sa pri tvorbe vlastného rozlúčkového listu chcete inšpirovať poslednými slovami slávnych osobností, v nasledujúcich riadkoch nájdete posledné vyjadrenia takmer troch stovák zväčša všeobecne známych ľudí bližšej i vzdialenejšej histórie.

(v texte sa používajú poznámky pod čiarou, ktoré sa nachádzajú na konci článku)

Plótínos, grécky filozof (270 n.l.):

„A teraz by som rád to božské vo mne vrátil tomu, čo je božské vo vesmíre.“

Poe, Edgar Allan, americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik (1849):

„Pane, pomôž mojej úbohej duši.“

Polo, Marco, benátsky kupec, ktorý sa preslávil svojimi správami o cestách v Číne (1324):

„Nerozprával som ani polovicu z toho, čo som videl…“

Pompadour, Madame, milenka francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. (1764):

„Zostaňte ešte chvíľu, monsieur le Curé, a odcestujeme spolu.“

Pope, Alexander, anglický básnik (1744):

„Áno, doktor, zaiste, opäť sa to zlepšuje. Umieram na sto dobrých príznakov.“

Presley, Elvis, americký rocker a herec (1977):

„Idem si do kúpeľne čítať.“

Podľa iného zdroja:

„Okej, nezaspím.“

Pugačov, Jemeljan Ivanovič, donský kozák, vedúca osobnosť roľníckeho povstania proti Kataríne II. Predtým než si kľakol k popravnému klátu zbožne sa hlboko ukláňal a križoval (1775):

„Odpusť mi, ľud pravoslávny, čím som sa proti tebe previnil.“

Puškin, Alexander Sergejevič, ruský básnik a prozaik. Zomrel na zranenia, ktoré utrpel dva dni predtým v súboji s Georgesom d´Anthèsom. Svoje posledné slová vyriekol pri pohľade na svoju knižnicu (1837):

„Zbohom priatelia.“

Rabelais, Francois, francúzsky spisovateľ, lekár a kňaz (1553):

„Zatiahnite oponu, fraška skončila…“ a po chvíli sotva počuteľné: „Idem hľadať to veľké azda….“

Raleigh, Sir Walter, anglický spisovateľ, básnik, dobrodruh a moreplavec pred popravou sťatím (1618):

„Toto je ostrá medicína, ale zaručene proti všetkým chorobám.“

Rameau, Jean-Philippe, francúzsky skladateľ a hudobný teoretik ku kňazovi, ktorý ho pripravoval na smrť (1764):

„To, čo mi tu predspevujete, znie falošne. Môžem vás uistiť, že nemáte žiadny hlas.“

Renan Ernest, francúzsky filozof, spisovateľ a jazykovedec (1892):

„Zanikáme, odchádzame, ale pochod času pokračuje naveky ďalej.“

Renoir, Auguste, francúzsky maliar (1919):

„Je mi stále lepšie.“

Rich, Buddy, americký džezový bubeník a kapelník zomrel po operácii v roku 1987. Keď ho pripravovali na operačnú sálu sestrička sa ho spýtala (1987):

„Je niečo, čo neznášate?“

Rich odpovedal:

„Áno. Country hudbu.“

Rodin, Auguste, francúzsky sochár (1917):

„A ľudia vravia, že Puvis de Chavannes[1] nie je dobrý umelec!“

Ross, Robbie, (Robert Baldwin Ross), britský kritik a novinár (1918):

„Napíšte na môj hrob: Tu leží ten, koho meno bolo vpísané do variacej sa vody.“

Rousseau, Jean Jacques, francúzsky filozof (1778):

„Otvor okno, nech vidím naposledy slnko.“

Podľa iného zdroja:

„Odchádzam k slnku nakoniec.“

Sade, Donatien Alphonse François de, markíz de Sade, francúzsky šľachtic, autor radu erotických a sčasti filozofických kníh (1814):

„Posypte môj hrob žaluďmi, aby zmizli po mne všetky stopy a pripomienka mojej existencie bola, ako dúfam, vymazaná z pamäte ľudstva.“

Sandová, George, francúzska spisovateľka nechcela mať na hrobe náhrobný kameň (1876):

„Nechajte trávu.“

Sapfó, starogrécka lyrická poetka (568 pred n.l.): 

„Nie je správne, aby v dome piesní vládol smútok. To sa k nám nehodí.“

Savonarola, Girolamo, taliansky náboženský a politický reformátor, dominikán upálený na hranici (1498):

„Florencia, Florencia, čo si mi to urobila?!“

Schiele, Egon, rakúsky expresionistický maliar a grafik (1918):

„Stojím pred niečím veľkým, ale neviem, čo to je.“

Schiller, Friedrich, nemecký dramatik, spisovateľ, básnik estetik a historik (1805):

„Mnoho vecí sa mi zrazu začína ujasňovať, začínam ich chápať.“

Schopenhauer, Arthur, nemecký filozof (1860):

„Bolo by pre mňa dobrodením dospieť k absolútnemu „nič“. Ale smrť neposkytuje, bohužiaľ, vyhliadky na to.“

[1] Pierre Cécile Puvis de Chavannes, francúzsky maliar